Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Skupina vyslúžilých sudcov s odborníkmi žalujú bývalého španielskeho kráľa

Juan Carlos I. bol španielskym kráľom od roku 1975 do roku 2O14, keď po sérii finančných a iných škandálov abdikoval a o šesť rokov neskôr odišiel do dobrovoľného exilu v Spojených arabských emirátoch.

V Španielsku sa voči Juanovi Carlosovi viedli v minulosti až tri vyšetrovania. Všetky však boli v marci 2022 definitívne uzavreté bez vznesenia obvinení z dôvodu nedostatočných dôkazov či premlčania. Prokurátori napriek tomu uviedli, že v priebehu vyšetrovaní prišli na viacero finančných nezrovnalostí. Tie sa týkali napríklad lukratívnych darov od krajín Perzského zálivu či súkromných ciest financovaných nadáciou v Lichtenštajnsku.

Žalobcovia teraz tvrdia, že o tom, či si Juan Carlos splnil svoje daňové povinnosti, musí rozhodnúť súd, a nie prokuratúra.

Juan Carlos medzičasom zaplatil španielskym daňovým úradom v dvoch platbách dovedna vyše päť miliónov eur na vyrovnanie podlžností z nedeklarovaných príjmov, čo sa vo všeobecnosti vníma ako jeho snaha vyhnúť sa ďalším obvineniam.

Jedným zo žalobcov je aj José Antonio Martín Pallín, bývalý sudca španielskeho najvyššieho súdu. Ten španielskym médiám povedal, že legalizácia príjmov bývalého monarchu z rokov 2014 až 2018 neprebehla v súlade so zákonom. "Nemáme najmenší záujem na tom, aby sa uplatňovali tresty odňatia slobody," povedal Pallín. Dodal však, že Juanovi Carlosovi by sa mala uložiť čo najprísnejšia pokuta.

Žalobu podalo podľa španielskych médií dovedna 12 osôb, okrem niekdajších sudcov ako Pallín sú medzi nimi právnici, filozofi či novinári.

Juan Carlos bol po väčšinu svojej vlády nesmierne obľúbený. Zohral kľúčovú úlohu pri prechode Španielska k demokracii v 70. rokoch po štyroch desaťročiach fašistickej diktatúry generála Francisca Franca. Obrovský rešpekt si získal za potlačenie pokusu o vojenský prevrat v Španielsku v roku 1981.

Od roku 2020 žije v dobrovoľnom exile a na tróne ho nahradil jeho syn Filip VI.

(tasr)

Minúta  |  

Nikaragua chráni prvú dámu, prijali zákon o zrušení uvalených medzinárodných sankcií

Prijatá legislatíva ochráni okrem manželky prezidenta Daniela Ortegu Rosarie Murillovej aj niekoľko detí tohto páru a zhruba 50 vysokopostavených štátnych úradníkov.

Legislatíva podľa Reuters nedokáže obmedziť vplyv sankcií mimo krajiny, jej cieľ je však zrušiť ich dosah v rámci Nikaraguy tým, že miestne banky a ďalšie inštitúcie prinúti, aby sankcie ignorovali.

Prezident Ortega návrh zákona predložil do parlamentu minulý týždeň. V pondelok ho jednomyseľne schválilo všetkých 91 provládnych poslancov.

Legislatíva nazvaná "Zákon na ochranu Nikaragujčanov pred zahraničnými sankciami a agresiou" označuje sankcie uvalené inými štátmi, zoskupeniami krajín či organizáciami za "neplatné a bez akéhokoľvek právneho účinku". Účinnosť nadobudne po zverejnení v úradnom vestníku, k čomu by malo dôjsť v najbližších dňoch.

Ortega síce nemôže zabrániť zahraničným subjektom v uvaľovaní či uplatňovaní sankcií, legislatívou sa však snaží blokovať ich dosah na území Nikaraguy a vyvíja tlak na tamojších bankárov.

Legislatíva totiž stanovuje, že žiadna osoba ani inštitúcia nemôžu pozastaviť dodávky tovaru či služieb osobám alebo spoločnostiam, na ktoré sa vzťahujú zahraničné sankcie, inak by im mohli hroziť pokuty, dočasné alebo definitívne pozastavenie činnosti a prípadné aj väzenie za vlastizradu, ktorá sa zvykne trestať zhruba desiatimi rokmi odňatia slobody.

Spojené štáty, Európska únia, Švajčiarsko aj Kanada uvalili sankcie na približne 50 najvyšších predstaviteľov Nikaraguy vrátane prvej dámy Murillovej, ako aj niekoľkých jej a Ortegových detí a taktiež šéfov polície a armády. Obvinili ich z vážneho porušovania ľudských práv pri potláčaní protivládnych protestov v roku 2018. Ortega odvtedy ešte viac potláča disent v krajine.

