Príjmovou chudobou bolo na Slovensku v minulom roku ohrozených 12,3 percenta obyvateľov, čo predstavuje približne 660-tisíc osôb. Bolo to o 45-tisíc osôb viac ako v predchádzajúcom roku. Príjmovou chudobou tak bol vlani ohrozený každý ôsmy obyvateľ na Slovensku.
Prvýkrát miera rizika chudoby narástla medziročne vo všetkých krajoch Slovenska, najvýraznejšie v Prešovskom. Najviac ohrozené boli viacdetné domácnosti, neúplné domácnosti s deťmi, aj keď ich situácia sa medziročne mierne zlepšila. Vyplýva to z údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR o príjmovej chudobe zo zisťovania s názvom EU SILC 2021. Výberové zisťovanie sa uskutočnilo formou terénneho zberu dát prostredníctvom dotazníkov v takmer 7-tisíc náhodne vybraných domácnostiach Slovenska.
Dôsledky pandémie
„Aktuálne dáta EU SILC 2021 zohľadňujú príjmy za celý rok 2020, prejavujú sa tak dôsledky prvého roka pandémie na príjmovú chudobu. Po piatich rokoch zlepšovania situácie miera rizika chudoby vzrástla o 0,9 percentuálneho bodu a dostala sa na úroveň z roku 2018,“ uviedol riaditeľ odboru štatistiky životnej úrovne obyvateľstva ŠÚ SR Róbert Vlačuha. Podľa neho však nejde o výrazné zhoršenie situácie.
Suma určujúca hranicu chudoby medziročne klesla, čo potvrdzuje, že celkové príjmy obyvateľstva sa za celý rok 2020 znížili. V domácnosti jednej dospelej osoby to bolo približne o 11 eur na 424 eur mesačne. Pre úplnú rodinu s dvomi deťmi do 14 rokov bola hranica na úrovni 890 eur za mesiac, čo je menej o 24 eur. Hranica rizika chudoby sa mení každý rok a je odvodená od celkových príjmov obyvateľov. Má rôzne hodnoty podľa počtu a veku osôb žijúcich v domácnosti.
Ktoré typy domácností sú najviac ohrozené
Prvý rok pandémie podľa štatistikov nezvýšil podiely ľudí ohrozených chudobou v tých typoch domácností, ktoré s ňou majú dlhodobo najväčší problém. Situácia sa medziročne mierne zlepšila u viacdetných úplných rodín s tromi a viac závislými deťmi, ako aj v neúplných domácnostiach osamelých rodičov s jedným či viac deťmi. Stále však v oboch týchto typoch domácností je chudobou ohrozených viac ako tretina osôb.
Pri viacdetných úplných rodinách je to 36,3 percenta osôb a pri osamelých rodičoch s dieťaťom či deťmi až 33,6 percenta osôb. V domácnostiach bez detí je chudoba najčastejšia v kategórii osamelých seniorov vo veku 65 a viac rokov, pod hranicou chudoby žila viac ako štvrtina z nich a ich podiel medziročne mierne vzrástol. Ich situácia sa v priebehu posledných piatich rokov výrazne zhoršuje, kým ešte v roku 2016 trpelo chudobou len 9 percent seniorov.
Deti sú na tom najhoršie
Z hľadiska vekových skupín sú najohrozenejšími deti mladšie ako 18 rokov, keď takmer každé šieste dieťa žije v domácnosti s príjmom pod hranicou chudoby. Pandémia podiel detí ohrozených chudobou medziročne zvýšila, zo 17,0 na 17,6 percenta. „Pod hranicou príjmovej chudoby žilo takmer dvojnásobne viac detí ako dôchodcov. Deti tvoria viac ako štvrtinu z celkového počtu osôb ohrozených príjmovou chudobou na Slovensku,“ uviedol Vlačuha.
Najvýraznejšie zhoršenie nastalo vo vekovej skupine mladých ľudí od 18 do 24 rokov, ich počet sa zvýšil o 1,6 percentuálneho bodu a chudoba ohrozovala približne každého šiesteho v tejto vekovej skupine. Z celkového počtu seniorov bolo chudobných 10,3 percenta osôb, ich podiel sa od roku 2016 takmer zdvojnásobil.
Hranica rizika príjmovej chudoby predstavuje skupinu ľudí, ktorých príjmy sú menšie ako je stanovená hranica chudoby. Tá sa určuje podľa výšky príjmov a sociálnych dávok v krajine, upravuje sa každý rok a má niekoľko rôznych hodnôt podľa veľkosti, resp. počtu osôb v domácnosti. ŠÚ SR je zapojený do zisťovania o chudobe, presnejšie do Zisťovania o príjmoch a životných podmienkach domácností (EU SILC), od roku 2005. Dáta sú porovnateľné pre všetky krajiny EÚ a sú východiskom pre hodnotenie životnej úrovne obyvateľstva, ako aj podkladom pre opatrenia vedúce k rastu kvality života.
Európsky parlament v stredu vyzval na revíziu základných zmlúv o fungovaní EÚ v súlade s požiadavkou skupiny občanov v rámci Konferencie o budúcnosti Európy. Chce tiež zmenu volebného zákona EÚ vrátane voľby 28 dodatočných europoslancov z celoeurópskej kandidátky.
Väčšina europoslancov hlasovala za prepracovanie niektorých častí základných zmlúv s cieľom posilniť demokraciu eurobloku. Toto uznesenie EP je však iba odporúčaním a akékoľvek zmeny by museli byť jednohlasne schválené všetkými 27 členskými štátmi EÚ. Viaceré z nich zmenám nie sú naklonené.
Minulý týždeň sa v Štrasburgu konalo posledné plenárne zasadnutie CoFoE. Plénum konferencie na ňom predložilo na základe konsenzu konečný súbor návrhov, ktorému predchádzali dve zasadnutia, na ktorých sa diskutovalo o návrhoch predložených deviatimi pracovnými skupinami. Bývalý belgický premiér a spolupredseda CoFoE Guy Verhofstadt v príspevku na sociálnej sieti Twitter označil hlasovanie za ambiciózne uvedenie požiadaviek konferencie do praxe.
Europarlament okrem iného podporil voľbu 28 tazkvaných celoeurópskych poslancov, ktorým by mohol dať hlas volič v ktoromkoľvek členskom štáty. Ďalším návrhom EP je, aby sa eurovoľby konali jednotne vždy 9. mája, symbolicky na Deň Európy.
"Je to dobrý krok. Hovoríme o 28 poslancoch, nie je to nejaká radikálna transformácia EÚ. Dáva to silnejšiu legitimitu europarlamentu a silnejší demokratický podklad celej EÚ," tvrdí podpredseda EP Michal Šimečka a súhlasí s ním Lucia Ďuriš Nicholsonová.
Proti návrhu hlasovali europoslanci Monika Beňová aj Vladimír Bilčík. "Nemyslím si, že takéto sociálne inžinierstvo je dobrá cesta na to, aby sme stmelili ten európsky projekt," povedal Bilčík. Má obavy, že nadnárodná kandidátka ešte viac prehĺbi rozdiely, ktoré sú v rámci EÚ, ako aj tie medzi malými a väčšími štátmi a že vzniknú dve kategórie europoslancov, ktorí budú volení dvoma rôznymi spôsobmi.
Miriam Lexmann konštatovala, že ide o návrh, ktorý sa tvári, že chce preklenúť demokratický deficit v EÚ, ale robí presný opak a vytvára určité elitárstvo a dve skupiny zákonodarcov. Nepovažuje to za dobré pre malé členské štáty. "Budú diskriminované takýmto systémom, lebo budú mať menšiu šancu, aby ich kandidát na spoločnej kandidátke bol zvolený," uviedla.
Nepodporuje ani návrh na automatickú paritu žien a mužov na zoznamoch kandidátov. Vníma to ako dehonestáciu žien. "My sa nechceme dostať do europarlamentu vďaka tomu, že sme ženy, ale preto, že robíme takú politiku, že nás chcú občania zvoliť," zdôraznila a dodala, že je veľa iných možností, ako podporiť ženy, aby sa angažovali v politike.
AKTUALIZOVANÉ Predseda vládneho hnutia OĽANO Igor Matovič by Zuzanu Čaputovú v ďalších voľbách za prezidentku SR nepodporil. Považuje ju za falošnú a zákernú. Slovensko by podľa neho malo hľadať lepšieho kandidáta.
"Považujem ju za falošnú a veľakrát zákernú ženu. Zažil s ňou dve stretnutia, o ktorých keby sa ľudia dozvedeli, by boli zhrození," povedal po rokovaní vlády Matovič. Zároveň však odsúdil vulgarizmy na adresu prezidentky z nitrianskeho protestu Smeru-SD.
Matovič si myslí, že by malo Slovensko hľadať lepšieho prezidentského kandidáta, ako je Čaputová. "Na druhej strane sa obávam, že tá fašisticko-mafiánska scéna sa zomkne a postaví nejakého silného kandidáta a nakoniec nám aj Čaputová bude dobrá. Ale bol by som rád, aby malo Slovensko väčšie ambície," uzavrel Matovič.
Prezidentka Zuzana Čaputová zatiaľ nepovedala, či by opäť kandidovala na najvyšší post v štáte. Ak by sa pre opätovnú prezidentskú kandidatúru rozhodla, podporu by našla v SaS.
Lengvarského by chcel odvolať
V nemilosti Matoviča sa ocitol aj jeho nominant na rezorte zdravotníctva. Politik by totiž súčasného ministra zdravotníctva SR Vladimíra Lengvarského navrhol odvolať z funkcie. Ako uviedol po stredajšom rokovaní vlády, Lengvarský je vzhľadom na obrovské zlyhania zrelý na výmenu.
