Kratšie sa sprchuj, bojuješ tým proti Putinovi

Robert Habeck. Foto: Heinrich-Böll-Stiftung/flickr.com, stephan-roehl.de Robert Habeck. Foto: Heinrich-Böll-Stiftung/flickr.com, stephan-roehl.de

Zelení v Nemecku už vedia, ako treba ísť na Putina. Kratšie sa sprchovať a na hrniec dávať pokrievku. O stave verejnej debaty v Nemecku píše Martin Leidenfrost.

Nemecko a Rakúsko sú v dosť podobnej situácii: Obe nemeckojazyčné kra­ji­ny sú až existenčne závislé od ruského plynu, obom krajinám hro­zí najneskôr na jeseň odstavenie značnej časti priemyslu a v oboch krajinách je to zelený „minister klímy“, ktorý musí bojovať  pro­ti hrozbe vypnutého plynového kohútika.

Rozdiel spočíva v tom, že rakúska ministerka dopravy a klímy Leo­no­re Gewesslerová a nemecký minister hospodárstva a klímy Robert Ha­beck idú na to rôznym spôsobom.

Rakúski Zelení sú už dva a pol ro­ka pri moci, vládnu s väčším koaličným part­nerom ÖVP. Za ten čas sa do­pra­co­va­li na pre­ferencie na úrovni 30 percent (obe strany do­hromady), no a značná časť Ra­kú­ša­nov reaguje na mimovládkarku vo funkcii ministerky, kto­rá stre­tla svojho manžela (fuj!) v lietadle do Bruselu, dosť aler­gic­ky. Hoci je nútená prijať bezprecedentné neekologické opa­t­re­nia, ako napríklad opä­tovné spustenie uhoľnej elektrárne v koru­tánskom Mel­lachu, Ge­wess­lerová napriek výrazne zníženým dodávkam ply­nu z Rus­ka všetko utut­lá­va. Tvári sa, že rakúska vláda má situáciu pod kon­tro­lou.

Jej nemecký náprotivok Habeck robí presný opak – otvorene varuje pred ri­zi­kom núteného odpojenia priemyselných gigantov od plynovej sie­te, čo by pod­ľa jeho odhadu viedlo k „váž­nej hos­podárskej krí­ze“ v Ne­mec­ku a v celej Európe. Práve kvôli tomu otvorenému ko­mu­ni­ka­tív­nemu štýlu sa stal jedným z najobľúbenejších nemeckých politikov, nemeckí Zelení by si v prípade predčasných volieb mohli ná­rokovať úrad kancelára.

Je tu ešte jeden výrazný rozdiel: Zatiaľ čo Habeck spustil veľko­le­pú kampaň za súkromné úspory energie, Gewesslerová niečo také plá­nu­je až na jeseň. Strohá architektka zelenej transformácie Rakúska, kto­rá si práve dala na úra­de in­šta­lo­vať klímu za 140-tisíc eur, ne­má na to politickú moc ani výtlak.

Zverejnené čísla naznačujú, že Nemecko je na tom zdanlivo lep­šie ako Ra­kúsko. Podľa Habeckových údajov Nemecko od vypuknutia voj­ny zní­ži­lo podiel ruského dovozu zemného plynu už z 55 na 35 percent. Habeck chce dosiahnuť nezávislosť od Pu­ti­novho plynu „spo­loč­nou demonštráciou sily“ už v lete 2024. Podľa Energetickej agen­túry sa Rakúsko snaží dosiahnuť ten­to cieľ až do roku 2027. V súčas­nosti Gewesslerovej ministerstvo predpokladá zníženie zá­vis­lo­sti od Ruska o desať percentuálnych bodov – po na­plne­ní stra­te­gic­kých rezerv plynu (čo je v tejto chvíli viac ako otázne). Ra­kús­ko doteraz nakupovalo 80 per­cent svoj­ho plynu z Ruska, OMV sa dokonca zaviazala k ná­ku­pu do ro­ku 2040. Pokiaľ ruský plyn prú­di, nemá teda zmysel, pri­naj­menšom z eko­no­mic­kého hľadiska, za­obísť sa bez neho. Okrem toho Ra­kúsko ne­má prístup k moru, aby moh­lo nakupovať skvapalnený plyn pre­pra­vo­vaný loďami cez plávajúce ter­minály.

