Za dva roky stranu povedie tretí predseda. Irenu Bihariovú, ktorá niekedy vedela udrieť aj do vlastných radov, vystrieda ambiciózny Michal Šimečka. Straníckemu snemu predchádzala tvrdá antikampaň v známom denníku.
Štyri stotiny percenta, ktoré všetko zmenili. Výsledok koalície Progresívneho Slovenska (PS) a strany Spolu v parlamentných voľbách pred dvoma rokmi spôsobil v oboch hnutiach veľké zmeny. Kým prvá sa z prehry dokázala zotaviť, Spolu pomaly, ale isto smeruje k zániku.
Zodpovednosť za nevhodnú volebnú stratégiu a nezvládnutú kampaň si vypil vtedajší líder Michal Truban. Najprv si sypal popol na hlavu a z predsedníckeho postu odstúpil. Potom sa však vrátil a v júni 2020 na straníckom sneme opäť kandidoval, jeho súperkou bola Irena Bihariová. Skóre bolo veľmi tesné: Bihariová získala 105, Truban 100 hlasov.
Strana zostala rozdelená takpovediac na polovicu. Postupne začali zaznievať námietky proti Bihariovej, ktorá nepresvedčila ani straníkov, ani verejnosť. Príkladov je hneď niekoľko.
Nepresvedčila ani straníkov, ani verejnosť
V rebríčkoch popularity sa usadila pod Milanom Uhríkom a na spodku tabuľky s Marianom Kotlebom, zo známych politikov ich tromfol len Igor Matovič. To je pre stranu s vládnymi ambíciami a mimo parlamentu zlá vizitka.
Bihariová vlani poskytla rozhovor Martinovi Leidenfrostovi v Postoji, čo samo osebe nebolo po chuti mnohým progresívcom. Snažila sa v ňom ukázať ľudskú tvár, ochotu viesť dialóg s konzervatívcami a navyše sa v ňom pasovala za oddanú veriacu. Šéfka progresívcov tvrdila, že sa pred jedlom vždy prežehnáva (čo robí zlomok veriacich katolíkov) a dupľom, keď má nablízku „militantne ateistické kruhy, ktoré si ju nejakým mylným spôsobom radia, že bude mať k nim blízko“.
Napokon, buď PR zlyhaním, alebo tragikomickým pokusom o zviditeľnenie bolo obvinenie Slovenskej informačnej služby z toho, že PS nazvala ľavicovými extrémistami. Nebola to pravda a SIS Bihariovej slová vyvrátila. Ak by však priamo tajná služba považovala progresívcov za extrémistov, bolo by to ešte horšie pre stranu aj jej líderku, nie je teda jasné, o čo Bihariovej išlo.
Slabá šéfka, silná konkurencia
Namiesto Bihariovej získavali čoraz viac pozornosti iné tváre, najmä europoslanci Martin Hojsík, Michal Šimečka a jediný (nezaradený) poslanec PS v parlamente Tomáš Valášek, ktorý odišiel z rozhádanej Kiskovej strany.
Nízka popularita a napätie u progresívcov boli badateľné, hovorilo sa o výmene lídra. Koncom minulého roka spravila Monika Tódová z Denníka N s troma členmi predsedníctva PS (Truban, Valášek, Šimečka) rozhovory, v ktorých sa pýtala na Bihariovú a na jej možného nástupcu.
Politička si to všimla a na Tódovú ostro zaútočila, obvinila ju z „porušovania novinárskej etiky“ a „politicky angažovanej žurnalistiky“. Politici PS (vrátane niekdajšej podpredsedníčky strany a aktuálne prezidentky Zuzany Čaputovej) pritom dovtedy mali a ďalej majú v denníku, takpovediac, dvere otvorené.
Napokon Bihariová sama ustúpila. Strana oznámila, že na post predsedu bude kandidovať iba Michal Šimečka, jeho očakávaná súperka sa bude uchádzať o kreslo podpredsedníčky. Potvrdí to snem naplánovaný na 7. mája.
Nová línia
Po Bihariovej s umiernenejším vystupovaním sa teda na čelo strany dostane opäť muž s razantnejším prístupom, aký si pamätáme z čias Michala Trubana. Kým Bihariová odmietala spoluprácu so Smerom, Šimečka má problém aj s Hlasom. Hoci začínal ako asistent europoslanca a spoluzakladateľa Smeru Borisa Zalu.
Je jedným z najsilnejších kritikov Poľska a Maďarska a podporil žalobu na Európsku komisiu pre nečinnosť proti týmto štátom (čo bolo priveľa aj pre jeho názorovo príbuzného kolegu Vladimíra Bilčíka). Neskrýva obdiv k Macronovým paneurópskym plánom. V duchu straníckeho programu je proti formátu V4 a s eurofederalizačnými názormi sa prepracoval ako prvý Slovák na post podpredsedu europarlamentu, kde šíril bludy o potratovej novele Anny Záborskej.
Do čela strany sa teda dostane oddaný progresívec európskeho strihu, ktorému je bližšia bruselská ako slovenská politika. Bude musieť skĺbiť vedúcu funkciu v europarlamente a v strane, podobne ako kedysi Richard Sulík. Ich strany spája aj podobný elektorát, o to zaujímavejšie bude sledovať, čo sa po Šimečkovom zvolení začne diať v SaS.