Preskočiť na obsah
  |  

Trump chce uvaliť clá na dovážané tovary z Číny, Mexika a Kanady

Novozvolený prezident svoje rozhodnutie odôvodnil nedostatočným bojom vybraných štátov proti pašovaniu drog a ilegálnej migrácii.

Donald Trump spresnil, že podpísaním nariadenia uvalí clá vo výške 25 percent na tovary dovážané do USA z Mexika a Kanady. Platiť to bude dovtedy, kým obe susedné krajiny nezačnú tvrdšie bojovať proti pašovaniu drog, najmä fentanylu, a migrantom ktorí nelegálne prekračujú hranicu s USA.

"Mexiko aj Kanada majú absolútne právo a moc ľahko vyriešiť tento dlho sa vlečúci problém. Týmto požadujeme, aby túto právomoc využili, a kým tak neurobia, je čas, aby zaplatili veľmi vysokú cenu!," vyhlásil Trump na jeho sociálnej sieti Truth.

Pri uvalení dodatočných ciel na čínske tovary vo výške desať percent sa zvolený prezident taktiež odvolal na pašovanie fentanylu a vyzval Čínu, aby riešila tento problém.

"Zástupcovia Číny mi povedali, že zavedú najvyšší trest, teda trest smrti, pre všetkých dílerov drog, ktorí budú prichytení pri tejto činnosti, žiaľ, nikdy to nedodržali a drogy prúdia do našej krajiny, väčšinou cez Mexiko," konkretizoval.

Agentúra Reuters pripomína, že v predvolebnej kampani sa Trump zaviazal uvaliť na čínsky dovoz clá vo výške viac ako 60 percent. Ide oveľa vyššiu tarifu ako počas jeho prvého funkčného obdobia.

(tasr)

  |  

Generálny tajomník NATO rokoval s Erdoganom. Ocenil rolu Turecka v rámci aliancie

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan a generálny tajomník NATO Mark Rutte diskutovali o vojne na Ukrajine, v Pásme Gazy, teroristických hrozbách i o samite NATO, ktorý sa v Turecku uskutoční v roku 2026.

"V čoraz menej predvídateľnom svete je prínos Turecka pre NATO neoceniteľný," napísal šéf NATO na sociálnej sieti X ohľadom stretnutia.

Erdogan sa Ruttemu poďakoval za prejav solidarity po teroristickom útoku na sídlo spoločnosti Turkish Aerospace Industries v Ankare, ku ktorému došlo minulý mesiac. Súčasťou Rutteho programu bola aj návšteva tejto spoločnosti. Píše agentúra Anadolu.

Okrem prezidenta sa Rutte samostatne stretol aj s tureckým ministrom zahraničných vecí Hakanom Fidanom a ministrom obrany Yasarom Gülerom.

"V rámci návštevy sa uskutočnilo aj významné stretnutie s delegáciou NATO o našom obrannom priemysle," vyhlásil šéf tureckej Agentúry pre obranný priemysel Haluk Görgün.

Rutte s ním diskutoval o "významnej prítomnosti Turecka v NATO, potrebe udržateľnej spolupráce (tureckého) obranného priemyslu s krajinami NATO a o potenciáli budúcich spoločných projektov," uviedol Görgün.

(tasr)

  |  

Kauzu použitia plynu CS na Ukrajine vníma Rusko ako pomstu "kolektívneho Západu"

Rusko a západné štáty v pondelok pokračovali v spore, ktorý sa týka podozrenia, že Rusko v oblasti bojov na Ukrajine použilo zakázaný slzotvorný plyn.

O incidente svedčia vzorky nábojníc a pôdy, ktoré Organizácii pre zákaz chemických zbraní (OPCW) poskytol ako dôkaz Kyjev.

Dohovor OPCW so sídlom v Haagu zakazuje používanie plynu známeho ako CS (2-chlorobenzylidenemalononitril). Podľa Kyjeva ho však obsahoval granát zo zákopu na frontovej línii v Dnepropetrovskej oblasti, ako aj pôda odobratá neďaleko.

Námestníčka pre kontrolu zbraní a medzinárodnú bezpečnosť na ministerstve zahraničných vecí USA Bonnie Jenkinsová v pondelok na výročnom zasadnutí OPCW v jej sídle - v Haagu - zopakovala, že USA sú zdesené rozsahom a frekvenciou používania látok na potláčanie nepokojov ako metódy boja Ruska proti ukrajinským silám.

Dodala súčasne, že používanie takýchto tzv. látok na potláčanie nepokojov (RCA) Ruskom na bojisku "a v nezákonnej vojne proti Ukrajine nebolo žiadnym tajomstvom". Zdôraznila, že je to dobre zdokumentované nielen Ukrajinou, ale aj mimovládnymi organizáciami, novinármi a dokonca aj ruskými jednotkami a štátnymi médiami.

V takmer tri roky trvajúcom konflikte sa Rusko a Ukrajina navzájom obviňujú z použitia chemických zbraní. Západní spojenci Kyjeva tvrdia aj to, že Moskva použila i zakázané zbrane. Rusko všetky obvinenia odmieta.

Jenkinsová však upozornila, že "Rusko klamalo kedysi, keď tvrdilo, že nemá v úmysle napadnúť Ukrajinu. Rovnako klamalo, keď tvrdilo, že nepoužíva látky na potláčanie nepokojov v rozpore s dohovorom" OPCW.

