Tento rok dostali traja odporcovia komunistického režimu Albert Púčik, Eduard Tesár a Anton Tunega, popravení v roku 1951, od prezidentky Čaputovej rád Ľudovíta Štúra. Neskôr, po krátkom váhaní, Zuzana Čaputová svoje rozhodnutie oľutovala. Štátne vyznamenania podľa nej „nemajú dostávať ľudia, ktorých životný príbeh môže vyvolať spor o to, či slúžili demokracii“.
Príčinou zmeny jej postoja bola spriaznenosť popravených mužov s režimom prvej Slovenskej republiky. Táto informácia mala vyplávať na hladinu dodatočne a vyzerá to, že prezidentská kancelária nebola pri posudzovaní dostatočne informovaná.
Zarážajúce je, že uvedená informácia je dávno známa, existuje k tomu literatúra a Štandard o nej písal už viac ako pred rokom. Púčik, Tunega a Tesár sa ani po obnovení Československa netajili sympatizovaním s predstaviteľmi štátu Jozefa Tisa. Spájali si to však v prvom rade s existenciou samostatného štátu a odporom jeho predstaviteľov proti boľševizmu. Nepriali si obnovenie vojnového režimu, ba ani štátu, boli len antikomunisti a hlásili sa k demokratickému usporiadaniu spoločnosti. To ich napokon stálo život.
A čo komunisti?