Reuters pripomína, že nikaragujský parlament len pred pár dňami schválil ústavnú reformu, ktorá rozširuje vplyv Ortegu a Murillovej, pričom im priznáva väčšiu moc nad médiami, robí z nich tzv. spoluprezidentov a prezidentský mandát predlžuje z piatich na šesť rokov.

(tasr)

Minúta  |  

KĽDR podľa Ukrajiny dodala Rusku viac ako stovku balistických rakiet

Na obsluhovanie dodaných zariadení KN-23 a KN-24 mala Severná Kórea vyslať aj množstvo vojenských špecialistov.

"Rusko dostalo od KĽDR viac ako 100 takýchto rakiet. Nepriateľ prvýkrát použil tieto zbrane vo vojne proti Ukrajine koncom roka 2023," uviedla v správe ukrajinská vojenská rozviedka podľa agentúry Jonhap. "Spolu s raketami následne Pchjongjang poslal do Ruska aj svojich vojenských špecialistov, aby obsluhovali odpaľovacie zariadenia a podieľali sa na vojnových zločinoch proti Ukrajine," dodala ukrajinská tajná služba.

KN-23 a KN-24 sú balistické rakety krátkeho doletu schopné niesť jadrové hlavice. Známe sú aj pod názvom Hwasong-11.

V zostrelenej severokórejskej rakete nad Ukrajinou našli komponenty zo Západu

Mohlo by Vás zaujímať V zostrelenej severokórejskej rakete nad Ukrajinou našli komponenty zo Západu

Ukrajinská tajná služba taktiež uviedla, že v raketách, ktoré dopadli na územie Ukrajiny boli nájdené komponenty od západných a čínskych spoločností. Vyzvala preto na sprísnenie opatrení pri exporte týchto komponentov.

Jonhap pripomína, že správy o dodávkach rakiet sú ďalším znakom prehlbujúcej sa vojenskej spolupráce medzi KĽDR a Ruskom, ktorej súčasťou je aj vyslanie viac ako 10-tisíc severokórejských vojakov na podporu ruských síl vo vojne.

Juhokórejská spravodajská služba už skôr informovala, že KĽDR vyváža do Ruska aj delostrelecké zariadenia dlhého dosahu vrátane samohybných húfnic a raketometov.

(tasr)

Minúta  |  

Bloomberg: Británia dodala Ukrajine novú sériu rakiet dlhého doletu Storm Shadow

Dodávka sa mala uskutočniť ešte pred rozhodnutím britskej vlády zrušiť obmedzenia na používanie týchto zbraní ukrajinskými ozbrojenými silami, ako aj pred rozhodnutím USA o povolení zasiahnuť hlboko ruské územie.

Zdroje Bloombergu podľa tlačovej agentúry UNIAN tvrdia, že išlo o dodávku "desiatok rakiet". Zároveň však odmietli spresniť, kedy rakety doručili, ani uviesť ich presný počet s odvolaním sa na bezpečnostné obavy.

Nová dodávka rakiet Storm Shadow na Ukrajinu sa uskutočnila po prvýkrát počas pôsobenia britského premiéra Keira Starmera, ktorý prisľúbil, že bude naďalej podporovať Ukrajinu v jej sebaobrane proti ruskej vojenskej agresii.

"Dodávka, ktorá nebola verejne oznámená, sa uskutočnila pred niekoľkými týždňami a bola objednaná po tom, ako sa Kyjevu rakety dlhého doletu minuli," uviedli zdroje.

Ukrajina by mohla použiť francúzske rakety dlhého doletu v sebaobrane, tvrdí Barrot

Mohlo by Vás zaujímať Ukrajina by mohla použiť francúzske rakety dlhého doletu v sebaobrane, tvrdí Barrot

(max)

Minúta  |  

Nemci nezvládajú vyrábať obrnené vozidlá, Ukrajine dosiaľ dodali zlomok sľúbených

Nemecký rezort obrany Ukrajine sľúbil dodať do konca rokať dovedna 400 obrnených vozidiel odolných proti mínam kategórie MRAP od flensburského výrobcu FFG - zatiaľ však podľa denníku Bild dodal len 26 kusov, čo je necelých sedem percent.

Vláda vyčlenila pre dodávky vozidiel MRAP pre Ukrajinu celkovo 315 miliónov eur, v prepočte ide o 676-tisíc eur na jedno vozidlo. Nemecké ministerstvo obrany pritom dlhodobo optimisticky predpokladalo, že stovky vozidiel doručia Ukrajine tento rok.

Ešte v septembri uviedlo, že od januára do októbra tohto roka bude FFG dodávať mesačne po 20 vozidiel. Dodanie avizovaných 200 vozidiel v priebehu desiatich mesiacov potvrdzujú dôverné dokumenty, ktoré má spomínaný denník k dispozícii.

Vozidla potrebujú Ukrajinci na zaistenie chránenej prepravy vojakov pozdĺž frontu tvárou v tvár ruskej palebnej prevahe.

