Preskočiť na obsah
  |  

Bloomberg: Británia dodala Ukrajine novú sériu rakiet dlhého doletu Storm Shadow

Dodávka sa mala uskutočniť ešte pred rozhodnutím britskej vlády zrušiť obmedzenia na používanie týchto zbraní ukrajinskými ozbrojenými silami, ako aj pred rozhodnutím USA o povolení zasiahnuť hlboko ruské územie.

Zdroje Bloombergu podľa tlačovej agentúry UNIAN tvrdia, že išlo o dodávku "desiatok rakiet". Zároveň však odmietli spresniť, kedy rakety doručili, ani uviesť ich presný počet s odvolaním sa na bezpečnostné obavy.

Nová dodávka rakiet Storm Shadow na Ukrajinu sa uskutočnila po prvýkrát počas pôsobenia britského premiéra Keira Starmera, ktorý prisľúbil, že bude naďalej podporovať Ukrajinu v jej sebaobrane proti ruskej vojenskej agresii.

"Dodávka, ktorá nebola verejne oznámená, sa uskutočnila pred niekoľkými týždňami a bola objednaná po tom, ako sa Kyjevu rakety dlhého doletu minuli," uviedli zdroje.

(max)

  |  

Nemci nezvládajú vyrábať obrnené vozidlá, Ukrajine dosiaľ dodali zlomok sľúbených

Nemecký rezort obrany Ukrajine sľúbil dodať do konca rokať dovedna 400 obrnených vozidiel odolných proti mínam kategórie MRAP od flensburského výrobcu FFG - zatiaľ však podľa denníku Bild dodal len 26 kusov, čo je necelých sedem percent.

Vláda vyčlenila pre dodávky vozidiel MRAP pre Ukrajinu celkovo 315 miliónov eur, v prepočte ide o 676-tisíc eur na jedno vozidlo. Nemecké ministerstvo obrany pritom dlhodobo optimisticky predpokladalo, že stovky vozidiel doručia Ukrajine tento rok.

Ešte v septembri uviedlo, že od januára do októbra tohto roka bude FFG dodávať mesačne po 20 vozidiel. Dodanie avizovaných 200 vozidiel v priebehu desiatich mesiacov potvrdzujú dôverné dokumenty, ktoré má spomínaný denník k dispozícii.

Vozidla potrebujú Ukrajinci na zaistenie chránenej prepravy vojakov pozdĺž frontu tvárou v tvár ruskej palebnej prevahe.

Nemeckí novinári hľadali odpoveď na to, čo je príčinou neustále sa meniacich počtov a výrazného oneskorenia, keďže z celkovo sľúbených štyroch stoviek obrnených vozidiel dodali Ukrajine len 26.

"Príčinou oneskorenia dodávok na Ukrajinu je oneskorené schválenie exportu surovín pre výrobu vozidiel zo strany Spojených štátov," reagovalo ministerstvo s tým, že údajne nemôžu výrobu ani dodávky urýchliť, pretože to nie je v ich kompetencii. "Zodpovednosť je výhradne na firme FFG."

Prvé vozidla dodali na Ukrajinu až 19. septembra 2024 v počte 22 kusov. Ďalšie štyri doručili 17. októbra. Podľa Bildu to vyvoláva množstvo otázok a veľké oneskorenie naznačuje výrobné problémy buď vo firme FFG, alebo u amerického dodávateľa TAG.

Fiasko s dodávkami si všimli aj ukrajinské médiá. Aj keď dodávky mala zabezpečiť spoločnosť FFG, neúspech dopadá aj na ministra obrany Borisa Pistoriusa, ktorý je momentálne najobľúbenejší politik Scholzovej rozpadnutej trojkoaličnej vlády, keďže práve jeho rezort sa za projekt postavil.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.

(max)

  |  

Biden a Macron by mali čoskoro ohlásiť prímerie medzi Izraelom a Hizballáhom

Náznaky diplomatického prelomu sprevádzali silné izraelské nálety na južné predmestia Bejrútu kontrolované Hizballáhom, keďže Izrael pokračoval v ofenzíve, ktorú začal v septembri po takmer roku cezhraničných bojov.