Matoviča mrzí, že ministerstvo zdravotníctva otáľa s realizáciou plánu obnovy v časti výstavby nových nemocníc a ich rekonštrukcie. "Pred rokom bol plán obnovy schválený, dodnes nie je nič zrealizované. Pripomína mi to veľmi podobný scenár, keď sme v septembri 2020 schválili na vláde materiál vo výške 575 miliónov eur na oddlženie nemocníc," povedal šéf rezortu financií.
Ministerstvo zdravotníctva sa podľa jeho slov na to "vykašlalo, nič nerobilo a dodnes tieto zdravotnícke zariadenia nie sú oddlžené." Bol by rád, keby minister zdravotníctva začal konať.
Vymeniť Lengvarského za exministra Mareka Krajčího by sa podľa Matoviča už zrejme nedalo vzhľadom na nezhody v koalícii. Zároveň si myslí, že je to úloha premiéra. Priznal, že premiérovi už párkrát naznačil, aby Lengvarského z funkcie odvolal. Matovič zároveň poprel, že by bol Krajčí jeho poradcom.
AKTUALIZOVANÉ Poslanci Národnej rady neschválili žiadosť prokuratúry o vydanie lídra Smeru Roberta Fica do väzby. Za jeho vydanie hlasovalo 74 poslancov, chýbali dva hlasy. Hlasovanie rozdelilo koalíciu, poslanci Sme rodina sa zdržali. Dve poslankyne OĽaNO nehlasovali za, strana ich vylúčila z klubu, bývalý člen klubu Martin Čepček bol proti. SaS naznačuje, že Sme rodina už v koalícii nemá miesto.
Expremiér a líder Smeru Robert Fico do kolúznej väzby nepôjde. Poslanci jeho vydanie na väzobné stíhanie neschválili.
V pléne bola na súhlas s väzbou potrebná nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. Napokon ich v snemovni bolo všetkých 150, za vydanie vydanie bolo 74 z nich. Chýbali teda dva hlasy na schválenie žiadosti prokuratúry. Proti bolo 49 poslancov, zdržalo sa 19 a osem nehlasovalo.
Za vzatie Fica do väzby boli všetci poslanci SaS, ako aj väčšina poslancov OĽaNO s výnimkou Romany Tabák, ktorá nehlasovala, a Kataríny Hatrákovej, ktorá sa zdržala. Pri hlasovaní sa zdržali aj poslanci hnutia Sme rodina. Poslanci zo strany Za ľudí boli za. Proti vydaniu Fica do väzby hlasovali členovia klubu Smer-SD, ako aj nezaradení poslanci pôsobiaci v neparlamentnom Hlase-SD. Zdržal sa aj nezaradený exposlanec OĽaNO Ján Krošlák a bývalý člen klubu Martin Čepček bol proti. Nezaradení poslanci z ĽSNS nehlasovali.
Výsledok hlasovania o žiadosti o vzatie poslanca Roberta Fica (Smer-SD) do väzby, 4. mája 2022 v Bratislave. Foto TASR / Martin Baumann
Poslanci Smeru po oznámení výsledku hlasovania začali tlieskať a predseda parlamentu Boris Kollár vyhlásil krátku prestávku.
Fico ďakuje poslancom, hovorí o politickom procese
Robert Fico sa poďakoval poslancom, ktorí nepodporili žiadosť prokuratúry o súhlas parlamentu s jeho väzobným stíhaním. Naďalej hovorí v súvislosti s jeho obvinením o politickom procese. "Ďakujem každému poslancovi, ktorý ma podporil, a rešpektujem každého, kto mal na to iný názor," uviedol Fico.
Strana Smer-SD sa na sociálnej sieti poďakovala poslancom, ktorí sa postavili na stranu zdravého rozumu a "hlasovali za demokraciu a právny štát". "Slováci, dnes sme dvakrát silnejší aj vďaka vašej podpore v boji za záchranu Slovenska," dodala strana.
Matoviča mrzí postoj Sme rodina a dvojice poslankýň OĽaNO
"Účasť 150 poslancov … to skorumpovaného zločinca stálo veľmi veľa … niekto to urobil z naivity, niekto z hlúposti, niekto za prachy a niekto si chcel len kúpiť poistku, aby raz nevidali spravodlivosti jeho … a mňa veľmi mrzí, že 17 poslancov Sme rodina a 2 poslankyne nášho hnutia si myslia, že poslanci sú viac ako obyčajní ľudia," uviedol Matovič na sociálnej sieti.
Predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš podal návrh na vylúčenie Kataríny Hatrákovej a Romany Tabák z klubu OĽaNO, pretože nehlasovali za vydanie Fica. Strana ho schválila.
"Dnes sa poslankyne Katarína Hatráková a Romana Tabák, dve poslankyne z 50 poslancov OĽANO, svojím hlasovaním spreneverili hodnotám hnutia a programu, pod ktorý sa podpísali, a tým, že zabránili výkonu spravodlivosti, zradili drvivú väčšinu voličov OĽANO," povedal Šipoš.
Sulík: Je to Matovičova prehra a zlom v boji proti korupcii
Výsledok hlasovania parlamentu o vydaní poslanca Roberta Fica (Smer-SD) do väzby je najväčšia prehra politickej kariéry lídra OĽANO Igora Matoviča. Na sociálnej sieti to vyhlásil šéf SaS Richard Sulík.
"Toto je najväčšia prehra politickej kariéry lídra OĽANO. A porazil ho nielen jeho obľúbený koaličný partner, ale aj vlastné poslankyne. Už nikdy nebudú môcť hovoriť o boji proti korupcii," skonštatoval Sulík.
Je namieste sa rozprávať o tom, aký prínos má hnutie Sme rodina v koalícii. Vyhlásila to predsedníčka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová. Poslankyňa SaS Jana Bittó Cigániková si myslí, že Sme rodina nemá byť v koalícii.
Stredajšie hlasovanie bude podľa Zemanovej predmetom diskusie medzi koaličnými lídrami. Skonštatovala, že sa budú rozprávať o tom, či táto koalícia ešte dáva zmysel. Osobne si myslí, že je čas hovoriť o tom, že by sa s hnutím Sme rodina "rozlúčili". "Ja si myslím, že Sme rodina nemá byť v koalícii, že nie je prínosom," zdôraznila Bittó Cigániková.
Pellegrini: Túžba po politickej pomste prehrala
Túžba po politickej pomste podľa predstaviteľov mimoparlamentného Hlasu-SD prehrala. Vyhlásil to líder strany Peter Pellegrini. Nezaradení poslanci okolo Pellegriniho hlasovali proti.
Hlas-SD zdôraznil, že vládnej koalícii sa nepodarilo presvedčiť ani vlastných poslancov o správnosti vydania predsedu opozičnej strany na väzobné stíhanie. "Je povinnosťou každého jedného poslanca hlasovať výlučne podľa svojho vedomia a svedomia. Ak nemohli s čistým svedomím zahlasovať za vydanie svojho kolegu na väzobné stíhanie, je dobre, že to neurobili," povedal Pellegrini.
Výbor vydanie odporučil
Parlamentný mandátový a imunitný výbor už minulú stredu (27. apríla) prijal k žiadosti uznesenie a odporučil ju plénu schváliť.
Prípadné väzobné stíhanie poslanca NR SR bolo možné až po súhlase parlamentu a rozhodnutí súdu. Fica obvinila Národná kriminálna agentúra (NAKA) v rámci akcie Súmrak spolu s exministrom vnútra Robertom Kaliňákom.
Obvinení sú zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa, ako aj z opakovaného zločinu ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva. V prípade obvinili aj nitrianskeho podnikateľa Norberta Bödöra a policajného exprezidenta Tibora Gašpara.
O žiadosti prokuratúry diskutoval parlament niekoľko dní, debaty sa začali ešte minulý týždeň. Smer-SD nevidí dôvod na väzobné stíhanie svojho lídra. Opozícia naďalej hovorí o zneužívaní trestného práva v politickom boji. Predstavitelia koalície opakovali, že rozhodnúť má súd, a nie plénum NR SR, hovorili o vydaní Fica do rúk spravodlivosti.
UTOROK
19:21 Diskusia k žiadosti o súhlas s vydaním Fica do väzby sa skončila
Diskusia k žiadosti prokuratúry o súhlas s vydaním poslanca Národnej rady (NR) SR Roberta Fica (Smer-SD) do väzby sa v utorok večer skončila. Prihlásení rečníci z radov opozície sa po dohode naprieč spektrom pred 19.00 h z diskusie odhlásili. Vyjadril sa už len Alojz Baránik a ústne sa prihlásil len Ján Benčík (obaja SaS). Hlasovať má plénum o žiadosti v stredu (4. 5.) o 17.00 h.
17:39 Kollár po rokovaní poslaneckého grémia
Poslanci Národnej rady (NR) SR by mali o žiadosti prokuratúry na súhlas s vydaním Roberta Fica (Smer-SD) na väzobné stíhanie hlasovať v stredu (4. 5.) o 17.00 h. V pléne NR SR to oznámil predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina). Dodal, že diskusia by sa mala skončiť v utorok do 19.00 h. Dohodlo sa na tom poslanecké grémium. Pôvodne sa malo rokovať v utorok aj po 19.00 h.
Podľa Kollára sa diskusia s vysokou pravdepodobnosťou skončí do 19.00 h a hlasovať sa bude v stredu o 17.00 h. "Dovtedy, myslím si, že v rámci strany Smeru-SD sa buď prihlásení rečníci odhlásia, alebo im prepadne poradie," povedal šéf NR SR. Do diskusie sa písomne prihlásili väčšinou poslanci Smeru.
