Ukrajinci povzbudzujú Moldavsko: Napadnite teraz Podnestersko

Až potiaľto sa príbeh Podnesterska podobá na príbeh ostatných postsovietskych separatistických republík: Abcházska, Južného Osetska a Náhorného Karabachu. Následne sa však ich cesty rozišli. Víťazní Arméni vyhnali z Karabachu všetko azerbajdžanské obyvateľstvo a medzi oboma národmi začala rásť nenávisť, ktorá dnes už dosahuje bezprecedentnú úroveň. Vzťahy medzi Abcházcami, Osetíncami a Gruzíncami zostávali v 90. rokoch napäté, avšak otvorené a v prípade Osetíncov po určitej dobe dokonca priateľské. Aj tu však mier nedostal šancu a po období narastajúceho napätia akékoľvek kontakty týchto dvoch etník s Gruzíncami prakticky ukončila vojna v roku 2008.

V Podnestesku sa naopak vzťahy oboch brehov Dnestra rýchlo obnovili na úrovni bežných ľudí aj vlády v Kišiňove a de facto vlády v Tiraspole. Obyvatelia oboch strán administratívnej línie túto prevažne formálnu prekážku každodenne prekonávajú, pracujú na druhom brehu a navzájom sa sobášia.

Počas mojej návštevy moldavskej semiexklávy na ľavom brehu Dnestra (viac sa môžete dočítať v reportáži denníka Štandard) mi viacerí moldavskí veteráni vojny rozprávali o tom, ako sa už krátko po vojne začali opäť stretávať so susedmi, ktorí na nich ešte niekoľko mesiacov predtým strieľali zo zákopov na druhej strane. Priateľské vzťahy udržiavajú podľa svojich slov dodnes, pričom nejeden moldavský veterán sa na staré kolená stal poberateľom podnesterského dôchodku, ktorý bol až do nedávnej doby vyšší než ten moldavský.

Obchodná spolupráca a orientácia na Západ

Pomerne umiernené vzťahy, hoci poškvrnené korupciou a spoločným nekalým biznisom, vznikli aj medzi elitami v Tiraspole a Kišiňove. Prakticky všetka moldavská elektrina sa dodnes vyrába v "podnesterskej"
elektrárni Kučurgan z ruského plynu, ktorý zas do tohto separatistického regiónu prúdi cez územie pod kontrolou Moldavska.

Prevažne poľnohospodárske Moldavsko tiež umožňuje prostredníctvom špecifických certifikátov a agentov silne industrializovanému Podnestersku vyvážať svoju produkciu do EÚ za rovnakých výhodných podmienok, ako keby išlo o bežný moldavský tovar. Namiesto toho, aby sa pokúsili svoj separatistický región obchodne izolovať a ekonomicky zlomiť, umožňuje mu Kišiňov naďalej sa rozvíjať.

Dôsledkom tohto stavu je skutočnosť, že Ruskom podporované Podnestersko sa v posledných rokoch z hľadiska exportu takmer úplne preorientovalo na Európsku úniu. Paralelne s rastom životnej úrovne v Moldavsku sa v posledných rokoch stále viac etnicky slovanských (nemoldavské obyvateľstvo Podnesterska sa skladá z Rusov a ruskojazyčných Ukrajincov) obyvateľov začalo zaujímať o občianstvo Moldavska. Relatívnu idylu (aspoň v porovnaní s Kaukazom) však ohrozuje ruská invázia na Ukrajinu i stupňujúca sa politická nestabilita v Podnestersku.

Bez nádeje aj vôle na odpor

Ako pre Štandard uviedol moldavský expert Ion Manole z organizácie Promo Lex, Moldavsko sa ocitá pod tlakom Kyjeva, ktorý sa obáva, že by sa Ukrajina mohla stať terčom útoku ruských síl z Podnesterska. Hoci ide podľa jeho slov z pohľadu Ukrajiny o pochopiteľný postoj, Moldavsko nie je v stave, aby mohlo v Podnestersku zakročiť.

Nielenže takýto krok nemá podporu miestneho obyvateľstva, bol by navyše nad možnosti moldavskej armády. Je menšia než de facto ozbrojené sily Podnesterska, ku ktorým treba ešte pripočítať ešte viac než 1 500 ruských vojakov oficiálne strážiacich muničný sklad v Cobasne a niekoľko stoviek ruských "mierotvorcov". Moldavská armáda tak v skutočnosti nie je potenciálnou bezpečnostnou hrozbou pre svoj separatistický región, ale skôr naopak, sily v Podnestersku by dokázali ohroziť Moldavsko.

Manole v tejto súvislosti zdôrazňuje, že ak by sa ruské sily dostali až po hranice Podnesterska s Moldavskom a rozhodli by sa pochodovať na Kišiňov, kde momentálne sedí prozápadná vláda, v krajine by sa pravdepodobne nenašla sila, ktorá by im dokázala klásť aktívny odpor. "Sme ako Ukrajina v roku 2013. Armádu máme viac formálnu než reálnu, pričom obyvateľstvo ani nie je ochotné bojovať. Naša vláda preto zachováva aj v tejto situácii opatrnosť," uviedol Manole na otázku, prečo Moldavsko odmieta výzvy Ukrajiny na pripojenie sa k protiruským sankciám a vyvolanie tlaku na Podnestersko.

Manole zároveň varuje, že aj napriek ruskej invázii na Ukrajinu zostáva veľká časť moldavského obyvateľstva proruská, čo by akúkoľvek efektívnu obranu voči prípadnej ruskej agresii ešte viac limitovalo.

Podnestersko má vlastné problémy

Moldavská novinárka Irina Tabarnuová z organizácie Zona de Securitate pre denník Štandard ďalej zdôraznila, že ruská invázia dostala do zložitej situácie aj samotné Podnestersko. To je do značnej miery financované z Ruska, pričom prepad hodnoty rubľa dostáva miestnu de facto vládu do značných finančných problémov a ohrozuje sociálnoekonomickú stabilitu "ľavého brehu Dnestra".

Čo je nemenej dôležité, do problémov sa v súvislosti s vojnou na Ukrajine dostáva aj spoločnosť Šerif, ktorá je v tomto proruskom regióne šedou eminenciou. Majiteľov spoločnosti totiž viac než budúcnosť takzvaného ruského sveta zaujíma ekonomický zisk. Ten u nich do značnej miery pochádzal z Ukrajiny, teraz o neho prichádzajú. Táto skutočnosť sa tak môže podľa mladej expertky stať príčinou začatia mocenských bojov "probiznisovej" elity s proruskou elitou, teda scenára, o ktorom vo svojom utorkovom príhovore hovorila aj Sanduová.