O možnom prímerí v krátkom čase informovala agentúra Reuters s odvolaním sa na štyri vysokopostavené libanonské zdroje.

Zatiaľ čo hovorca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby povedal: "Sme blízko", ale "nič nie je hotové, kým nie je hotové všetko", francúzsky prezidentský úrad skonštatoval, že v rokovaniach o prímerí sa dosiahol dôležitý pokrok. Významný izraelský predstaviteľ dodal, že tamojší kabinet schváli dohodu o prímerí s Hizballáhom na stretnutí v utorok.

Úrad premiéra Benjamina Netanjahua správy o tom, že Izrael a Libanon sa dohodli na znení dohody, odmietol komentovať. Vysokopostavený izraelský predstaviteľ však pre agentúru Reuters podotkol, že zámerom utorkového zasadnutia vlády bude schválenie textu.

Izraelský veľvyslanec pri OSN Danny Denon poznamenal, že Izrael si zachová schopnosť zasiahnuť južný Libanon na základe akejkoľvek dohody. Libanon už predtým namietal proti zneniu, ktoré by Izraelu takéto právo priznávalo.

Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Matthew Miller uviedol, že rozdiely medzi oboma stranami sa výrazne zmenšili, ale stále je potrebné podniknúť kroky na dosiahnutie dohody.
"Často sú práve posledné fázy dohody najťažšie, pretože najťažšie otázky sa nechávajú na koniec," povedal. "Tlačíme na to, ako len môžeme."

Cieľom diplomacie je dosiahnuť, aby Iránom podporovaný Hizballáh a Izrael ukončili boje, ktoré vypukli v októbri 2023 súbežne s vojnou Izraela proti palestínskej islamistickej skupine Hamas v Gaze. Konflikt v Libanone sa za posledné dva mesiace drasticky vystupňoval.

Podpredseda libanonského parlamentu Elias Bou Saab v Bejrúte potvrdil, že už neexistujú "žiadne vážne prekážky" na začatie realizácie prímeria s Izraelom, ktoré navrhli USA, "pokiaľ si to Netanjahu nerozmyslí".

Dodal, že návrh by znamenal stiahnutie izraelskej armády z južného Libanonu a rozmiestnenie pravidelných jednotiek libanonskej armády v pohraničnej oblasti, ktorá bola dlho baštou Hizballáhu, do 60 dní.

Problém týkajúci sa toho, kto bude monitorovať dodržiavanie prímeria, sa vyriešil podľa slov podpredsedu parlamentu Libanonu za posledných 24 hodín dohodou o zriadení výboru piatich krajín vrátane Francúzska, ktorému budú predsedať Spojené štáty.

(max)

  |  

Scholz: Diskusie v SPD umožnili dôkladne zvážiť smerovanie strany po rozpade vládnej koalície

Nemecký kancelár Olaf Scholz v pondelok vo verejnoprávnej televízii ZDF obhajoval vnútrostranícke rokovania v rámci Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) o jeho opätovnej nominácii na najvyšší vládny post pred blížiacimi sa predčasnými voľbami.

Scholz komentoval rozhodnutie ministra obrany Borisa Pistoriusa neuchádzať sa o nomináciu na kancelária slovami, že do nasledujúcich "volieb pôjdu spoločne."

Agentúra DPA pripomína, že niektoré osobnosti v SPD presadzovali, aby sa lídrom tohtoročných volieb stal Pistorius, ktorý je považovaný za najpopulárnejšieho ministra v Scholzovej vláde.

Scholz je najmenej obľúbeným nemeckým kancelárom od zjednotenia krajiny v roku 1990. Podľa prieskumov je jeho SPD až tretia za krajne pravicovou Alternatívou pre Nemecko (AfD) na druhom mieste a vedúcimi kresťanskými demokratmi (CDU).

Kancelár tiež v rozhovore pre ZDF odmietol obvinenia politických oponentov, že plánuje využiť vojnu na Ukrajine ako predvolebnú tému. Zdôraznil, že v konflikte na Ukrajine je dôležité konať "múdro" a "obozretne".