Od stredy 9.00 h majú poslanci začať rokovať o ďalších bodoch z programu aktuálnej 65. schôdze.
Boris Kollár, Foto: TASR/Jaroslav Novák
15:20 Hlasovanie o Ficovi bude tesné, píše Denník N
Ako informuje Denník N, vydanie Roberta Fica do väzby nepodporia exposlanci OĽaNO Ján Krošlák a Martin Čepček, chýbať môže hlas Jána Mičovského. Hrá sa aj o kvórum, keďže na vydanie poslanca stačí väčšina prítomných poslancov.
Nie je jasný ani postoj hnutia Sme rodina, ktorého poslanci sa k vydaniu Fica stavajú rezervovane. Návrh možno okrem už spomínaných odídencov nepodporia ani niektorí poslanci z klubu OĽaNO. Neisté nie sú len hlasy Romany Tabák a Györgyho Gyimesiho, zdržať sa plánuje aj poslankyňa Katarína Hatráková. Tá v klube OĽaNO reprezentuje Kresťanskú úniu. Pripomína, že o Ficovej vine či nevine budú v konečnom dôsledku rozhodovať aj tak súdy.
Katarína Hatráková. Foto: TASR/Jakub Kotian
11:40 Varovanie Pčolinského
Ak poslanci strany Smer odmietnu rokovať v parlamente po 19:00 a odídu z rokovacej sály, začne im prepadať poradie, v akom sú prihlásení do diskusie. Predseda poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský to povedal v reakcii na prípadné obštrukcie Smeru. Podľa neho by sa v takom prípade ukončila rozprava.
Peter Pčolinský. Foto: TASR/Jakub Kotian
11:06 Pellegrini: Slovensko dnes štandardným demokratickým a právnym štátom nie je
Slovensko nie je štandardným demokratickým a právnym štátom, nemáme istotu, že by sme akéhokoľvek poslanca vydali do rúk spravodlivosti a nie na politický revanš. Vyhlásil to expremiér a poslanec Národnej rady (NR) SR Peter Pellegrini počas diskusie k žiadosti prokuratúry o súhlas s vydaním Fica do väzby. Namieta objektivitu Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Poslanci pôsobiaci v jeho strane Hlas podľa jeho slov nepodporia žiadosť prokuratúry ani pri Ficovi a ani pri akomkoľvek inom poslancovi.
"Na základe toho všetkého, čo tu vidíme, čo sa tu deje posledné dva roky, musím povedať, že Slovensko dnes štandardným demokratickým a právnym štátom nie je. A nikto, nielen poslanec NRSR, ale žiadny občan SR, sa dnes nemôže na 100 percent cítiť bezpečne a spoľahnúť sa na to, že ak nič neurobil, žiadny štátny orgán voči nemu nemôže viesť žiadne stíhanie ani ho nijakým spôsobom trestať ani ho nejakým spôsobom ovplyvňovať, nedajbože ešte zobrať a obmedziť na slobode," skonštatoval Pellegrini.
Peter Pellegrini. Foto: TASR/Jakub Kotian
Za dva roky sa z trestného práva stal podľa slov Pellegriniho politický nástroj ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) so šéfom ÚŠP Danielom Lipšicom. Pripomenul pritom Lipšicovu predošlú politickú kariéru. Plénum NRSR podľa Pellegriniho nemá záruku, že by vydali ktoréhokoľvek poslanca spravodlivosti. Naopak, sú podľa neho dôvodné podozrenia, že ho vydajú do rúk politickému revanšu.
Miroslav Žiak (SaS) odmieta, že by si súčasná koalícia vymýšľala "chlieb a hry" a že teraz dáva ľuďom hry. Pellegrini mal podľa neho aktuálne jedinečnú šancu vymaniť sa spod Smeru-SD, no jeho postoj k vydaniu Fica dokazuje, že sú "hlas Smeru-SD". Pellegrini sa podľa Žiaka obáva, že ak sa Fico dostane do väzby, začne "spievať".
Fico doplnil, že koalícia okrem iného zatvára advokátov, obhajcov 24 hodín pred dôležitými hlavnými pojednávaniami. "Beriete v najcitlivejších kauzách ľuďom možnosť kvalitnej právnej obhajoby," podotkol s tým, že za taký krátky čas len ťažko nájsť obhajcu, ktorý si dokáže naštudovať celý spis.
09:17 Poslanci budú o súhlase s vydaním Fica rokovať aj po 19. hodine
Poslanci Národnej rady (NR) budú v diskusii k žiadosti prokuratúry o súhlas s vydaním Roberta Fica (Smer-SD) do väzby diskutovať až do úplného prerokovania, a to aj po 19.00 h. Plénum to odsúhlasilo v úvode piateho rokovacieho dňa 65. schôdze.
Do diskusie k žiadosti prokuratúry je prihlásených ešte 25 rečníkov písomne, po nich sa môžu hlásiť aj ústne.
Poslanci tiež odsúhlasili presunutie viacerých bodov programu na ďalšiu riadnu schôdzu NR SR so začiatkom v júni. Medzi nimi napríklad výročnú správu o činnosti Národnej banky Slovenska a ďalšie správy.
PONDELOK
15:41 Koalícia žiada Smer o ukončenie obštrukcie
Koaliční poslanci vyzývajú Smer, aby prestal v parlamente robiť obštrukcie a umožnil rokovanie aj o iných témach, ako je žiadosť o súhlas s vydaním Roberta Fica do väzby. Hovoria napríklad o návrhoch na pomoc ľuďom. Smer súhlasí, že treba rokovať o opatreniach na zmiernenie dôsledkov zdražovania. Plánuje podať návrh na prerušenie diskusie o Ficovi.
"Smer a Hlas by mali prestať s obštrukciami. Robia obštrukcie a divadlo len preto, aby naťahovali rozpravu. Dokonca vystupujú aj takí poslanci, čo v živote neprehovorili. Je to až komické. Vyzývam ich, aby s tým prestali a dali voľný priechod spravodlivosti," napísal na sociálnej sieti podpredseda poslaneckého klubu SaS Roman Foltin.
Poslanec Juraj Šeliga zo Za ľudí poukazuje, že treba schváliť pomoc ľuďom. "Čaká nás schválenie skoršieho vyplatenia 13. dôchodkov, čaká nás rokovanie o sociálnej pomoci a mnohé podstatnejšie témy, o ktorých nemôžeme rokovať, pretože vy a vaši kolegovia dookola opakujete to isté a naťahujete rozpravu," odkázal opozícii Šeliga. Žiada opozičných poslancov prihlásených do rozpravy o Ficovi, aby sa z diskusie odhlásili a nepredlžovali rokovanie.
NJuraj Šeliga. Foto: TASR/Jakub Kotian
"Smer súhlasí s návrhom vládnej koalície okamžite rokovať o opatreniach kompenzujúcich obrovské zdražovanie," napísala na sociálnej sieti opozičná strana. Pripomína, že téme sa chcel venovať na mimoriadnej schôdzi, ktorú inicioval niekoľkokrát, no vládna koalícia diskusiu neumožnila.
V reakcii na vyjadrenia koalície Smer avizuje procedurálny návrh, ktorým by prerušili rokovanie o Ficovi a plénum by mohlo diskutovať o pomoci ľuďom. "Na rokovaní NR SR predložíme procedurálny návrh, aby sa okamžite prerušilo rokovanie o návrhu na väzobné stíhanie predsedu strany Smer-SD a ihneď sme pristúpili k rokovaniu o návrhoch zmierňujúcich dopady obrovského zdražovania," doplnil Smer-SD.
PIATOK
15:39 Bittó Cigániková vyhadzuje Sme rodina z koalície
Predseda parlamentu a strany Sme rodina Boris Kollár si myslí, že za vlády Roberta Fica sa rozkradli verejné financie, ale chýbajú o tom dôkazy. „Dokážme mu veci, za ktoré sme naňho nahnevaní, že jeho oligarchovia to tu rozkrádali, že sa predražovali tendre. Toto keď bude na stole, za to budem všetkými desiatimi hlasovať, aby sme ho vydali. Chyťte Roberta Fica s puškou nad mŕtvolou, okamžite hlasujeme za. Ale aby dôvody kolúznej väzby boli nelegálne odposluchy a tlačovky. Ale čo má politik robiť? Ak chce niečo povedať, robí tlačovku,“ cituje Kollára denník Pravda.
Podľa poslankyne Jany Bittó Cigánikovej (SaS) je to jasný dôkaz, že Sme rodina pri hlasovaní podrží Fica. „Nastal by čas, aby sa Igor Matovič zamyslel nad našou protikorupčnou koalíciou. Viem, že koalícia bez Borisa Kollára by bola ťažšia, ale som zvedavá, či zvíťazí pohodlie alebo protikorupčný zmysel tejto vlády,“ myslí si Bittó Cigániková.
15:00 Poslanci odišli na víkend Schôdza bude pokračovať v utorok
14:16 Diskusii v pléne dominovali poslanci Smeru, hovorili o likvidácii opozície
Piatkovej diskusii v pléne Národnej rady SR dominovali poslanci Smeru-SD. Počas debaty o žiadosti prokuratúry na vzatie do väzby lídra Smeru-SD a poslanca Roberta Fica hovorili opakovane o snahe kriminalizovať a následne zlikvidovať opozíciu.
