Názory
Martin Leidenfrost

Ako si šéf Axel Springeru pokľakol pred LGBT loby

Trans hystéria dorazila do Nemecka. Najvplyvnejší polokonzervatívny vydavateľ sa už podriadil.

O Mathiasovi Döpfnerovi sme už v Štandarde písali. Predseda predstavenstva a spolumajiteľ vydavateľstva Axel Springer je jedným z najmocnejších mužov Nemecka, jeho mediálny koncern má obrat tri miliardy eur, vydáva vážený celonemecký denník Die Welt, s náskokom najčítanejší bulvár Bild, nedávno k tomu dokúpil v USA vplyvný politický magazín Politico.

Döpfner je už niekoľko rokov podozrievaný, že by azda mohol byť konzervatívcom, keď mu ale hrozil z toho problém, vždy si dokázal vďaka svojmu vysoko rozvinutému umeniu vyváženého a kultivovaného jazyka zachrániť kožu. Tento dvojmetrový obor ako z katalógu árijských nadľudí je totiž Schöngeist, doslova „krásny duch“. Začínal ako hudobný kritik v obľúbenom pe­rio­diku krásnoduchov, vo Frankfurter Allgemeine, a okrem práce vrcholového manažéra medzinárodného významu píše zádumčivé eseje a vedie filozofické rozhovory.

Zeleno-progresívny mainstream ho už počas utečeneckej krízy v zime 2015/2016 podozrieval, že naznačil vypnutie nemeckého právneho štátu, keď milión obyvateľov Blízkeho východu nekontrolovane zavítalo do Nemecka. Podozrievali ho aj z toho, že nemá dostatočne rád islam. V roku 2019 sa v dlhom rozhovore s progresívnym Spieglom pýtal, či je „medzi politikmi a novinármi dosť odvahy a nekonformnosti“, aby kritizovali totalitárne sklony ekologických mimovládok ako Extinction Rebellion. Pýtal sa ďalej, „prečo 41 percent obyvateľov z bývalého územia komunistickej NDR tvrdí, že dnes nemajú väčšiu slobodu prejavu ako v minulosti? Prečo teda 58 percent východných Nemcov podľa prieskumu týždenníka Die Zeit tvrdí, že sa dnes necítia lepšie chránení pred štátnou svojvôľou ako v časoch NDR?“

Boli to škandalózne otázky. Vtedy sa ešte Döpfner vyvliekol tvrdením, že pocit neslobody bývalých občanov komunistickej NDR „je objektívnym nezmyslom“. Potom, v roku 2021, v debate o kampani Bildu proti prepáleným korona-opatreniam, sa dostala na verejnosť jedna súkromná Döpfnerova smska. Obhajoval v nej vtedajšieho šéfredaktora Bildu Juliana Reichelta, ktorý bol vraj „skutočne posledným a jediným novinárom v Nemecku, ktorý sa stá­le odvážne búri proti novému nemeckému autoritárskemu štátu”. Väčšina os­tatných novinárov, pokračoval Döpfner v súkromnej korešpondencii, sú iba „propagandistickí asis­tenti spolkovej vlády“.

Vitajte v sekcii komentárov denníka Štandard. Vezmite prosím na vedomie naše pokyny, komentáre moderujeme my. Moderátorov môžete kontaktovať na podpora@standard.sk.

Začať diskutovať

Komentáre sú len pre predplatitelov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie. Vyberte si predplatné už od 6,72 € mesačne.

Všetky komentáre 0

    Zaregistrujte sa

    Komentáre sú len pre registrovaných užívateľov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie zaregistrujte sa.