V Berlíne napodobňujú Lengvarského. Transgender je Nemcom na smiech
Nemci si od 14 rokov budú môcť raz ročne úradne zmeniť pohlavie. Maličký problém je, že sa popri tom zanedbala vládna propaganda, takže Nemci sa vláde za to posmievajú.
Kancelár Olaf Scholz v Bundestagu. Foto: TASR/AP
|
Nemecká vláda nastúpila s heslom Mehr Fortschritt wagen („Odvážiť sa na viac pokroku“), zdá sa, že prišiel jej čas a Scholzova vláda prináša pokrok. Sociálnodemokratická SPD, strana Zelených a pravicovo-liberálna FDP sa dohodli na zákone so vznešeným názvom Selbstbestimmungsgesetz, „zákon o sebaurčení“. Realizujú to, čo žiadajú progresívci aj na Slovensku: Zmena pohlavia sa stane jednoduchým administratívnym aktom. Pôjdeš na úrad, dáš si vymeniť položky pohlavia a krstného mena, a ak sa nová identita neosvedčí, môžeš si po roku opäť vybrať niečo iné.
Je to radikálne riešenie, ktoré si doteraz zvolili iba niektoré menšie západoeurópske krajiny, napríklad Švajčiarsko. Tam sa nechal známy provokatér preregistrovať na ženu, aby mohol o rok skôr čerpať štátny dôchodok. Neskrýval to, ešte sa verejne pochválil, ale štát mu nič nemôže, veď sa ženou stal legálnym spôsobom. Nuž, zlá správa pre komikov, takáto forma využívania nebude v Nemecku možná – dôchodkový vek žien a mužov je totiž momentálne rovnaký. Ostatné problémy spojené s progresívnou legislatívou – napríklad sériové víťazstvá žien s penismi v ženských športových súťažiach – vyriešené zatiaľ nie sú.
Nemecké riešenie je radikálne v tom, že už aj deti od 14 rokov dostanú možnosť rozhodnúť sa pre zmenu pohlavia a vykonať ju na matričnom úrade. Ak sú rodičia proti a odmietajú dať svoj súhlas, sami nemôžu premene dieťaťa zabrániť, v takom prípade rozhodne rodinný súd. V niečom však je Zákon o sebaurčení predsa len kompromisom: Nehovorí sa v ňom o lekárskom zákroku zmeny pohlavia. Spolkový minister spravodlivosti, liberál Marco Buschmann, pri slávnostnom predstavení zákona opakovane zdôrazňoval, že v Nemecku sa operácie na zmenu pohlavia nevykonávajú pred dovŕšením 18 rokov.
Vedľa Buschmanna stála spolková ministerka rodiny Lisa Pausová, nominantka strany Zelených, ktorí ako praví avantgardisti pokroku presadzovali v predchádzajúcom volebnom období priam extrémistickú líniu: Zelení navrhovali, že „chirurgické zákroky na zmenu pohlavných orgánov u dospievajúcich by mali byť povolené, aj keď sú rodičia proti – so súhlasom rodinného súdu“.
Keďže počet „transrodových detí“ sa na Západe zázračne násobí tisíckami percent, hrozilo v prípade zeleného víťazstva masové experimentovanie a rezanie na genitáliách zmätených nemeckých pubertiakov. Takže k tomuto zatiaľ nedôjde.
Semaforová koalícia nahradí svojím zákonom „Zákon o transsexuáloch“ z roku 1980. Aj vtedy vládli SPD a FDP, heslo vládnutia bolo „Odvážiť sa na viac demokracie“, aj vtedajší zákon bol vnímaný ako priekopnícky. Spolková republika Nemecko bola jednou z prvých európskych krajín, ktorá zaviedla zákon umožňujúci transrodovým osobám zmeniť svoje pohlavie a krstné meno. Podľa zákona mohla osoba zmeniť svoj rodinný stav len vtedy, ak už podstúpila operáciu na zmenu pohlavia. Osoba musela byť slobodná, neschopná reprodukcie, mať najmenej 25 rokov a musela preukázať, že bola „najmenej tri roky pod nátlakom, aby žila podľa svojich predstáv“. Ako to už chodí, Spolkový ústavný súd neskôr vyhlásil viaceré požiadavky zákona za protiústavné a nariadil, že na úpravu pohlavia nemôžu byť kladené také vysoké prekážky. V posledných rokoch platilo, že transrodové osoby museli na zmenu osobného statusu predložiť iba dva znalecké posudky a súd musel registráciu iného pohlavia schváliť.