Vláda nemá podľa poslanca Ľubomíra Vážneho (Smer-SD) ľuďom čo ponúknuť, pričom jedinou záchranou je podľa neho kriminalizácia opozície za každú cenu. Myslí si, že koalícia chce zapchať ústa kritikom, označil to za čisté zúfalstvo. "Neuvedomujete si, že ste strojcami niečoho, čo si vás nájde," odkázal. Vážny zároveň podal procedurálny návrh, aby sa uznesenie doplnilo "o relevantné argumenty s jasnými dôvodmi, ktoré budú dostatočné na vznesenie obvinenia". Až po doplnení tohto uznesenia by sa malo podľa Vážneho o žiadosti prokuratúry hlasovať.
11:43 Viacerí členovia Smeru majú byť kriminalizovaní, tvrdí Kamenický
Máme signály o tom, že viacerí členovia strany Smeru majú byť kriminalizovaní. V rozprave k žiadosti generálnej prokuratúry o vydanie súhlasu s väzobným stíhaním poslanca a expremiéra Fica to vyhlásil poslanec a podpredseda Smeru Ladislav Kamenický. Nechcel povedať, o koho by malo ísť. Poznamenal však, že očakáva útoky na každého podpredsedu Smeru a aj na seba.
„Ja na rozdiel od Matoviča mám svätožiaru nad hlavou,“ hovoril Kamenický s tým, že si budoval dobré meno celý život a nenechá si ho pošpiniť ľuďmi, ako sú policajný prezident Štefan Hamran, minister financií Igor Matovič (OĽaNO) a minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO). „Narazí kosa na Kamenického,“ tvrdil poslanec Smeru a zdôraznil, že nedovolí, aby „podvodníci“ ako Matovič pošpinili jeho meno.
Kamenický koalícii vytkol, že sa chce zbaviť celej strany Smer a uzurpovať si moc. Podľa neho máme na Slovensku „fašistickú diktatúru“. Poslanca Fica označil za najhlasnejšieho kritika vlády. Poukázal tiež na to, že má byť stíhaný pre to, že poukazoval na prešľapy Igora Matoviča a na daňové priestupky prezidenta Andreja Kisku.
10:10 Fico namieta zaujatosť Andrejuvovej, má o tom rokovať poslanecké grémium
Líder Smeru Fico namieta zaujatosť predsedníčky parlamentného mandátového a imunitného výboru Anny Andrejuvovej (OĽaNO) pri žiadosti prokuratúry o súhlas s jeho vydaním do väzby. V piatok dopoludnia teda požiadal v pléne Národnej rady (NR) SR o zvolanie poslaneckého grémia. To sa má konať od 10.30 h.
Fico pripomenul, že Andrejuvová roky pracovala ako asistentka Daniela Lipšica, ktorý je aktuálne šéfom Úradu špeciálnej prokuratúry. Tvrdí tiež, že sa v uplynulých hodinách s Lipšicom stretla a že vzhľadom na viaceré skutočnosti mala poveriť iného člena výboru, aby žiadosť prokuratúry v pléne predkladal.
Na snímke z roku 2015 vtedajší minister spravodlivosti Daniel Lipšic pri tanci s vtedajšou hovorkyňou KDH Annou Andrejuvovou na plese KDH. Foto: TASR/Henrich Mišovič
09:08 Poslanci v piatok pokračujú v diskusii k žiadosti o súhlas s vydaním Fica do väzby
Poslanci Národnej rady (NR) SR pokračujú piatok v diskusii k žiadosti prokuratúry o vydanie súhlasu na vzatie lídra Smeru-SD Roberta Fica do väzby. Do diskusie je písomne prihlásených ešte 30 rečníkov. Po nich sa môžu ešte zákonodarcovia prihlásiť ústne.
Diskusia k žiadosti sa začala v pléne vo štvrtok (28. 4.). Vystúpilo niekoľko rečníkov z koalície aj opozície, vo faktických poznámkach na nich reagovali prevažne poslanci Smeru.
ŠTVRTOK
19:15 Schôdza sa skončila, pokračovať bude v piatok
Poslanci Národnej rady ukončili štvrtkové rokovanie diskusiou k žiadosti prokuratúry na vydanie lídra Smeru Roberta Fica do väzby. V debate počas štvrtka vystúpilo viacero rečníkov, vo faktických poznámkach na nich reagovali prevažne poslanci Smeru. V diskusii ešte ostáva prihlásených zhruba 30 poslancov. Následne sa môžu poslanci prihlásiť do debaty aj ústne. V rokovaní o žiadosti na vydanie Fica do väzby bude plénum pokračovať v piatok od 9.00 h. Poslanci predpokladajú, že hlasovať sa o tomto bode programu bude až nasledujúci týždeň.
18:00 Polícia kontroluje celú oblasť, protest je pokojný
Na zhromaždení vystúpili viacerí predstavitelia opozičného Smeru, ako sú podpredseda strany Erik Kaliňák, poslanci Ladislav Kamenický, Richard Takáč i Ľuboš Blaha, ale aj samotný líder Robert Fico. Priestor mali aj predstavitelia iných opozičných a mimoparlamentných zoskupení. Polícia nezaznamenala na proteste výtržnosti, podľa hovorkyne krajského policajného riaditeľstva Silvie Šimkovej nemuseli riešiť žiadne incidenty.
Účastníci protestu za Roberta Fica pred budovou NR SR. Foto: TASR/ Pavol Zachar
16:44 Pred budovou parlamentu sa koná protest na podporu Fica
Pred budovou Národnej rady SR sa koná protest na podporu poslanca parlamentu a lídra opozičnej strany Smer Roberta Fica. Zúčastňuje sa na ňom niekoľko stoviek demonštrantov, ktorí okrem iného skandujú „Fica si nedáme".
15:49 Reakcie koaličných poslancov na prípadné tajné hlasovanie
Opozícia navrhuje, aby poslanci NR SR hlasovali o vydaní súhlasu s väzbou pre poslanca a predsedu strany Smeru Roberta F. tajne. Informoval o tom na začiatku tretieho rokovacieho dňa 65. schôdze podpredseda parlamentu Gábor Grendel (OĽaNO). O tomto procedurálnom návrhu ešte budú zákonodarcovia hlasovať.
Strana Sloboda a Solidarita (SaS) v reakcii na to uviedla, že odmieta návrh na tajné hlasovanie. „Sme jednoznačne za to, aby hlasovanie za súhlas na vzatie Fica do väzby bolo verejné. Celý poslanecký klub SaS bude hlasovať za voľný priechod spravodlivosti," informoval agentúru SITA hovorca SaS Ondrej Šprlák.
Poslanec vládneho hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti György Gyimesi predpokladá, že hnutie bude „za transparentné verejné hlasovanie“.
Podpredseda poslaneckého klubu Sme rodina Jozef Lukáč zasa povedal, že v klube sa nerozprávali o tom, aké hlasovanie podporia. „Mne osobne je jedno, aké bude hlasovanie. Ja svoj názor vyjadrím, či bude tajné, alebo verejné hlasovanie,“ uviedol.
15:21 Krošlák sa poradil s odborníkmi na trestné právo
Nezaradený poslanec Ján Krošlák, ktorý pôvodne kandidoval za OĽaNO, nepodporí vydanie poslanca Fica do kolúznej väzby. Ako uviedol pre agentúru SITA, chce tak urobiť po konzultácii s jemu blízkymi odborníkmi v oblasti trestného práva.
„Myslím si, že skôr ako o úprimnú snahu zabrániť jeho ovplyvňovaniu svedkov a mareniu vyšetrovania ide skôr o jeho politické poníženie a diskreditáciu. Ako poslanec mám právo presne o tomto hlasovať a pokiaľ sa nezmenia okolnosti, zdržím sa aj pri hlasovaní v parlamente,“ povedal Krošlák. Pripomenul, že v Európe sú trestne stíhaní ďalší traja bývalí poprední vládni činitelia Andrej Babiš, Nicolas Sarkozy a Sebastian Kurz a všetci traja sú stíhaní na slobode.
Ján Krošlák. Foto: TASR/Michal Svítok
Podľa neho môže byť Fico ďalej stíhaný na slobode, nebol by obmedzený jeho výkon funkcie poslanca a môže byť obžalovaný a následne odsúdený. „Ale v tejto konkrétnej kauze nepodporím dnešné zbieranie skalpov do vyšetrovacej kolúznej väzby,“ poznamenal poslanec.
Krošlák uviedol, že Fico je podľa neho človek, ktorý je spoluzodpovedný za drancovanie tejto krajiny, za unesenie práva a spravodlivosti mafiou. „Ako premiér mohol a vedel tomuto zabrániť, ale neurobil tak. Ale z týchto skutkov nie je dnes obvinený. Nesúhlasím a odsudzujem jeho prístup k pandémii a jeho postoj k ruskej agresii na Ukrajine,“ povedal.
14:25 Pčolinský nechce povedať, či Sme rodina bude súhlasiť s väzbou
Šéf poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský nechcel povedať, ako bude Sme rodina hlasovať v pléne parlamentu o žiadosti na vydanie súhlasu s väzbou poslanca a bývalého premiéra Fica. „Budeme mať k tomu klub a poradíme sa,“ povedal agentúre SITA. Rovnakú odpoveď zopakoval aj pri otázke, aký je jeho osobný postoj.
Dvaja z poslancov hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) neoficiálne agentúre SITA povedali, že poslanci Sme rodina sa pravdepodobne zdržia alebo nebudú súhlasiť s väzbou Fica. Mandátový a imunitný výbor parlamentu v stredu 27. apríla odporučil poslaneckému plénu súhlasiť s väzbou. Dve poslankyne Sme rodina na rokovaní mandátového a imunitného výboru nepodporili takéto uznesenie.