Jediná výhoda Rakúska spočíva v tom, že je malou krajinou, ktorá tvorí iba zhruba desatinu obyvateľstva a ekonomiky Nemecka. Ak by Rakúsko malo schopných ľudí pri moci, moh­lo by chý­ba­jú­ci plyn zohnať ľah­šie ako nemecký obor. Žiaľ, takých schopných ľudí ne­má.

Pozornosť v oboch krajinách sa sústreďuje medzitým na otázku, ako mô­že kaž­dý jediný občan prispieť k tomu, aby už nebol odkázaný na ener­go­no­siče z vojnového Ruska. Keďže ide zväčša o diskusiu v rám­ci zelených kruhov, myšlienka je jasná – musíme doma šetriť ener­gi­ou. Fakt, že podiel súkromných domácností na spotrebe plynu v le­te pred­sta­vuje len približne desať percent, zeleným otužilcom prí­liš nevadí. Ide predsa o princíp.

V komunistických krajinách si čosi z toho pamätáte, my z druhej strany to teraz napodobňujeme. Napríklad environmentálna ekonómka Sigrid Stag­lová v nedeľu večer v dis­kus­nej relácii ORF-u Im Zentrum po­sky­t­la praktické tipy, ako uše­t­riť: rýchlejšie za­tvá­rať dvere chladničky, sušiť bielizeň na vzdu­chu namiesto su­šič­ky. Samotná ministerka klímy ozrejmuje, že bojuje „už jeden a pol roka za zákon o energetickej účinnosti“, že v Rakúsku by „sa od roku 2023 už nemali inštalovať žiadne nové ply­nové vykurovacie systémy“ a že „každá veterná turbína, ktorú v sú­časnosti postavíme, má význam, pretože nahrádza plyn pri výrobe elek­triny“.

Gewesslerová v rozhovore s novinami Kleine Zeitung hovorí, že každý môže niečím „prispieť v každodennom živote“: „Pri varení dajte pokrievku na hrniec, znížte rýchlosť pri jazde autom, naplňte práčku a od jese­ne znížte teplotu vykurovania o jeden alebo dva stupne.“ V sú­čas­nosti však pani ministerka neplánuje žiadnu kampaň na úsporu energie. Tá čaká Rakúšanov až na začiatku vykurovacej sezóny.

Robert Habeck, hrdý otec štyroch „dánskych“ synov, ktorí podľa ze­le­ného vicekancelára študovali v susednom Dáns­ku, majú dánske fra­jer­ky a rozprávajú medzi sebou dán­s­ky, ide na to s inou vervou. Nasadil priam prosebný tón, keď národu povedal: „Žiadam každého, aby hneď te­raz prispel k úspore energie. Ako pravidlo by som vyhlásil: vždy je možné ušetriť desať percent.“ Takto začal veľkolepú kam­paň, ktorú novinári iba s malou štipkou irónie parafrázujú heslom: mit dem Dusch­kopf gegen Putin, „so sprchovou hlavicou proti Putinovi“.

Praktické tipy ministra sa zatiaľ za­me­ra­jú najmä na súkromných spo­trebiteľov: „Pravidelne rozmrazujte mrazničku, vymeňte hlavicu sprchy alebo prepnite osvetlenie v kan­celáriách na LED. Ak to uro­bí veľa ľudí, bude to mať skutočný význam.“

Keďže Nemecko žije dobou verejného kajania, samotný Habeck už aj v Spiegli podstúpil investigatívny rozhovor o jeho osob­nom vzore. Demonštroval svoje sociálne cítenie, keď zdôraznil, že je zlým prí­kladom: „Ako minister mám plat, o ktorom sa iným môže len sní­vať. Okrem toho chodím domov neskoro, vstávam o šiestej a o siedmej som už preč. Takto človek v zime vôbec nemusí kúriť. Pre ľudí na home-office, pre dôchodcov s malými dôchodkami a rodiny je to nao­zaj iné.“

