Zelení v Nemecku už vedia, ako treba ísť na Putina. Kratšie sa sprchovať a na hrniec dávať pokrievku. O stave verejnej debaty v Nemecku píše Martin Leidenfrost.
Nemecko a Rakúsko sú v dosť podobnej situácii: Obe nemeckojazyčné krajiny sú až existenčne závislé od ruského plynu, obom krajinám hrozí najneskôr na jeseň odstavenie značnej časti priemyslu a v oboch krajinách je to zelený „minister klímy“, ktorý musí bojovať proti hrozbe vypnutého plynového kohútika.
Rozdiel spočíva v tom, že rakúska ministerka dopravy a klímy Leonore Gewesslerová a nemecký minister hospodárstva a klímy Robert Habeck idú na to rôznym spôsobom.
Rakúski Zelení sú už dva a pol roka pri moci, vládnu s väčším koaličným partnerom ÖVP. Za ten čas sa dopracovali na preferencie na úrovni 30 percent (obe strany dohromady), no a značná časť Rakúšanov reaguje na mimovládkarku vo funkcii ministerky, ktorá stretla svojho manžela (fuj!) v lietadle do Bruselu, dosť alergicky. Hoci je nútená prijať bezprecedentné neekologické opatrenia, ako napríklad opätovné spustenie uhoľnej elektrárne v korutánskom Mellachu, Gewesslerová napriek výrazne zníženým dodávkam plynu z Ruska všetko ututláva. Tvári sa, že rakúska vláda má situáciu pod kontrolou.
Jej nemecký náprotivok Habeck robí presný opak – otvorene varuje pred rizikom núteného odpojenia priemyselných gigantov od plynovej siete, čo by podľa jeho odhadu viedlo k „vážnej hospodárskej kríze“ v Nemecku a v celej Európe. Práve kvôli tomu otvorenému komunikatívnemu štýlu sa stal jedným z najobľúbenejších nemeckých politikov, nemeckí Zelení by si v prípade predčasných volieb mohli nárokovať úrad kancelára.
Je tu ešte jeden výrazný rozdiel: Zatiaľ čo Habeck spustil veľkolepú kampaň za súkromné úspory energie, Gewesslerová niečo také plánuje až na jeseň. Strohá architektka zelenej transformácie Rakúska, ktorá si práve dala na úrade inštalovať klímu za 140-tisíc eur, nemá na to politickú moc ani výtlak.
Zverejnené čísla naznačujú, že Nemecko je na tom zdanlivo lepšie ako Rakúsko. Podľa Habeckových údajov Nemecko od vypuknutia vojny znížilo podiel ruského dovozu zemného plynu už z 55 na 35 percent. Habeck chce dosiahnuť nezávislosť od Putinovho plynu „spoločnou demonštráciou sily“ už v lete 2024. Podľa Energetickej agentúry sa Rakúsko snaží dosiahnuť tento cieľ až do roku 2027. V súčasnosti Gewesslerovej ministerstvo predpokladá zníženie závislosti od Ruska o desať percentuálnych bodov – po naplnení strategických rezerv plynu (čo je v tejto chvíli viac ako otázne). Rakúsko doteraz nakupovalo 80 percent svojho plynu z Ruska, OMV sa dokonca zaviazala k nákupu do roku 2040. Pokiaľ ruský plyn prúdi, nemá teda zmysel, prinajmenšom z ekonomického hľadiska, zaobísť sa bez neho. Okrem toho Rakúsko nemá prístup k moru, aby mohlo nakupovať skvapalnený plyn prepravovaný loďami cez plávajúce terminály.
Jediná výhoda Rakúska spočíva v tom, že je malou krajinou, ktorá tvorí iba zhruba desatinu obyvateľstva a ekonomiky Nemecka. Ak by Rakúsko malo schopných ľudí pri moci, mohlo by chýbajúci plyn zohnať ľahšie ako nemecký obor. Žiaľ, takých schopných ľudí nemá.
Pozornosť v oboch krajinách sa sústreďuje medzitým na otázku, ako môže každý jediný občan prispieť k tomu, aby už nebol odkázaný na energonosiče z vojnového Ruska. Keďže ide zväčša o diskusiu v rámci zelených kruhov, myšlienka je jasná – musíme doma šetriť energiou. Fakt, že podiel súkromných domácností na spotrebe plynu v lete predstavuje len približne desať percent, zeleným otužilcom príliš nevadí. Ide predsa o princíp.
V komunistických krajinách si čosi z toho pamätáte, my z druhej strany to teraz napodobňujeme. Napríklad environmentálna ekonómka Sigrid Staglová v nedeľu večer v diskusnej relácii ORF-u Im Zentrum poskytla praktické tipy, ako ušetriť: rýchlejšie zatvárať dvere chladničky, sušiť bielizeň na vzduchu namiesto sušičky. Samotná ministerka klímy ozrejmuje, že bojuje „už jeden a pol roka za zákon o energetickej účinnosti“, že v Rakúsku by „sa od roku 2023 už nemali inštalovať žiadne nové plynové vykurovacie systémy“ a že „každá veterná turbína, ktorú v súčasnosti postavíme, má význam, pretože nahrádza plyn pri výrobe elektriny“.
Gewesslerová v rozhovore s novinami Kleine Zeitung hovorí, že každý môže niečím „prispieť v každodennom živote“: „Pri varení dajte pokrievku na hrniec, znížte rýchlosť pri jazde autom, naplňte práčku a od jesene znížte teplotu vykurovania o jeden alebo dva stupne.“ V súčasnosti však pani ministerka neplánuje žiadnu kampaň na úsporu energie. Tá čaká Rakúšanov až na začiatku vykurovacej sezóny.