Nemeckí novinári hľadali odpoveď na to, čo je príčinou neustále sa meniacich počtov a výrazného oneskorenia, keďže z celkovo sľúbených štyroch stoviek obrnených vozidiel dodali Ukrajine len 26.

Rutte: Európska únia a NATO diskutujú o ďalšej pomoci Ukrajine

Mohlo by Vás zaujímať Rutte: Európska únia a NATO diskutujú o ďalšej pomoci Ukrajine

"Príčinou oneskorenia dodávok na Ukrajinu je oneskorené schválenie exportu surovín pre výrobu vozidiel zo strany Spojených štátov," reagovalo ministerstvo s tým, že údajne nemôžu výrobu ani dodávky urýchliť, pretože to nie je v ich kompetencii. "Zodpovednosť je výhradne na firme FFG."

Prvé vozidla dodali na Ukrajinu až 19. septembra 2024 v počte 22 kusov. Ďalšie štyri doručili 17. októbra. Podľa Bildu to vyvoláva množstvo otázok a veľké oneskorenie naznačuje výrobné problémy buď vo firme FFG, alebo u amerického dodávateľa TAG.

Fiasko s dodávkami si všimli aj ukrajinské médiá. Aj keď dodávky mala zabezpečiť spoločnosť FFG, neúspech dopadá aj na ministra obrany Borisa Pistoriusa, ktorý je momentálne najobľúbenejší politik Scholzovej rozpadnutej trojkoaličnej vlády, keďže práve jeho rezort sa za projekt postavil.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.

(max)

Minúta  |  

Biden a Macron by mali čoskoro ohlásiť prímerie medzi Izraelom a Hizballáhom

Náznaky diplomatického prelomu sprevádzali silné izraelské nálety na južné predmestia Bejrútu kontrolované Hizballáhom, keďže Izrael pokračoval v ofenzíve, ktorú začal v septembri po takmer roku cezhraničných bojov.

O možnom prímerí v krátkom čase informovala agentúra Reuters s odvolaním sa na štyri vysokopostavené libanonské zdroje.

Zatiaľ čo hovorca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby povedal: "Sme blízko", ale "nič nie je hotové, kým nie je hotové všetko", francúzsky prezidentský úrad skonštatoval, že v rokovaniach o prímerí sa dosiahol dôležitý pokrok. Významný izraelský predstaviteľ dodal, že tamojší kabinet schváli dohodu o prímerí s Hizballáhom na stretnutí v utorok.

Úrad premiéra Benjamina Netanjahua správy o tom, že Izrael a Libanon sa dohodli na znení dohody, odmietol komentovať. Vysokopostavený izraelský predstaviteľ však pre agentúru Reuters podotkol, že zámerom utorkového zasadnutia vlády bude schválenie textu.

Biden a Macron rokovali o prímerí v Libanone

Mohlo by Vás zaujímať Biden a Macron rokovali o prímerí v Libanone

Izraelský veľvyslanec pri OSN Danny Denon poznamenal, že Izrael si zachová schopnosť zasiahnuť južný Libanon na základe akejkoľvek dohody. Libanon už predtým namietal proti zneniu, ktoré by Izraelu takéto právo priznávalo.

Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Matthew Miller uviedol, že rozdiely medzi oboma stranami sa výrazne zmenšili, ale stále je potrebné podniknúť kroky na dosiahnutie dohody.
"Často sú práve posledné fázy dohody najťažšie, pretože najťažšie otázky sa nechávajú na koniec," povedal. "Tlačíme na to, ako len môžeme."

Cieľom diplomacie je dosiahnuť, aby Iránom podporovaný Hizballáh a Izrael ukončili boje, ktoré vypukli v októbri 2023 súbežne s vojnou Izraela proti palestínskej islamistickej skupine Hamas v Gaze. Konflikt v Libanone sa za posledné dva mesiace drasticky vystupňoval.

Izrael v podstate súhlasil s prímerím s Hizballáhom v Libanone, ktoré sprostredkovali Spojené štáty

Mohlo by Vás zaujímať Izrael v podstate súhlasil s prímerím s Hizballáhom v Libanone, ktoré sprostredkovali Spojené štáty

Podpredseda libanonského parlamentu Elias Bou Saab v Bejrúte potvrdil, že už neexistujú "žiadne vážne prekážky" na začatie realizácie prímeria s Izraelom, ktoré navrhli USA, "pokiaľ si to Netanjahu nerozmyslí".

Dodal, že návrh by znamenal stiahnutie izraelskej armády z južného Libanonu a rozmiestnenie pravidelných jednotiek libanonskej armády v pohraničnej oblasti, ktorá bola dlho baštou Hizballáhu, do 60 dní.

Problém týkajúci sa toho, kto bude monitorovať dodržiavanie prímeria, sa vyriešil podľa slov podpredsedu parlamentu Libanonu za posledných 24 hodín dohodou o zriadení výboru piatich krajín vrátane Francúzska, ktorému budú predsedať Spojené štáty.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.