Tomáš Dugovič

Spolu s príchodom piatku, ktorý je prvým júlovým dňom, sa uzavrie najprogresívnejšia časť kalendárneho roka. Reč je o takzvanom Mesiaci hrdosti (Pride month), ktorý si sexuálne menšiny v mnohých kútoch sveta pripomínajú práve v júni.

Logika veci velí, že Mesiac hrdosti a zvýšená frekvencia dúhovej manifestácie počas neho by mala vyvrcholiť ďalším posunom v agende LGBT. A tiež v širšom zmysle v progresivizme ako takom.

Jún 2022 je však iný. Progresívci začali na niektorých dôležitých frontoch posledné týždne, naopak, prehrávať a – hoci sa nechceme unáhliť –, zdá sa nám, že duch doby sa začína otáčať.

Najvyšší súd USA dospel koncom minulého týždňa k presvedčeniu, že človek nachádzajúci sa v tele matky je predsa len človekom a že fyzická likvidácia zdravého jedinca v drvivej väčšine počatého konsenzuálnym sexom by nemala byť chránená americkou ústavou. Súd právomoc rozhodovať vo veci svojím verdiktom posunul na jednotlivé štáty federácie, čo okrem iného ťažisko rozhodovania presúva bližšie k občanom.