Musk, Twitter a najočakávanejšia revolúcia našej doby

Dohoda je uzavretá, ak Elon Musk zaplatí 44 miliárd dolárov, bude majiteľom Twitteru. Ide o zrejme najväčšiu mediálnu správu od momentu, keď sa Twitter, Facebook a ďalšie platformy rozhodli uplatňovať vlastnú podobu cenzúry na svojich platformách.

PolitikaElon Musk a Twitter sa napokon dohodli. Sociálnu sieť kúpil za 44 miliárd dolárov

Bodom zlomu bolo vypnutie konta prezidenta Trumpa a blokovanie denníka New York Post, ktorý sa venoval kauzám Huntera Bidena pred prezidentskými voľbami. Vyvrcholil tým trend, v rámci ktorého Twitter vybudoval komunity fack-checkerov, strážcov, ktorých nikto nestrážil, alebo ak chcete, moralizátorov, ktorých morálka bola iná ako tá vaša či moja. Myriady drobných regulácií cementovali tento trend. Iným spôsobom to pochopili v Číne či Rusku, kde sa internet dostal pod kontrolu domácich autoritárov, motívy aj dôsledky si boli celkom podobné.

Muskove prebratie Twitteru v sebe nesie nádej pre novú epochu, nedávno o tom na našich stránkach písal profesor Petr Drulák, ktorý v ňom vidí obdobu mecéna, čo dokáže garantovať nezávislosť Twitteru. Mám o tom isté pochybnosti, Musk na mňa nepôsobí ako mecenáš, ale ako čistý kapitalista, tá nádej tu však je. Napokon, sám svoj biznis cieľ zadefinoval práve ochranou slobody slova, Twitter má byť arénou pre slobodu prejavu, námestím uprostred mesta.

Musk vyvolal očakávania, ktoré zapadajú do širšieho kontextu.

Internet sa totiž trhol zlým smerom a doba je tehotná zmenou, Musk má vyvinutý inštinkt na očakávania spotrebiteľov, preto tu istá nádej je. V najnovšom vydaní týždenníka New Statesman o tom prehľadne píše Bruno Maçães, bývalý portugalský politik a významný intelektuál, ktorý rád analyzuje komplikované vzťahy, pričom si vie vybrať stranu pred koncom zápasu. Maçães rozlíšil Web1 od Webu2, dobu globálneho, ale decentralizovaného internetu (predstavte si bežné stránky), ktorý nebolo možné len tak ľahko kontrolovať, od Webu2, kde internet ovládli silní technologickí hráči ako Google, Facebook či Twitter a začali nielen nekontrolovane zarábať, ale aj celkom cieľavedome kontrolovať a centrálne regulovať, čo sa môže a čo už nie.

Debata, ako tomu čeliť, je staršia ako vypnutie Trumpovho účtu. Všetkým bolo zrejmé, že trh, ktorému dominujú monopoly (oligopoly), nie je žiadnym trhom, ale politici ani štáty nedokázali prebrať iniciatívu. Ľavicoví liberáli začali hovoriť o väčšej kontrole zhora, pravicoví liberáli dúfali, že riešením by mohlo byť rozdelenie technologických gigantov, aby vznikla konkurencia.

K jednému aj druhému možno dôjde, ale aktuálne najväčšie očakávanie predstavuje iný prístup. Niečo, čo Gavin Wood, zakladateľ kryptomeny Ethereum, nazval Webom3. Malo by ísť o syntézu výhod Webu1 a Webu2, to prvé ponúka decentralizovaný charakter, to druhé interakciu, založené na technológiách blockchainu a digitalizácie, ktorá sa bráni kontrole zhora. V podstate niečo ako moderná forma stredoveku, kde nie je možná globálna vláda, pretože svet funguje decentralizovane.

Máme s tým v Štandarde svoju skúsenosť. Keď sme uvažovali o vzniku vlastnej mobilnej aplikácie alebo o budovaní silného konta na Facebooku, naši majitelia to odmietli. Ľudia pritom dnes čítajú médiá najmä cez sociálne siete, u nás cez Facebook. Ak máte slabý Facebook, máte nevyhnutne aj slabší dosah. Lenže naši majitelia to považovali za riskantnú a možno až slepú cestu, zvlášť po vypnutí Trumpa a New York Post. Preto ideme ťažšou a pomalšou cestou a snažíme sa, aby si čitatelia zvykali chodiť na Štandard priamo, bez aplikácie alebo Zuckerberga. Dôvodom je práve obava zo zneužitia moci, keďže jeden z centrálnych zápasov našej doby, ktorý sa vedie v pozadí tém ako je klíma, covid či vojna, je zápas medzi svetom centralizovaným a decentralizovaným.

Je v tom aj kus ideológie. Decentralizovaný svet je svetom, kde fungujú štáty, rodiny či náboženstvo. Centralizovaný svet to všetko radšej oslabuje, pretože svet a jeho pravidlá sa centralizujú ľahšie, ak medzi jedincom na konci a osvietencom navrchu nič nezavadzia.

Musk tomu zrejme rozumie. Ťah na Twitter mal aj svoju symbolickú hodnotu, keďže pomohol ovplyvniť voľby v prospech Bidena a „nehrať“ kauzy jeho syna pred voľbami v Amerike.

Bolo to mimochodom v podstate to isté, čo robí Orbán v Maďarsku. Médiá majú obrovskú moc a dokážu byť dôslednejšou opozíciou ako ktorýkoľvek opozičný génius. Lepšie dokážu robiť negatívnu kampaň, lepšie dokážu diskreditovať a filtrovať. Kto vie mazať, ten vie vládnuť.

Ak sa Musk rozhodne tomuto megatrendu postaviť, uvidíme čoskoro rozdiely medzi Twitterom a Facebookom, ktoré sa rýchlo prenesú aj inde. Vznikne pluralita, ktorá Západu – na rozdiel od progresívneho kréda – svedčí viac.

Je najvyšší čas. Lebo toho strachu, s pomocou ktorého sa priam pedagogicky formovala každá jedna verejná debata v poslednej dobe, je už dosť. Za tých 44 miliárd to určite stojí.