Ruská študentka sa sťažuje na diskrimináciu v súvislosti so skúškou. Zvrhni Putina, odkázal jej český profesor

Existenciu tejto ruskej študentky potvrdil pre Echo 24 profesor Marek Eliáš, biológ, ktorý pôsobí na Prírodovedeckej fakulte Ostravskej univerzity. „Okrem iného mám povinnú prednášku pre všetkých študentov v prvom ročníku bakalárskeho štúdia a pred pár týždňami sa mi ozvala jedna študentka asi zo 130 študentov, ktorú som naživo asi nevidel. Pretože ako sama povedala – vo februári odcestovala späť do Ruska a vo februári sa iba začína semester. Napísala mi e-mail, že musela odcestovať zo zdravotných dôvodov a odvtedy sa nemôže vrátiť pre politickú situáciu,“ povedal Eliáš.

Študentka sa podľa neho pýtala na to, ako to bude s jej skúškou. Žiadny konkrétny prístup nezmieňovala. „Odpovedal som jej, že riešenie sa ponúka, že má vyvolať puč a zvrhnúť Putina – avšak so zjavným zveličením. Samozrejme, nepredpokladám, že by sa vrátila. Ale ak sa nemôže vrátiť pre politickú situáciu, jediným logickým riešením je zmeniť politickú situáciu. Pripustil som, že môže mať problémy a riskovať väzenie, ale to nie je nič v porovnaní s tým, čo zažívajú Ukrajinci. A potom som dodal, že skúška nie je možná bez jej osobnej účasti, čo je podmienka, ktorá sa jednoducho vzťahuje na všetkých. Je to písomný test – tak je to v učebných osnovách,“ komentoval Eliáš.

Študentka mu už neodpovedala. Jej príbeh však namiesto toho spracoval ruský spravodajský server Meduza, ktorý publikuje z lotyšskej Rigy vzhľadom na zásahy ruských úradov proti nezávislým médiám. Študentka, ktorú pod spomínaným menom server uvádza ako Alexandru, v odpovedi Marka Eliáša vidí diskrimináciu. Serveru povedala, že o jej politickej orientácii či názore na vojnu nemôže pedagóg nič vedieť. Podobne sa o nej odmietla rozprávať s redaktorkou Meduzy.

Podľa jej výpovedí sa po prvom semestri, počas ktorého študovala kvôli pandémii koronavírusu diaľkovo, dostavila v januári do Česka. Hneď vo februári sa však vrátila za svojím lekárom späť do Ruska pre nešpecifikované psychické problémy. Plánovala sa vrátiť v máji – údajne aj pre koronavírusové opatrenia. V tej dobe však mala zistiť, že letenky sú neúmerne drahé a situáciu by finančne nezvládala. Rovnako mala problémy s blokáciami ruských kariet a odstrihnutím jej banky od systému SWIFT. Nič z toho však podľa Eliáša v e-maili nezmienila. Zatiaľ čo niektorí vyučujúci podľa Meduzy súhlasili s odložením skúšky či jej uskutočnením online, podľa Marka Eliáša musia pravidlá platiť pre všetkých rovnako.

Študentka ho naviac ani konkrétne o vykonanie online skúšky nežiadala. Pochybnosti v ňom pritom vzbudzuje napríklad i to, ako mohla študentka stráviť celý semester v zahraničí, keď pri mnohých predmetoch je potrebná prezenčná dochádzka, a teraz skladať skúšky. „Neuviedla nič konkrétne okrem toho, že sa nemôže vrátiť pre politickú situáciu. O nič ani nežiadala. Len sa pýtala, ako to bude so skúškou. O pár týždňov neskôr sa ozvala redaktorka z Meduzy s otázkou, či to nepovažujem za diskrimináciu,“ povedal Eliáš. Rozdiel by videl, keby mala samotná študentka problémy z politických dôvodov a potrebovala by sa napríklad dostať z krajiny. Potom by podľa neho mohla byť napríklad na mieste i pomoc zo strany univerzity.

Sylaby jeho predmetu podľa neho jasne stanovujú, že skúška sa uskutoční písomným testom, a to prezenčne. „Je to najregulárnejší spôsob, ako študentov vyskúšať,“ dodal Eliáš s tým, že inak neskúšal nikdy, ani počas covidu. Urobiť takúto výnimku by podľa neho nebolo fér voči tým, ktorí musia skúšku zložiť prezenčne. Výnimku urobil len dvakrát, a to pri študentoch s postihnutím, u ktorých išlo o jediný možný spôsob vykonania skúšky. „Možno je chyba, že sa o tom neviedla debata a na univerzite sa nejako centrálne nekoordinuje, ako k tomu pristúpiť. Ale ja by som si jednako trval na svojom,“ dodal Eliáš.

Ako denníku Echo24 potvrdilo ministerstvo školstva, pravidlá skúšok sú v kompetencii jednotlivých univerzít. „V prípade prezenčného či dištančného skúšania ruských či bieloruských študentov je celá záležitosť v priamej pôsobnosti vysokej školy a ministerstvo ju nijako metodicky ani legislatívne neupravovalo. Dištančné skúšanie sa dá teda na konkrétnej vysokej škole či fakulte vykonávať v prípade, pokiaľ takéto opatrenie pre hodnotenie študentov vysoká škola umožňuje vo svojich vnútorných predpisoch,“ uviedol český rezort školstva.

Základný rámec pre postup voči študentom z Ruska či Bieloruska potom vychádza zo sankcií Európskej Únie. „Aplikácia týchto sankcií sa ale primárne týka štúdia v takzvaných kritických študijných programoch. Ministerstvo poskytlo v tejto veci vysokým školám metodický pokyn. Vysoké školy môžu prípadne konzultovať s Finančným analytickým úradom pri ministerstve financií, ktorý má výkon sankcií primárne na starosti,“ dodal rezort školstva.

Napríklad vysoké školy v Prahe zatiaľ pre sankcie v reakcii na napadnutie Ukrajiny Ruskom neprerušili štúdium žiadnemu z Rusov či Bielorusov. České vysoké učení technické v Prahe (ČVUT) v polovici júna dokončilo zoznam odborov, ktorých by sa sankcie mali týkať. Ďalšie školy rizikovosť svojich študijných programov ešte vyhodnocujú. To, či v nich budú môcť ruskí a bieloruskí študenti pokračovať, chcú posudzovať individuálne, prípadne im ponúknuť prestup na podobné odbory.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.