V rozhovore, z ktorého citujeme v skrátenej forme, sa ne­mec­ký vicekancelár pochválil: „Držím sa toho, čo odporúča moje ministerstvo. Opäť som výrazne skrátil čas sprchovania.“ Spiegel: „Ako dlho po­tre­bujete byť v sprche?“ Habeck: „Môj ho­lan­d­ský kolega mi nedávno hrdo rozprával, že spustili kampaň na skrá­te­nie priemerného času sprcho­vania z desiatich na päť minút. Musel som sa smiať. Nikdy v ži­vote som sa nesprchoval päť minút. Rýchlo sa osprchujem.“

Spiegel: „Uvedomujete si, že mnohí ľudia cítia zo strany vašej kam­pa­ne za úsporu energie pocit povýšenosti?“ Habeck: „Samo­zrejme, že sa objavuje kritika, ale dostávame fotografie rozmrazených mrazničiek, nápady na ešte viac tipov na úsporu energie a ľudia sa pý­tajú, či si môžu doma vyvesiť naše plagáty. V kampani vyzývame ľu­dí, aby sa zapojili, a nehovoríme: Ak sa nezapojíš, si zlý člo­vek. Po­uka­zujeme na to, ako môžete pri sprchovaní ušetriť energiu. Ne­mu­sí­te však robiť všetko dokonale. Niekedy deti potrebujú bitku o sprchu alebo plnú vaňu s teplou vodou. Preto hovorím, nechajte de­ti baviť sa. Nemusíme sa úplne trýzniť. Ale nesmie ani za­znieť to, že všetko je easy.“

Robert Habeck. Foto: Heinrich-Böll-Stiftung/flickr.com, Stephan Röhl

Spiegel: „Musia sa občania pripraviť na to, že túto zimu budú doma nosiť hrubšie svetre a ponožky?“ Habeck: „Ponožky a svetre sú v zi­me vždy dobrým nápadom. Aj keď to znie banálne, v lete má zmysel hy­draulicky vyvážiť vykurovací systém, aby sa teplo lepšie roz­de­ľo­valo – ušetrí sa tým približne 15 percent energie a nákladov. A v zime znížením teploty o jeden stupeň ušetríte ďalších šesť per­cent. Pri 41 miliónoch domácností sú tieto drobnosti veľmi dô­le­ži­té. A veď vidíme, ako môžu ľudia prejaviť solidaritu. Rozprávali mi o uli­ci, kde obyvatelia chcú, aby sa v noci vypínalo každé dru­hé po­uličné osvetlenie. Žijú tam starší ľudia, ktorí naozaj po­tre­bu­jú veľkú bezpečnosť, a predsa hovoria: Nepotrebujeme to.“

Nejde o recesiu, rozhovor s Robertom Habeckom bol autorizovaný, ta­ký je stav nemeckej debaty v lete tohto roku.

Podľa nariadenia EÚ z roku 2017, ktoré bolo v Nemecku a ďalších kra­jinách premietnuté do vnútroštátneho práva, sa kritická infraštruk­túra a súkromné domácnosti musia v prípade plynovej krízy zá­sobovať prednostne. EÚ vyzvala svoje členské štáty, aby boli so­li­dárne, ak je niektorá krajina odrezaná od plynu. Mnohé krajiny – vrá­tane Nemecka a Rakúska – následne uzavreli bilaterálne dohody.

Ak by napríklad v Rakúsku došlo k takému nedostatku plynu, že by Ra­kúšania museli mrznúť vo svojich domoch alebo by v nemocniciach už nebola teplá voda, Rakúsko by mohlo požiadať nemeckú vládu o po­moc. Nemecko by muselo dodávať plyn v súlade s tým, prinajmenšom dovtedy, kým bude mať dostatok plynu na zásobovanie vlastných chrá­nených zákazníkov. To v krajnom prípade znamená, že Nemecko by bo­lo povinné najprv pomôcť rakúskym súkromným odberateľom a až po­tom by mohlo distribuovať plyn domácemu priemyslu.

Keďže z dnešnej perspektívy sa vôbec nedá vylúčiť, že strednú Eu­ró­pu čaká (kvôli plynu) katastrofická jeseň, vyvstá­va tu hrozivá pred­stava: Nemci nám podľa zákona pomôžu plynom, my za­to ale budeme mu­sieť počúvať ich dobré rady. Obávam sa, že v momente, keď nás Nem­ci po­uču­jú o tom, ako sa máme správne sprchovať, to môže eu­róp­sku so­li­da­ri­tu len kamsi spláchnuť.


Ďalšie články