Peter Pčolinský. Foto: TASR/Jakub Kotian
12:33 Pellegrini nemá istotu, že by Fica vydali spravodlivosti, žiadosť nepodporí
Poslanci NR SR okolo Petra Pellegriniho nepodporia žiadosť o vydanie do väzby lídra Smeru Roberta Fica. Na štvrtkovej tlačovej konferencii vyhlásil, že nemajú istotu, či by pri súčasnej vláde a v aktuálnej situácii vydali kohokoľvek z NR SR do rúk spravodlivosti. Hovorí o manipulovaní spravodlivosti a vyšetrovaní.
"Nemáme istotu, že by sme hlasovaním vydali akéhokoľvek človeka z NR SR spravodlivosti, pretože máme vážne pochybnosti, či na Slovensku spravodlivosť reálne funguje alebo sa naozaj dokáže manipulovať spravodlivosť v prospech politických špičiek," povedal Pellegrini. Vydanie by podľa jeho slov nepodporili v pléne, ani ak by išlo o koaličného poslanca. Pri súčasnej vláde je Pellegrini presvedčený, že by hlasovaním vydali poslanca na politický revanš.
Peter Pellegrini. Foto: TASR/Jakub Kotian
Podčiarkol, že hlasovaním o žiadosti prokuratúry nerozhoduje parlament o tom, či niekto bude potrestaný za trestný čin. Skonštatoval, že obvinenie je vznesené, súdy rozhodnú a ak má polícia "všetko rozpracované", tak mať aj dosť dôkazov a výpovedí. Nevidí preto dôvod na kolúznu väzbu.
Pellegrini reagoval aj na nové informácie v prípade nezákonných lustrácií. Myslí si, že sa mohli pokojne diať aj bez vedomia vlády. Nikdy vo funkcii podľa vlastných slov nebol svedkom, že by vláda vydala pokyn na lustrácie nejakej osoby.
12:11 Fico: Nikdy nebudem súhlasiť s väzobným stíhaním akéhokoľvek poslanca
Líder opozičného Smeru-SD a poslanec Národnej rady (NR) SR Robert Fico nebude nikdy súhlasiť s väzobným stíhaním poslanca. Trestné právo sa podľa neho nesmie používať ako nástroj na riešenie politických sporov a na politickú súťaž.
"Nech je to hocijaký poslanec Národnej rady, nikdy nebudem súhlasiť s väzobným stíhaním takéhoto poslanca," vyhlásil Fico na štvrtkovej tlačovej konferencii. Zopakoval, že žiadosť o jeho vydanie do väzby je pokusom o likvidáciu opozície.
Pripomenul, že koalícia už zakročila voči šéfovi ĽSNS Marianovi Kotlebovi. Ten prišiel o poslanecký mandát v dôsledku odsúdenia za úmyselný trestný čin. "Účelom útoku je zlikvidovať slovenskú opozíciu, preto musí vysloviť ochranu mandátu poslanca, nie Robertovi Ficovi," povedal a zároveň avizoval, že Smer-SD navrhne, aby sa o vydaní do väzby hlasovalo v pléne tajne.
Robert Fico. Foto: TASR/Jaroslav Novák
Výsledok hlasovania pri odvolávaní ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO) podľa Fica ukazuje, že vo vládnej koalícii prevláda pnutie. Poukázal na to, že Sme rodina sa nezúčastnila na hlasovaní a celkový počet hlasov, ktorými ho poslanci podporili, je nižší, ako je potrebná nadpolovičná väčšina poslancov. Fico tvrdí, že obvinenia voči ministrovi koalícia nevyvrátila. Avizuje ďalší návrh na odvolanie Mikulca z funkcie.
11:02 Republika návrh nepodporí
Poslanci NR SR, ktorí po odchode z klubu ĽSNS pôsobia v mimoparlamentnej strane Republika, nezahlasujú za žiadosť o vydanie lídra Smeru a poslanca Roberta Fica do väzby. Vyhlásili to na štvrtkovej tlačovej konferencii.
Vláda podľa ich slov prenasleduje opozíciu akýmikoľvek spôsobmi. Tvrdia, že vyšetrovateľ si neurobil svoju prácu dostatočne kvalitne, pretože uznesenie o obvinení Fica neobsahuje žiadne relevantné dôkazy. "Ak je Fico vinný, sme presvedčení, že mu dokážu vinu aj na slobode," povedal šéf Republiky a europoslanec Milan Uhrík.
Milan Uhrík. Foto: TASR/Martin Baumann
10:19 Zemanová: Súhlasom s vydaním Fica nesúdime, rozhodnúť musí spravodlivý súd
Súhlasom so žiadosťou o vydanie poslanca NR SR do väzby nesúdime a nejde o akt pomsty či snahu zbaviť sa opozičného politika. Vyhlásila to predsedníčka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová v pléne parlamentu v úvode diskusie k žiadosti prokuratúry o vydanie Roberta Fica. Odmieta, že by koalícia mala v rukách vyšetrovanie. Podčiarkla, že rozhodnúť o vine poslanca musí spravodlivý súd, pretože ani trojnásobný premiér nemôže stáť nad zákonom.
"Dnes tu stojíme pre trestné stíhanie a vznesené obvinenie voči trojnásobnému premiérovi, ktorému sa kladie za vinu vážny zločin. Pán Fico, zodpovednosť je na vás, prijmite ju a postavte sa pred súd, ak sa cítite nevinný, pretože to by urobil ten, ktorý má svedomie čisté. Bez divadla, ktoré tu robíte už niekoľko mesiacov," povedala Zemanová.
Anna Zemanová. Foto: TASR/Pavol Zachar
Hovorí, že Fico postavil plénum pred situáciu, keď musí rozhodnúť o uvoľnení rúk spravodlivosti. Vysvetlila, že v NR SR sa nehovorí o vine ani o treste, pretože poslanci nie sú sudcovia. "Záleží nám na tom, aby celý proces prebehol podľa zákona do poslednej bodky, aby nikto nemohol spochybniť, že sa v tomto prípade udiala nejaká procesná chyba," zdôraznila s tým, že jedine nezávislý súd spraví finálnu bodku za "obdobím stratených možností". Hovorí o skúške celej spoločnosti, v ktorej musíme obstáť.
Podotkla, že vo vyspelej demokracii by v takejto situácii obvinený politik vyvodil zodpovednosť. Miesto toho však podľa nej Fico pristúpil k politickým útokom. "Ako majú občania Slovenska veriť v spravodlivosť, keď sa vyšetrovaniu vyhýba bývalý trojnásobný premiér, ktorý sa skrýva za poslaneckú imunitu," poznamenala. Pýta sa, či Ficovi zachutila moc, a hovorí o papalášizme.
"Jediným vaším cieľom je zatvárať opozičných politikov, brať im poslanecké mandáty," reagoval Fico na vystúpenie Zemanovej. Hovorí o jej hlúposti, keď ako prvá v diskusii zavádza občanov Slovenska slovami o imunite poslancov. Poznamenal, že poslanci trestnoprávnu imunitu už nemajú. Smer-SD sa podľa jeho slov nikdy nebránil a ani nebude brániť vyšetrovaniu.
09:29 Do diskusie sa zatiaľ prihlásilo 35 rečníkov
V pléne NR SR sa vo štvrtok ráno začala diskusia k žiadosti prokuratúry o vydanie lídra Smeru-SD a poslanca Roberta Fica do väzby. Písomne sa do nej prihlásilo 35 rečníkov, väčšina z radov opozície, do debaty sa prihlásil aj Fico.
Z písomne prihlásených rečníkov sú dvaja za poslanecký klub. Rečniť môžu podľa rokovacieho poriadku 30 minút. Zvyšní písomne prihlásení môžu hovoriť najviac 20 minút. Poslanci môžu reagovať faktickými poznámkami, jedna môže trvať najviac dve minúty.
Hocikedy môžu požiadať o slovo členovia vlády, premiér, podpredsedovia a predseda NR SR. Predseda vlády a šéf parlamentu môžu rečniť bez obmedzenia, podpredsedovia parlamentu a členovia vlády najviac 20 minút. Po písomne prihlásených poslancoch sa budú môcť zákonodarcovia do diskusie prihlásiť aj ústne.
09:14 Poslanci začali rokovať o žiadosti o vydanie Fica do väzby
Poslanci NR SR začali vo štvrtok ráno rokovať o žiadosti prokuratúry o vydanie lídra Smeru Roberta Fica do väzby. Parlamentný mandátový a imunitný výbor už prijal k žiadosti uznesenie a odporučil ju plénu schváliť.
STREDA
Mandátový a imunitný výbor parlamentu súhlasil so vzatím poslanca a šéfa strany Smer – sociálna demokracia (Smer-SD) Roberta Fica do väzby. Za takéto uznesenie hlasovalo osem poslancov z desiatich. Zdržali sa dve poslankyne z hnutia Sme rodina. Po rokovaní výboru to uviedla jeho predsedníčka Anna Andrejuvová (OĽaNO). Stanovisko výboru nie je záväzné.
Parlament má o súhlase s väzbou rokovať vo štvrtok 28. apríla. V pléne bude na súhlas s väzbou potrebná nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. V prípade, že príde všetkých 150 poslancov, potrebných by bolo aspoň 76 hlasov.
Koaličné kluby Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), Sme rodina a Sloboda a Solidarita (SaS) majú 86 hlasov. K tomu treba pripočítať štyroch zákonodarcov strany Za ľudí a niekoľko nezaradených poslancov, ktorí boli pôvodne členmi vládnych klubov a zvyknú hlasovať s koalíciou. Ak by Sme rodina odmietla podporiť väzbu Roberta Fica, hlasovanie v pléne parlamentu by mohlo byť tesné. Klub Sme rodina má totiž 17 poslancov.