Fungovalo to bez väčších sťažností, hodnotitelia a súdy splnili v 99 percentách prípadov želanie žiadateľov. Kto chce, môže si v dnešnom Nemecku pohlavie zmeniť. Vlastne nie je čo riešiť. Ale povedzte to veriacim progresívcom.
Ako tvrdila na tlačovej konferencii zelená ministerka rodiny Pausová, starý zákon „porušoval práva a dôstojnosť transrodových osôb“. Chyba bola podľa Pausovej v tom, že „štát chcel pomôcť ľuďom, ktorých však považoval za psychicky chorých“. Vyhlásila: „Zákonom o transsexuáloch bolo spôsobené veľa nespravodlivosti, preto je načase, aby sme sa za túto nespravodlivosť dotknutým ospravedlnili a odškodnili ich.“
Potiaľ je všetko tak, ako to poznáme z iných západných krajín: Progres valcuje a odpor konzervatívnej opozície, v nemeckom vydaní postkresťanskodemokratickej únie CDU/CSU, je slabučký. CDU sa síce dala počuť, že „trans- a intersexualita je hlboko zakotvená v psychike príslušných osôb a dá sa určiť aj na základe objektívnych kritérií“, a preto považuje „za veľkú škodu, že nový zákon o sebaurčení (…) úplne upúšťa od podporných psychologických posudkov“. Tú kritiku však vyslovila hovorkyňa parlamentnej frakcie pre rodinnú politiku Silvia Breherová, inak LGBT friendly progresívka v širšom vedení CDU a žiadna ťažká váha. Strana ako celok si z toho veľa nerobí, kto už by sa z CDU staval pokroku do cesty.
Tu to však iba začína byť zaujímavé. Kým politický a mediálny establišment nadobro rezignoval na boj proti trans ideológii (Štandard už písal o náhlom poklonkovaní vplyvného vydavateľstva Axel Springer), v diskusiách sa ukazuje, že nemecká spoločnosť vôbec nie je pripravená na slobodnú každoročnú voľbu pohlavia.
Svedčí o tom nezvyčajne veľký hurhaj, ktorý vyvolalo zrušenie prednášky na ctihodnej Humboldtovej univerzite v Berlíne počas „Dlhej noci vied“. Biologička Marie-Luise Vollbrechtová mala prednášať o téme „Sex, Gender a prečo sú v biológii len dve pohlavia“. Rozzúrená časť študentov dosiahla zrušenie prednášky a vedenie univerzity sa od vlastnej zamestnankyne dištancovalo. Verejná odozva na tento klasický prípad cancel culture ale nezvyčajne prekvapila: Dokonca aj mainstreamový postkonzervatívny denník Frankfurter Allgemeine, ktorý sa inak neúprosne angažuje za právo na potrat a práva „homosexuálnych rodín“, v komentári konštatoval, že prednáška s takým názvom „mohla byť ešte nedávno cancelovaná z dôvodu, že téza by bola považovaná za až príliš samozrejmú“.
Šanca, že vládna koalícia ešte zmierni svoj radikálny „zákon o sebaurčení“, je mizerne nízka. Transsexualita je v časoch vojny, energetickej a ekonomickej krízy predsa len vedľajšou témou, na rozdiel od iných otázok sa traja koaliční partneri aspoň v tejto oblasti zhodujú a tlak na prispôsobenie zo strany mediálneho a anglosaského sveta je asi príliš veľký.