Robert Habeck, hrdý otec štyroch „dánskych“ synov, ktorí podľa zeleného vicekancelára študovali v susednom Dánsku, majú dánske frajerky a rozprávajú medzi sebou dánsky, ide na to s inou vervou. Nasadil priam prosebný tón, keď národu povedal: „Žiadam každého, aby hneď teraz prispel k úspore energie. Ako pravidlo by som vyhlásil: vždy je možné ušetriť desať percent.“ Takto začal veľkolepú kampaň, ktorú novinári iba s malou štipkou irónie parafrázujú heslom: mit dem Duschkopf gegen Putin, „so sprchovou hlavicou proti Putinovi“.
Praktické tipy ministra sa zatiaľ zamerajú najmä na súkromných spotrebiteľov: „Pravidelne rozmrazujte mrazničku, vymeňte hlavicu sprchy alebo prepnite osvetlenie v kanceláriách na LED. Ak to urobí veľa ľudí, bude to mať skutočný význam.“
Keďže Nemecko žije dobou verejného kajania, samotný Habeck už aj v Spiegli podstúpil investigatívny rozhovor o jeho osobnom vzore. Demonštroval svoje sociálne cítenie, keď zdôraznil, že je zlým príkladom: „Ako minister mám plat, o ktorom sa iným môže len snívať. Okrem toho chodím domov neskoro, vstávam o šiestej a o siedmej som už preč. Takto človek v zime vôbec nemusí kúriť. Pre ľudí na home-office, pre dôchodcov s malými dôchodkami a rodiny je to naozaj iné.“
V rozhovore, z ktorého citujeme v skrátenej forme, sa nemecký vicekancelár pochválil: „Držím sa toho, čo odporúča moje ministerstvo. Opäť som výrazne skrátil čas sprchovania.“ Spiegel: „Ako dlho potrebujete byť v sprche?“ Habeck: „Môj holandský kolega mi nedávno hrdo rozprával, že spustili kampaň na skrátenie priemerného času sprchovania z desiatich na päť minút. Musel som sa smiať. Nikdy v živote som sa nesprchoval päť minút. Rýchlo sa osprchujem.“
Spiegel: „Uvedomujete si, že mnohí ľudia cítia zo strany vašej kampane za úsporu energie pocit povýšenosti?“ Habeck: „Samozrejme, že sa objavuje kritika, ale dostávame fotografie rozmrazených mrazničiek, nápady na ešte viac tipov na úsporu energie a ľudia sa pýtajú, či si môžu doma vyvesiť naše plagáty. V kampani vyzývame ľudí, aby sa zapojili, a nehovoríme: Ak sa nezapojíš, si zlý človek. Poukazujeme na to, ako môžete pri sprchovaní ušetriť energiu. Nemusíte však robiť všetko dokonale. Niekedy deti potrebujú bitku o sprchu alebo plnú vaňu s teplou vodou. Preto hovorím, nechajte deti baviť sa. Nemusíme sa úplne trýzniť. Ale nesmie ani zaznieť to, že všetko je easy.“
Robert Habeck. Foto: Heinrich-Böll-Stiftung/flickr.com, Stephan Röhl
Spiegel: „Musia sa občania pripraviť na to, že túto zimu budú doma nosiť hrubšie svetre a ponožky?“ Habeck: „Ponožky a svetre sú v zime vždy dobrým nápadom. Aj keď to znie banálne, v lete má zmysel hydraulicky vyvážiť vykurovací systém, aby sa teplo lepšie rozdeľovalo – ušetrí sa tým približne 15 percent energie a nákladov. A v zime znížením teploty o jeden stupeň ušetríte ďalších šesť percent. Pri 41 miliónoch domácností sú tieto drobnosti veľmi dôležité. A veď vidíme, ako môžu ľudia prejaviť solidaritu. Rozprávali mi o ulici, kde obyvatelia chcú, aby sa v noci vypínalo každé druhé pouličné osvetlenie. Žijú tam starší ľudia, ktorí naozaj potrebujú veľkú bezpečnosť, a predsa hovoria: Nepotrebujeme to.“
Nejde o recesiu, rozhovor s Robertom Habeckom bol autorizovaný, taký je stav nemeckej debaty v lete tohto roku.
Podľa nariadenia EÚ z roku 2017, ktoré bolo v Nemecku a ďalších krajinách premietnuté do vnútroštátneho práva, sa kritická infraštruktúra a súkromné domácnosti musia v prípade plynovej krízy zásobovať prednostne. EÚ vyzvala svoje členské štáty, aby boli solidárne, ak je niektorá krajina odrezaná od plynu. Mnohé krajiny – vrátane Nemecka a Rakúska – následne uzavreli bilaterálne dohody.
Ak by napríklad v Rakúsku došlo k takému nedostatku plynu, že by Rakúšania museli mrznúť vo svojich domoch alebo by v nemocniciach už nebola teplá voda, Rakúsko by mohlo požiadať nemeckú vládu o pomoc. Nemecko by muselo dodávať plyn v súlade s tým, prinajmenšom dovtedy, kým bude mať dostatok plynu na zásobovanie vlastných chránených zákazníkov. To v krajnom prípade znamená, že Nemecko by bolo povinné najprv pomôcť rakúskym súkromným odberateľom a až potom by mohlo distribuovať plyn domácemu priemyslu.
Keďže z dnešnej perspektívy sa vôbec nedá vylúčiť, že strednú Európu čaká (kvôli plynu) katastrofická jeseň, vyvstáva tu hrozivá predstava: Nemci nám podľa zákona pomôžu plynom, my zato ale budeme musieť počúvať ich dobré rady. Obávam sa, že v momente, keď nás Nemci poučujú o tom, ako sa máme správne sprchovať, to môže európsku solidaritu len kamsi spláchnuť.