Gyimesi má pre Fica pochopenie
Na rokovaní výboru sa zúčastnili aj poslanci, ktorí nie sú jeho členmi. György Gyimesi (OĽaNO) skonštatoval, že prokurátorove vyjadrenia neboli dostatočné. Pozdávala sa mu aj argumentácia Ficovho obhajcu. Nateraz nevie, ako bude v pléne hlasovať, všetko si chce ešte preštudovať.
Predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš uviedol, že možno ešte budú mať v klube poradu pred hlasovaním. Očakáva dlhú diskusiu v pléne. "Nesmieme brániť spravodlivosti, musíme byť spravodliví ku všetkým," poznamenal.
Podpredseda strany Za ľudí Juraj Šeliga je presvedčený, že nejde o účelové stíhanie. Vylučuje, že by niekto z koalície ovplyvňoval orgány činné v trestnom konaní.
Väzbou mu mandát nezanikne
Samotný súhlas parlamentu by ešte neznamenal, že by Robert Fico išiel do väzby. Musí o tom rozhodnúť súd. Keby Robert Fico skončil vo väzbe, jeho mandát by nezanikol. Len by sa neuplatňoval. Namiesto neho by nastúpil náhradník.
Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry v rámci akcie Súmrak minulý týždeň obvinil Roberta Fica, exministra vnútra Roberta Kaliňáka, Norberta Bödöra a Tibora Gašpara pre opakovaný zločin ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva. Robert Fico a Robert Kaliňák sú zároveň obvinení zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa.
Chorvátsky prezident Zoran Milanovič plánuje na najbližšom samite NATO vetovať prípadnú pozvánku Severoatlantickej aliancie pre Fínsko. TASR o tom informuje podľa správy chorvátskej agentúry HINA.
"Ako hlava štátu zastupujúca Chorvátsko na samite NATO budem vetovať túto pozvánku, ak bude predložená na tejto úrovni," vyhlásil Milanovič na tlačovej konferencii v chorvátskom meste Vukovar. Chorvátsky prezident si však nie je istý, či sa mu podarí prinútiť chorvátskeho veľvyslanca pri NATO, aby prijal jeho postoj a vetoval pozvánku pre Fínsko, ak bude predložená na úrovni veľvyslancov.
Samit Severoatlantickej aliancie v Madride sa uskutoční 28. – 30. júna.
Milanovič: Na strane Ruska nestojím
Podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev v príspevku na sociálnej sieti Telegram v pondelok poznamenal, že Milanovič riskuje odvetu Kyjeva za svoje názory na rusko-ukrajinský konflikt. Chorvátsky prezident mu v utorok odkázal, že na toto sa nedá "nachytať", pričom zdôraznil, že nestojí na strane Ruska.
Zoran Milanovič, Foto: TASR/AP
"Rusi si hrajú svoju hru. V tejto vojne sú agresorom," prízvukoval. Zároveň poukázal na existenciu istej "kliky" v Chorvátsku, ktorá aktívne pôsobí proti záujmom bosnianskych Chorvátov. "Pri skladaní sľubu som sa zaviazal, že budem chrániť aj ich a v prípade potreby som pripravený za nich aj politicky zomrieť," uviedol Milanovič. Dodal, že sa nebojí Ruska ani Ukrajiny, pričom bojuje za "chorvátsky štát a národ".
"Nakladajú s nami ako s hlupákmi a nejakým treťotriednym národom," pokračoval Milanovič. Zároveň obvinil chorvátskeho premiéra Andreja Plenkoviča, že toto všetko podporuje "ako nejaký lump". Vládu opätovne obvinil, že zrádza Chorvátov žijúcich v Bosne a Hercegovine.
Fínsko sa 12. mája oficiálne rozhodne požiadať o členstvo v NATO
Fínsko sa rozhodne požiadať o členstvo v Severoatlantickej aliancii 12. mája. Informoval o tom v pondelok fínsky denník Iltalehti s odvolaním sa nemenované zdroje s prostredia tamojšej vlády. TASR už v sobotu citovala fínskeho prezidenta Sauliho Niinistöa, ktorý povedal, že do 12. mája plánuje predstaviť svoj postoj týkajúci sa vstupu krajiny do Aliancie.
Podľa denníka Iltalehti sa 12. mája uskutočnia dve formality, potrebné pre začiatok vstupu do Aliancie. Fínsky prezident najprv oficiálne oznámi svoj súhlas so vstupom do NATO, po ktorom parlamentné frakcie podporia tento postoj. Rozhodnutie vstúpiť do NATO následne prezident potvrdí na stretnutí s kľúčovými ministrami vlády.
Podľa Reutersu tvrdenia denníka Iltalehti nebolo možné bezprostredne overiť, avšak agentúra pripomenula, že podľa fínskej ústavy je tamojší prezident zodpovedný za fínsku zahraničnú a bezpečnostnú politiku v spolupráci s vládnym kabinetom.
Fínsko je v otázke vstupu do Severoatlantickej aliancie v úzkom kontakte so susedným Švédskom. Obe krajiny svoju bezpečnostnú politiku prehodnocujú v súvislosti s ruskou inváziu na Ukrajinu. Šéf fínskej diplomacie Pekka Haavisto v piatok po stretnutí so švédskou ministerkou zahraničných vecí Ann Lindeovou zdôraznil, že je veľmi dôležité, aby obe krajiny prijali rozhodnutia v rovnakom časovom rámci. Švédsky parlament by mal podľa očakávaní správu ohľadom smerovania bezpečnostnej politiky predstaviť 13. mája.
Vlády škandinávskych krajín sa ešte nerozhodli
Lídri Fínska a Švédska v utorok naznačili, že ich vlády ešte nerozhodli, či požiadajú o členstvo ich krajín v NATO. Fínska premiérka Sanna Marinová v utorok po schôdzke s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom v Berlíne povedala, že „ruský útok na Ukrajinu úplne zmenil naše bezpečnostné prostredie". „Musíme rozhodnúť, či požiadame o členstvo v NATO alebo budeme pokračovať v našej terajšej ceste," dodala.
Predsedníčka švédskej vlády Magdalena Anderssonová konštatovala, že parlament jej krajiny uskutočňuje bezpečnostné posudzovanie, ktoré predstaví 13. mája. „Súčasťou analýzy je budúce obranné partnerstvo Švédska, vrátane diskusie o NATO, a do úvahy sa berú všetky možnosti," uviedla.
Šéf NATO Jens Stoltenberg povedal, že obe krajiny budú vítané, ak sa rozhodnú stať členmi aliancie. Ministri zahraničných vecí členských krajín NATO sa stretnú v Berlíne 14. a 15. mája.
Nemecký kancelár Olaf Scholz (uprostred), fínska premiérka Sanna Marinová (vľavo) a švédska premiérka Magdalena Anderssonová. Foto: TASR/AP
Scholz prisľúbil podporu
Nemecko podporí prijatie Fínska a Švédska NATO, ak oň tieto krajiny požiadajú. Potvrdil to v utorok nemecký kancelár Olaf Scholz na stretnutí s premiérkami Fínska a Švédska – Sannou Marinovou a Magdalenou Anderssonovou – počas neverejného zasadania spolkového kabinetu v Mesebergu pri Berlíne. TASR správu prevzala od agentúry DPA.
Rozhodnutia o podaní žiadosti o členstvo v Aliancii by museli prijať obe krajiny, povedal Scholz. "Pre nás je ale jasné: Ak by sa tieto dve krajiny rozhodli, že chcú patriť k NATO, môžu rátať s našou podporou," vyhlásil spolkový kancelár.
O podpore zo strany Berlína uistil Scholz aj nezávisle od členstva týchto dvoch krajín v Severoatlantickej aliancii či v čase, kým sa o takomto členstve bude rozhodovať, spresňuje DPA.
Slovensko a Maďarsko v utorok uviedli, že sa nepripoja k sankciám proti ruskému energetickému sektoru, ktoré Európska únia pripravuje v súvislosti s vojenskou agresiou Moskvy na Ukrajine. Oba tieto stredoeurópske štáty a susedia Ukrajiny tvrdia, že sú príliš závislé od dodávok energií z Ruska a neexistujú namiesto nich okamžité alternatívy.
Predstavitelia EÚ momentálne rokujú o nových návrhoch sankcií, ktoré by mohli zahŕňať postupné embargo na ruskú ropu. Je pravdepodobné, že 27 členských krajín o nich začne diskutovať v stredu. Môže však uplynúť niekoľko dní, kým opatrenia nadobudnú účinnosť, a zatiaľ nie je vôbec jasné, či sa nové sankcie budú týkať ruskej ropy, prípadne či Slovensko a Maďarsko dostanú výnimky.
Slovenský minister hospodárstva Richard Sulík povedal, že jediná slovenská rafinéria Slovnaft nemôže okamžite prejsť z ruskej na iný druh ropy. Zmena technológie by podľa Sulíka trvala niekoľko rokov. „Takže na výnimke určite budeme trvať,“ povedal novinárom Sulík.
Slovensko je takmer úplne závislé od ruskej ropy, ktorú dostáva cez ropovod Družba zo sovietskej éry. Podobne je na tom aj Maďarsko. Iní veľkí dovozcovia energie z Ruska, ako napríklad Nemecko, uviedli, že by si dokázali poradiť, keby EÚ uvalila embargo na ruskú ropu, aj keď to bude predstavovať „ťažké bremeno“.
Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó uviedol, že Maďarsko nebude hlasovať za žiadne sankcie, „ktoré znemožnia prepravu zemného plynu alebo ropy z Ruska do Maďarska“.
„Podstata je jednoduchá. Dodávky energie v Maďarsku nemôžu byť ohrozené, pretože nikto nemôže očakávať, že dovolíme, aby cenu vojny (na Ukrajine) zaplatili Maďari,“ povedal Szijjártó počas utorňajšej návštevy Kazachstanu. „Pre Maďarsko a jeho ekonomiku je v súčasnosti fyzicky nemožné fungovať bez ruskej ropy,“ dodal.
Galek: Slovensko nebude trhať jednotu Únie pri platbách v rubľoch
Slovensko nebude tou krajinou, ktorá by spochybnila jednotu členských krajín, ak bude dohoda o zákaze platiť za ruský plyn rubľami. Podľa informácií spravodajcu TASR to v pondelok večer uviedol štátny tajomník ministerstva hospodárstva SR Karol Galek po skončení mimoriadneho zasadnutia Rady EÚ pre energetiku v Bruseli, kde sprevádzal ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS).
Európski ministri zodpovední za oblasť energetiky sa stretli v Bruseli, aby prediskutovali energetickú situáciu EÚ a niektorých jej členských štátov v tieni pokračujúcej ruskej agresie na Ukrajine.
Karol Galek. Foto: TASR/Jaroslav Novák
Galek novinárom pripomenul, že ruská strana založila všetkým krajinám EÚ účty v rubľoch na základe dekrétu, ktorý vydal prezident Vladimir Putin a spresnil, že teraz ide iba o aktiváciu jednotlivých účtov.
„Slovensko má splatnosť svojich záväzkov za apríl 20. mája. To znamená, že budeme jednou z posledných krajín, ktorá bude musieť povedať, akým spôsobom k tejto úhrade dôjde. Je možné, že niektoré krajiny, keďže ten tok plynu je zabezpečený, už k takejto platbe pristúpili," uviedol Galek s odkazom na schému v podobe prevodu eur na ruble cez Gazprombank.
Európska komisia nevydala jasné stanovisko
Galek upozornil, že samotná Európska komisia, "bohužiaľ", nevydala jasné stanovisko, ako majú jednotlivé členské krajiny postupovať. Upozornil, že najskôr sa v Bruseli hovorilo, že takáto schéma je možným porušením sankcií EÚ, a teraz to tak vôbec nevyzerá.
„Je to hlavne z toho dôvodu, že platby, tak ako je to nastavené, odchádzajú alebo mali by odchádzať v eurách a až na účte Gazpromu by mali byť pripísané v rubľoch," spresnil Galek.
Zdôraznil, že treba počkať do 20. mája a dodal zároveň, že Slovensko nebude "trhať jednotu EÚ", ak sa jednota dosiahne. „Ale je pre nás veľmi dôležité, aby tok plynu bol zachovaný a plyn bol v Európe k dispozícii. Každá jedna sankcia, ktorá je uvalená na Rusko, musí v prvom rade poškodiť Rusko a nie toho, kto tie sankcie uvaľuje," odkázal štátny tajomník.
Minister Sulík v tejto súvislosti vyzdvihol skutočnosť, že marcová platba za plyn, ktorá bola splatná 20. apríla, odišla po dohode s Gazpromom predčasne a v eurách, čo považuje za "prozreteľný krok".
„Zaplatili sme ju 31. marca, a tým pádom najbližšia platba, za apríl, je splatná až 20. mája. Máme čas ešte 18 dní zistiť, aká bude situácia, a prispôsobiť sa novým skutočnostiam," zhodnotil situáciu Sulík a tiež dodal, že Slovensko nie je tá krajina, ktorá by mala robiť problémy v EÚ.
Na Slovensku sa bude opravovať a modernizovať ukrajinská bojová technika. Štátna akciová spoločnosť Konštrukta - Defence už uzatvorila kontrakt. Pre TASR to uviedla hovorkyňa Ministerstva obrany (MO) SR Martina Kovaľ Kakaščíková.
"Môžeme potvrdiť, že štátna akciová spoločnosť Konštrukta - Defence uzatvorila kontrakt na opravu a modernizáciu ukrajinskej bojovej techniky. V prvej objednávke hovoríme o desiatkach kusov obrnených vozidiel BRDM-2," skonštatovala hovorkyňa.
Predstavitelia vlády, či už premiér Eduard Heger alebo minister obrany Jaroslav Naď (obaja OĽANO), opakovane deklarovali odhodlanie naďalej pokračovať v podpore Ukrajiny, a to formou humanitárnej i vojenskej pomoci.
Bývalý šéf Mosta-Híd a dlhoročný podpredseda parlamentu Béla Bugár vystupuje z maďarskej mimoparlamentnej strany Aliancia, ktorá vznikla spojením neparlamentných strán Most-Híd, SMK a Spolupatričnosť.
Bugár svoj odchod odôvodnil na sociálnej sieti tým, že platforma SMK nedodržiava "ťažko dosiahnuté dohody". Predseda Republikovej rady Aliancie László Sólymos dodal, že zo strany odchádza celá platforma Mosta-Híd pôsobiaca v Šamoríne, pretože sa v meste nepodarilo dohodnúť na kandidátoch do jesenných komunálnych volieb.
Sólymos ozrejmil, že platforma SMK chce v Šamoríne vytlačiť ostatných. "Žiaľ, miestni predstavitelia SMK práve v Šamoríne nepochopili, že ak v Aliancii podnecujú a živia rozpory a nedokážu prijať kompromisy, idú proti sebe," skonštatoval na sociálnej sieti.
"Kvôli napätiu svoj odchod zo strany dnes ohlásila celá platforma Mosta-Híd v Šamoríne na čele s človekom, ktorý bol dlhé desaťročia výraznou osobnosťou maďarskej politiky na Slovensku," dodal Sólymos.
Zdôraznil, že predstavitelia Aliancie sa budú musieť dohodnúť vo viac ako 500 obciach, aby šli do jesenných volieb v dobrej kondícii. "Tí, ktorí uprednostňujú svoje záujmy pred záujmami celej komunity, bohužiaľ znižujú šance celej Aliancie," skonštatoval.
Šéf platformy Mosta-Híd Konrád Rigó na sociálnej sieti uviedol, že ho odchod Bugára mrzí. "Stranu Most-Híd sme do Aliancie uviedli spoločne, lebo sme si mysleli, že po roku 2020 nás táto cesta povedie vpred. Ja naďalej verím, že táto cesta je cestou budúcnosti," uzavrel.
AKTUALIZOVANÉ Na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) v Pezinku pokračuje v utorok proces v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka, jeho snúbenice Martiny Kušnírovej a tiež v prípade plánovanej vraždy prokurátorov. Vypočutí by mali byť poškodení prokurátori.
V prípade vraždy novinára a jeho snúbenice súd rozhoduje o vine Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej. ŠTS ich pôvodne oslobodil spod obžaloby, ale Najvyšší súd (NS) SR vrátil vlani v máji prípad prvostupňovému súdu. Právoplatné sú v tejto kauze tri rozhodnutia. Miroslav Marček a Tomáš Szabó. dostali 25-ročné nepodmienečné tresty odňatia slobody. Zoltán Andruskó 15 rokov nepodmienečne.
Marian Kočner. Foto: TASR/Jaroslav Novák
Pre prípravu vraždy súčasného generálneho prokurátora Maroša Žilinku, súčasného špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica a bývalého námestníka generálneho prokurátora Petra Šufliarskeho čelí obžalobe päť osôb - Kočner, Zsuzsová, Szabó, Dušan Kracina a Darko Dragič. Objednávka na vraždy Žilinku a Lipšica mala prísť na jeseň 2017, prijať ju mala Zsuzsová. Na aprílovom pojednávaní sa Szabó priznal k všetkým skutkom, ktoré sa mu kladú v tejto kauze za vinu.
Keďže je Kočnerov advokát Marek Para vo väzbe, zastupuje ho náhradný obhajca Vladimír Menich. Obžalovaný Kočber súhlasil, aby sa hlavné pojednávanie uskutočnilo za prítomnosti náhradného obhajcu. Spomedzi obžalovaných nie je na pojednávaní prítomná Zsuzsová, ktorá dala súhlas na konanie v jej neprítomnosti.
Žilinka si v čase údajnej prípravy jeho vraždy nevšimol nič mimoriadne
Súčasný generálny prokurátor Maroš Žilinka si v roku 2017, keď mala byť pripravovaná jeho vražda, nevšimol žiadne mimoriadne udalosti a ani okolnosti. Povedal to na utorkovom pojednávaní Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku, ktorý prípad prerokúva spolu s kauzou vraždy novinára Jána Kuciaka.
"Zaoberal som sa myšlienkami, čo by mohlo byť dôvodom, motívom. Vtedy som si povedal, že jediná vec, ktorá pripadá do úvahy, je moja práca," zdôraznil Žilinka. Pripustil, že v rámci káuz, ktorým sa venoval, pripadal do úvahy ako podozrivý Marian Kočner. Nemá na to však dôkazy. Išlo napríklad o kauzy Technopol Servis či Donovaly.
V inkriminovanom období údajnej prípravy jeho vraždy v rokoch 2017 až 2018 si nevšimol nič mimoriadne, čo by sa týkalo jeho osoby. Podľa vlastných slov sa nikdy nestretol ani s vydieraním. „O to viac ma zaskočila informácia, že sa mala pripravovať moja fyzická likvidácia," uviedol.