Napriek tomu, že viaceré západné štáty na čele s USA tento mesiac povolili Ukrajine používať svoje rakety dlhého doletu na zásahy cieľov hlbšie v ruskom území, nemecký kancelár neplánuje meniť svoj postoj a nedodá Ukrajine nemecké rakety Taurus. "Myslím si, že by bolo nesprávne, keby Nemecko prijalo takéto rozhodnutie," vyhlásil nemecký kancelár.

(tasr)

  |  

Najvyšší súd ďalšej krajiny najprv zamietol právo LGBTI párom na manželstvo, teraz im povolil dediť

Hongkonský najvyšší súd sa v najnovšom rozsudku v otázke LGBTI odvolal na ustanovenia o rovnosti v ústave Hongkongu známej ako základný zákon.

Predseda senátu Andrew Čcheung uviedol, že súd jednomyseľne odmietol odvolania podané hongkonskou vládou. Rozhodnutím súdu sa tak skončil šesť rokov trvajúci právny spor.

Ten sa začal, keď sa občan Hongkongu Nick Infinger obrátil na súd pre politiku vlády mesta, ktorá ho spolu s jeho partnerom vylučovala z programu štátneho nájomného bývania. Z programu boli vylúčení, keďže nie sú "bežnou rodinou". V štátnych nájomných bytoch býva približne 28 percent zo 7,5 milióna obyvateľov mesta, pripomína AFP.

Súd o veci pojednával spoločne s prípadom Henryho Lia a jeho zosnulého manžela Edgara Nga, ktorí napadli vládnu politiku dotovaného bývania a pravidlá dedenia pre páry rovnakého pohlavia. Podľa zákona sa na páry rovnakého pohlavia pri rozdeľovaní majetku zosnulej osoby neuplatňovali pravidlá platné pre heterosexuálne manželské páry.

Infinger a Li vyhrali na súdoch nižšej inštancie. Vláda sa však vo februári odvolala. Prípady preto posudzoval senát najvyššieho súdu zložený z miestnych sudcov.

Utorňajšie rozhodnutia podľa Reuters prichádzajú po prelomovom rozhodnutí z roku 2023, ktorým súd zamietol právo osôb rovnakého pohlavia na manželstvo. Vláde však nariadil do dvoch rokov vytvoriť alternatívny právny rámec pre LGBTI páry.

(tasr)

  |  

Trump chce uvaliť clá na dovážané tovary z Číny, Mexika a Kanady

Novozvolený prezident svoje rozhodnutie odôvodnil nedostatočným bojom vybraných štátov proti pašovaniu drog a ilegálnej migrácii.

Donald Trump spresnil, že podpísaním nariadenia uvalí clá vo výške 25 percent na tovary dovážané do USA z Mexika a Kanady. Platiť to bude dovtedy, kým obe susedné krajiny nezačnú tvrdšie bojovať proti pašovaniu drog, najmä fentanylu, a migrantom ktorí nelegálne prekračujú hranicu s USA.

"Mexiko aj Kanada majú absolútne právo a moc ľahko vyriešiť tento dlho sa vlečúci problém. Týmto požadujeme, aby túto právomoc využili, a kým tak neurobia, je čas, aby zaplatili veľmi vysokú cenu!," vyhlásil Trump na jeho sociálnej sieti Truth.

Pri uvalení dodatočných ciel na čínske tovary vo výške desať percent sa zvolený prezident taktiež odvolal na pašovanie fentanylu a vyzval Čínu, aby riešila tento problém.

"Zástupcovia Číny mi povedali, že zavedú najvyšší trest, teda trest smrti, pre všetkých dílerov drog, ktorí budú prichytení pri tejto činnosti, žiaľ, nikdy to nedodržali a drogy prúdia do našej krajiny, väčšinou cez Mexiko," konkretizoval.

Agentúra Reuters pripomína, že v predvolebnej kampani sa Trump zaviazal uvaliť na čínsky dovoz clá vo výške viac ako 60 percent. Ide oveľa vyššiu tarifu ako počas jeho prvého funkčného obdobia.

(tasr)