V týchto dňoch sa však ukazuje, že vláda a spriaznené médiá v posledných rokoch trestuhodne zanedbali propagandu, Nemci neboli dostatočne masírovaní, aby uverili v existenciu nového, lepšieho, pohlavne fluidného človeka. Tam, kde sa o priekopníckom zákone diskutuje, vláda totiž žne najmä nepochopenie, kritiku a posmešky – a to dokonca, no uvážte! – aj v progresívnych médiách.
Progresívnemu Spieglu sa napríklad vymkla z rúk online debata pod komentárom s názvom „Prečo zákon o sebaurčení nejde dostatočne ďaleko“. Moderátori diskusie sa cítili byť nútení zakročiť a pustili pozvánku na bonzovanie spoludiskutérov: „Ak si všimnete príspevok, ktorý nie je v súlade s našimi komunitnými pravidlami, neváhajte použiť funkciu Nahlásiť. Prajeme vám aj naďalej veľa radosti z diskutovania.“
Drvivá väčšina diskutérov pritom iba nevinne vtipkovala o svetlých zajtrajškoch so slobodnou voľbou pohlavia. Zacitujme zopár príkladov.
„Už sa neviem dočkať, ako dlho bude trvať, kým z dámskej šatne vybehnú prvé kričiace ženy...“
„Potom už nemusíme diskutovať o štrukturálnej diskriminácii žien, ako je napríklad rozdiel v odmeňovaní žien a mužov. Žena sa prehlási za muža a šup je na slnečnej strane života a zarába aspoň o 20 percent viac.“
„Dobrý spôsob, ako obísť kvóty pre ženy v politike. Muž sa vyhlási za ženu a stane sa kandidátkou. Po voľbách sa opäť môže vyhlásiť za muža. Ak potrebuje životné poistenie, vyhlási sa za ženu, pretože to je lacnejšie a vypláca sa skôr. V prípade súkromného zdravotného poistenia sa vyhlási za muža, pretože je to lacnejšie. Ale čo s materskou dovolenkou, ak sa tehotná žena predtým prehlásila za muža, aby sa stala členkou mužského klubu?“
„Je veľmi zábavné, že práve bývalí 'Zelení' teraz čoraz častejšie hlasujú proti biológii. V skutočnosti sa odklonili od biológie: sú za genetické inžinierstvo, za genetické očkovanie, proti homeopatii a teraz za svojvoľné určovanie pohlavia pre všetkých. Keď sú v hre deti, je však koniec srandy.“
„To všetko je ako nesnažiť sa presvedčiť niekoho, kto si myslí, že je Napoleon Bonaparte, aby si uvedomil, že nie je Napoleon Bonaparte, ale radšej mu zaplatiť plastickú operáciu, aby vyzeral ako Napoleon, a potom sám uveriť, že je to Napoleon.“
„Chcel by som sa zaregistrovať ako žena, aby som v budúcnosti mohol využívať parkovacie miesta pre ženy bez toho, aby som sa musel hádať. Kamerový dohľad sa zdá byť pre moje vozidlo bezpečnejší. A prípadne nebyť povolaný do armády, aby sme zastavili Rusa, to by bolo tiež praktické.“
„Je neuveriteľné, akú okrajovú záležitosť rieši Semafor v čase vojny a korony. Takáto téma u voličov nezaboduje. Odteraz si môžem raz ročne zmeniť pohlavie – to je vtip?“
Samozrejme, aj v Nemecku sú zarytí prívrženci revolučnej myšlienky o slobodnej voľbe pohlavia na matričnom úrade. Z verejných diskusií však vznikne dojem, že sú v menšine a trošku bezradní.
Ale progresívci nebudú zbytočne smútiť, poznajú riešenie. Do prevýchovy nechápavých Nemcov treba jednoducho oveľa viac investovať.
Vitajte v sekcii komentárov denníka Štandard. Vezmite prosím na vedomie naše pokyny, komentáre moderujeme my. Moderátorov môžete kontaktovať na podpora@standard.sk.
Začať diskutovať
Komentáre sú len pre predplatitelov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie. Vyberte si predplatné už od 6,72 € mesačne.
Všetky komentáre 0
Zaregistrujte sa
Komentáre sú len pre registrovaných užívateľov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie zaregistrujte sa.