Maroš Žilinka na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku. Foto: TASR/Jaroslav Novák
V čase údajnej prípravy Žilinkovej vraždy sa podľa jeho slov udiala jedna situácia, ktorej v tom čase neprikladal vážnosť. "V auguste 2017 som šiel do servisu a tam technik s prekvapením povedal, že chýbajú na prednom kolese osobného automobilu štyri skrutky," podotkol generálny prokurátor.
Vyhlásil, že sa pozná roky so súčasným špeciálnym prokurátorom Danielom Lipšicom, ktorý figuruje v kauze tiež ako poškodený. V minulosti bol Žilinka štátnym tajomníkom na Ministerstve vnútra (MV) SR, ktorému Lipšic šéfoval. "Po tom, ako sme skončili na MV SR, sme dlhú dobu neboli v kontakte. V roku 2017 či 2018 bola naša komunikácia sporadická," dodal Žilinka.
V utorok má byť okrem Žilinku vypočutá aj ďalšia dvojica poškodených prokurátorov. "Viac-menej ide o motiváciu, ktorú mohli mať obžalovaní na vykonanie skutku, ak sa ho dopustili," priblížil, aký význam môže mať ich výsluch, prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Matúš Harkabus.
Šufliarsky: Vražda nebola dokonaná len zhodou náhod
Bývalý námestník generálneho prokurátora SR Peter Šufliarsky na utorkovom pojednávaní ŠTS v Pezinku vyhlásil, že jeho vražda nebola dokonaná len zhodou náhod. Súd prejednáva prípravu vrážd prokurátorov spolu s kauzou vraždy novinára Jána Kuciaka.
Príprava vraždy mala podľa Šufliarskeho vyústiť do jeho likvidácie v septembri 2018. "V tom čase som sa nachádzal s rodinou na dovolenke a nastala len zhoda náhod, že skutok nebol dokonaný," podotkol.
Má vedomosť, že mal byť v lete 2018 opakovane monitorovaný a sledovaný. "Dokonca som bol monitorovaný aj počas jazdy z miesta trvalého pobytu na Generálnu prokuratúru SR a na miesto, kde chodím športovať," povedal.
Peter Šufliarsky na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku. Foto: TASR/Jaroslav Novák
Priblížil, že síce nedozoroval žiadnu z káuz obžalovaného Kočnera, ale ako námestník generálneho prokurátora SR dal preveriť viacero vecí, kde Kočner figuroval. "V súvislosti s výkonom svojej funkcie som bol opakovane lustrovaný od policajtov či od orgánov verejnej správy," podotkol s tým, že mu viackrát hrozilo nebezpečenstvo ohrozenia zdravia.
S Kočnerom sa zoznámil približne v roku 2008 na oslave narodenín vtedajšieho generálneho prokurátora SR Dobroslava Trnku. Komunikovali spolu aj prostredníctvom textových správ. Už skôr Šufliarsky zdôraznil, že SMS komunikáciu s Kočnerom považuje za svoju profesionálnu chybu. Tvrdil, že sa komunikácia netýkala žiadnej trestnej veci.
Lipšic: S Kočnerom sme mali právne spory
Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic v utorok pred senátom ŠTS v Pezinku vyhlásil, že mali s obžalovaným Marianom Kočnerom právne spory. Súd prejednáva prípravu vrážd prokurátorov spolu s kauzou vraždy novinára Jána Kuciaka.
Okrem iného sa mali tieto spory týkať podozrenia z prania špinavých peňazí Privatbankou či angažovania sa Kočnerom vo vykupovaní pôdy. "Mal tlačovú konferenciu, povedal, že komukoľvek, kto prinesie kompromitujúce materiály na Lipšica, dostane 100-tisíc eur," vyhlásil špeciálny prokurátor. Odmietol, že by v minulosti viedol komunikáciu s obžalovanou Alenou Zsuzsovou.
Daniel Lipšic prichádza na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku. Foto: TASR/Jaroslav Novák
Tvrdí, že na jednom zo stretnutí sa mu mal Kočner vyhrážať. Malo to byť po zverejnení informácií o údajnom praní špinavých peňazí v Privatbanke vtedajším ministrom vnútra Lipšicom. Kočner v tejto súvislosti upozornil na porušenie daňového a bankového tajomstva. "Povedal som mu, že to nenechám tak, podal som trestné oznámenie a trval som na tom, aby to bolo vyšetrené," reagoval obžalovaný.
Lipšic ďalej uviedol, že so súčasným generálnym prokurátorom SR Marošom Žilinkom, ktorý figuruje v kauze tiež v pozícii poškodeného, sa dlhodobo pozná. Bol s ním v kontakte napríklad v súvislosti s kauzou Technopol, ktorú Žilinka dozoroval. Kolegami boli na rezorte vnútra.
Predsedníčka senátu ŠTS Ružena Sabová krátko po Lipšicovom výsluchu prerušila hlavné pojednávanie. Pokračovať by malo 24. mája.
Maďarský premiér Viktor Orbán počas aprílovej návštevy vo Vatikáne pápežovi Františkovi povedal, že Rusi majú plán ukončiť vojnu na Ukrajine 9. mája. V rozhovore pre taliansky denník Corriere Della Sera, ktorý bol publikovaný v utorok, to povedal najvyšší pontifex. Informovala o tom agentúra Reuters.
"Orbán, keď som ho stretol (21. apríla), mi povedal, že Rusi majú plán, že 9. mája bude po všetkom. Dúfam, že je to tak... Som pesimista, ale musíme urobiť všetky možné gestá na zastavenie vojny," uviedol pápež pre taliansky denník.
Viktor Orbán prichádza na stretnutie s pápežom Františkom vo Vatikáne 21. apríla 2022. Foto: TASR/AP
František v rozhovore potvrdil, že sa chce stretnúť so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom, avšak Moskva na žiadosť o stretnutie doteraz nereagovala.
"Požiadal som kardinála Parolina, aby poslal Putinovi odkaz, že som ochotný ísť do Moskvy... Zatiaľ sme nedostali odpoveď a stále na (stretnutí) trváme, aj keď sa obávam, že Putin nemôže a ani nechce mať toto stretnutie v tomto čase," uviedol pápež a dodal, že v tejto chvíli neplánuje symbolickú návštevu Kyjeva, pretože najskôr treba ísť do Moskvy.
Na otázku, či by mohol ruského prezidenta obmäkčiť ruský patriarcha Kirill, pápež povedal, že s najvyšším predstaviteľom ruskej pravoslávnej cirkvi komunikoval, avšak bezvýsledne.
"Hovoril som s Kirillom 40 minút cez (aplikáciu) Zoom. Prvých dvadsať (minút) mi čítal všetky ospravedlnenia vojny. Počúval som ho a povedal som mu. Nič z toho nechápem. Brat môj, nie sme klerici štátu, nemôžeme používať jazyk politiky, ale jazyk Ježiša. Sme pastiermi toho istého svätého Božieho ľudu," uviedol pápež a dodal, že moskovský patriarcha sa nemôže stať "Putinovým miništrantom". František spresnil, že s Kirillom mal naplánované stretnutie v Jeruzaleme 14. júna, ktoré bolo neskôr zrušené.
"Bolo by to naše druhé stretnutie (s Kirillom) tvárou v tvár, ktoré by nemalo nič spoločné s vojnou. Avšak aj on súhlasil, že (stretnutie) by vyslalo nejednoznačný signál," priblížil pápež.
Pápež sa tiež vyjadril k tomu, čo považuje za možnú príčinu vojny, a najmä akú rolu v tom zohralo NATO. Pre Corriere dela Serra povedal: „Možno to bol štekot NATO pred ruskými dverami,” čo viedlo šéfa Kremľa konať takto zle a vyvolať konflikt. “Nedokážem povedať, či bol ten hnev vyprovokovaný,” čuduje sa Bergoglio, “ale mám podozrenie, že mu možno pomohol postoj Západu.”
Agentúra Reuters upozornila na to, že František až doteraz v súvislosti s vojnou na Ukrajine menovite nespomenul Vladimira Putina. Pri kritike používal výrazy ako neopodstatnená agresia či invázia. Napriek tomu bol však podľa agentúry postoj Vatikánu v súvislosti s dianím na Ukrajine jasný. Anglický prepis rozhovoru možno nájsť tu.
Návrh stanoviska sudcov Najvyššieho súdu USA z februára tohto roka potvrdzuje, že väčšina z nich začiatkom tohto roka podporovala zrušenie platnosti historického rozhodnutia Najvyššieho súdu USA z roku 1973. Súd v tomto prípade známom ako "Roe versus Wade" garantoval právo žien na interrupcie. TASR správu prevzala v utorok z agentúry AP, ktorá sa odvoláva portál Politico.
AP nedokázala bezprostredne overiť pravosť textu návrhu, ktorý Politico zverejnil. Hovorkyňa Najvyššieho súdu povedala, že súd sa k záležitosti nevyjadruje. To, či tento návrh predstavuje konečné rozhodnutie súdu v tejto záležitosti, nie je známe, dodáva AP.
Text návrhu podpísal sudca Najvyššieho súdu Samuel Alito. Ten je jeden z republikánskych sudcov, ktorí majú v tejto inštitúcii prevahu v pomere šesť ku trom.
V návrhu sa uvádza, že na služby v oblasti interrupcie neexistuje ústavné právo. Text by jednotlivým americkým štátom povolil tieto zákroky prísnejšie regulovať či dokonca zakázať.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu v prípade Roe versus Wade sa neočakáva skôr ako na konci júna alebo začiatkom júla, píše AP.