Zástupca Ruska v OPCW Kirill Lysogorskij obvinenia na adresu Ruska rozhodne odmietol a vyhlásil, že "kolektívny Západ sa (takto) snaží vybaviť si účty s krajinami, ktoré považuje za nežiaduce".
Aj EÚ však v pondelok tiež uviedla, že je hlboko znepokojená tým, že na Ukrajine bol použitý plyn CS, a vyzvala na urýchlenú identifikáciu vinníkov.

"Dúfame, že sa včas podarí priradiť odobratú muníciu RCA," povedal delegátom osobitný vyslanec EÚ Stephan Klement. Rusko podľa neho neposkytlo žiadne dôveryhodné odpovede na rastúci počet hlásených prípadov použitia prostriedkov na potláčanie nepokojov ako metódy boja jeho silami na Ukrajine.

(afp, tasr)

  |  

Izraelskí vedci objavili génovú mutáciu zodpovednú za autizmus

Asi milión ľudí na celom svete má autizmus pochádzajúci z mutácie v géne SHANK3.

Vedci z Tel Avivskej univerzity tvrdia, že sa im podarilo identifikovať génovú mutáciu v mozgu, ktorá môže spôsobovať geneticky podmienený autizmus.

Štúdiu viedli profesor Boaz Barak a doktorand Inbar Fischer zo Školy neurovedy a psychologických vied univerzity, profesor Ben Maoz z Fakulty inžinierstva a profesor Shani Stern z Katedry neurobiológie Haifskej univerzity.

„Táto technológia nám pomôže vyvinúť liečbu, ktorá by mohla pomôcť zmierniť niektoré príznaky autizmu,“ povedali Barak a Fischer.

(mja)

  |  

Vyšetrovateľ žiada zrušiť trestný prípad Trumpa týkajúci sa volieb 2020

Špeciálny vyšetrovateľ Jack Smith sa odvolal na dlhoročnú prax amerického ministerstva spravodlivosti, že prezidenti USA sú počas výkonu funkcie chránení pred trestným stíhaním.

Špeciálny vyšetrovateľ Jack Smith požiadal v pondelok americký federálny súd, aby zrušil trestný prípad týkajúci sa novozvoleného prezidenta Donalda Trumpa vo veci snáh o zvrátenie výsledkov prezidentských volieb v roku 2020 vzhľadom na jeho blížiaci sa návrat do Bieleho domu po víťazstve v tohtoročných voľbách.

Špeciálny vyšetrovateľ predtým vzniesol žaloby voči Trumpovi v dvoch osobitných prípadoch vo veci ohrozovania integrity volieb a národnej bezpečnosti. Voči Trumpovi sa spustilo vyšetrovanie po útoku davu na Kapitol 6. januára 2021. Trumpovi sympatizanti chceli útokom zmariť oficiálny proces potvrdenia volebného víťazstva Joea Bidena. Trump bol v tomto prípade obvinený zo zločineckého sprisahania.

Druhý trestný prípad voči Trumpovi sa týkal dokumentov, ktoré si po skončení predchádzajúceho funkčného obdobia odniesol z Bieleho domu do svojej súkromnej rezidencie Mar-a-Lago na Floride a odmietal ich odovzdať úradom, kým uňho FBI v lete 2022 nevykonala domovú prehliadku.

Trump, ktorý obvinenia v oboch prípadoch odmietal, ešte v októbri avizoval, že okamžite po prevzatí funkcie 20. januára 2025 Smitha odvolá.

(tasr, reuters, ap)

  |  

Šéf Vojenského výboru NATO vyzýva firmy, aby sa pripravili na možný vojnový scenár

V prejave na podujatí v Centre pre európsku politiku v Bruseli admirál Rob Bauer rozšíril pojem odstrašovania nad rámec jeho vojenského významu, pričom upozornil, že v modernom konflikte možno ako zbrane použiť všetky dostupné nástroje.

Ako predseda Vojenského výboru NATO v pondelok Bauer vyzval podnikateľov a firmy, aby sa aktívne pripravili na možný vojnový scenár a prispôsobili svoje výrobné linky a distribučné reťazce tak, aby sa znížila ich zraniteľnosť voči tlaku zo strany krajín ako Rusko a Čína.

„Ak sa nám podarí zabezpečiť, že všetky kľúčové služby a tovar môžu byť dodané bez ohľadu na to, čo sa bude diať, potom je to kľúčová súčasť nášho odstrašenia," povedal admirál Bauer.

Upozornil aj na závislosť Západu od dodávok z Číny, odkiaľ pochádza 60 percent všetkých prvkov vzácnych zemín a 90 percent z nich sa v tejto krajine aj spracúva. Doplnil, že z Číny pochádzajú aj chemické zložky pre sedatíva, antibiotiká, protizápalové lieky a lieky na nízky krvný tlak.

„Sme naivní, ak si myslíme, že komunistická strana nikdy nepoužije túto moc. Vedúci predstavitelia podnikov v Európe a Amerike si musia uvedomiť, že obchodné rozhodnutia, ktoré prijímajú, majú strategické dôsledky pre bezpečnosť ich krajín," prízvukoval admirál.

Podľa neho podniky musia byť pripravené na vojnový scenár a prispôsobiť tomu svoje výrobné linky a distribučné reťazce. „Pretože hoci bitky možno vyhráva armáda, je to ekonomika, kto vyhráva vojny," uzavrel.

(tasr, reuters)