V Berlíne napodobňujú Lengvarského. Transgender je Nemcom na smiech

Nemci si od 14 rokov budú môcť raz ročne úradne zmeniť po­hla­vie. Maličký problém je, že sa popri tom zanedbala vládna propaganda, takže Nemci sa vláde za to posmievajú.

Nemecká vláda nastúpila s heslom Mehr Fortschritt wagen („Od­vážiť sa na viac pokroku“), zdá sa, že prišiel jej čas a Scholzova vláda prináša pokrok. Sociálnodemo­kratická SPD, strana Zelených a pravicovo-liberálna FDP sa do­hod­li na zákone so vznešeným názvom Selbstbestimmungsgesetz, „zá­kon o sebaurčení“. Realizujú to, čo žiadajú progresívci aj na Slo­vensku: Zmena pohlavia sa stane jednoduchým administratívnym aktom. Pôjdeš na úrad, dáš si vymeniť položky po­hlavia a krstného me­na, a ak sa nová identita neosvedčí, môžeš si po roku opäť vybrať nie­čo iné.

Je to radikálne riešenie, ktoré si doteraz zvolili iba niektoré men­šie západoeurópske krajiny, napríklad Švajčiarsko. Tam sa ne­chal známy provokatér preregistrovať na ženu, aby mohol o rok skôr čerpať štátny dôchodok. Neskrýval to, ešte sa verejne pochválil, ale štát mu nič nemôže, veď sa ženou stal legálnym spôsobom. Nuž, zlá správa pre komikov, ta­káto forma využívania nebude v Nemecku možná – dôchodkový vek žien a mužov je totiž momentálne rovnaký. Ostatné problémy spojené s progresívnou legislatívou – napríklad sériové víťazstvá žien s penismi v ženských športových súťažiach – vyriešené zatiaľ nie sú.

Nemecké riešenie je radikálne v tom, že už aj deti od 14 rokov do­sta­nú možnosť rozhodnúť sa pre zmenu po­hla­via a vykonať ju na matrič­nom úrade. Ak sú rodičia proti a odmietajú dať svoj súhlas, sami nemôžu premene dieťaťa zabrániť, v takom prípade rozhodne rodinný súd. V niečom však je Zákon o sebaurčení predsa len kompromisom: Ne­hovorí sa v ňom o lekárskom zákroku zmeny pohlavia. Spolkový mi­ni­ster spravodlivosti, liberál Marco Buschmann, pri slávnostnom predstavení zákona opakovane zdôrazňoval, že v Nemecku sa operácie na zmenu pohlavia nevykonávajú pred dovŕšením 18 rokov.

Vedľa Busch­manna stála spolková ministerka rodiny Lisa Pausová, no­minantka strany Zelených, ktorí ako praví avant­gar­dis­ti pokroku pre­sad­zovali v pred­chá­d­za­júcom vo­lebnom ob­do­bí priam ex­tré­mistickú líniu: Zelení navrhovali, že „chirurgické zá­kroky na zme­nu po­hlav­ných orgánov u dospievajúcich by mali byť po­vo­lené, aj keď sú ro­di­čia proti – so súhlasom rodinného súdu“.

Keďže počet „transrodových detí“ sa na Západe zázračne násobí ti­síc­kami per­cent, hrozilo v prípade zeleného víťazstva masové ex­pe­ri­men­tovanie a rezanie na genitáliách zmätených ne­mec­kých pu­bertiakov. Takže k tomuto zatiaľ ne­dôj­de.

Semaforová koalícia nahradí svojím zákonom „Zákon o transsexuá­loch“ z roku 1980. Aj vtedy vládli SPD a FDP, heslo vlád­nu­tia bolo „Odvážiť sa na viac demokracie“, aj vtedajší zákon bol vnímaný ako prie­kopnícky. Spolková republika Nemecko bola jednou z prvých eu­ró­pskych krajín, ktorá zaviedla zákon umožňujúci trans­ro­do­vým oso­bám zmeniť svoje pohlavie a krstné meno. Podľa zákona mohla oso­ba zme­niť svoj rodinný stav len vtedy, ak už podstúpila ope­rá­ciu na zme­nu pohlavia. Osoba musela byť slobodná, neschopná re­pro­duk­cie, mať najme­nej 25 rokov a musela preukázať, že bola „naj­me­nej tri ro­ky pod nátlakom, aby žila podľa svojich predstáv“. Ako to už cho­dí, Spolkový ústavný súd neskôr vyhlásil viaceré po­žia­dav­ky zá­ko­na za protiústavné a nariadil, že na úpravu pohlavia nemôžu byť kla­dené také vysoké prekážky. V posledných rokoch pla­ti­lo, že trans­rodové osoby museli na zme­nu osobného statusu pred­lo­žiť iba dva znalecké posudky a súd musel registráciu iného po­hlavia schvá­liť.

Fungovalo to bez väčších sťažností, hodnotitelia a súdy splnili v 99 percentách prípadov želanie žiadateľov. Kto chce, môže si v dneš­nom Ne­mecku po­hla­vie zmeniť. Vlastne nie je čo riešiť. Ale po­vedz­te to veriacim pro­gre­sív­com.

Ako tvrdila na tlačovej kon­fe­ren­cii zelená ministerka rodiny Pausová, starý zákon „porušoval práva a dôstojnosť transrodových osôb“. Chyba bola podľa Pausovej v tom, že „štát chcel pomôcť ľu­ďom, kto­rých však považoval za psy­chicky chorých“. Vyhlásila: „Zá­ko­nom o trans­se­xuá­loch bolo spôsobené veľa nespravodlivosti, preto je na­ča­se, aby sme sa za túto nespravodlivosť dotknutým os­pra­ved­l­ni­li a od­škod­ni­li ich.“

Potiaľ je všetko tak, ako to poznáme z iných západných krajín: Pro­gres valcuje a odpor konzervatívnej opozície, v nemeckom vydaní post­kresťanskodemokratickej únie CDU/CSU, je slabučký. CDU sa síce da­la počuť, že „trans- a intersexualita je hlboko za­kotvená v psy­chi­ke príslušných osôb a dá sa určiť aj na základe objektívnych kri­térií“, a preto považuje „za veľkú škodu, že nový zákon o se­ba­ur­čení (…) úplne upúšťa od podporných psy­chologických posudkov“. Tú kritiku však vyslovila hovorkyňa parlamentnej frakcie pre ro­din­nú politiku Silvia Breherová, inak LGBT friendly progresívka v šir­šom vedení CDU a žiadna ťažká váha. Strana ako celok si z toho veľa nerobí, kto už by sa z CDU staval pokroku do cesty.

Tu to však iba začína byť zaujímavé. Kým politický a mediálny es­tab­lišment nadobro rezignoval na boj proti trans ideológii (Štandard už písal o náhlom poklonkovaní vplyvného vydavateľstva Axel Springer), v diskusiách sa uka­zu­je, že ne­mecká spoločnosť vô­bec nie je pri­pravená na slobodnú každoročnú voľbu pohlavia.

Svedčí o tom nezvyčajne veľký hurhaj, ktorý vyvolalo zrušenie pred­náš­ky na ctihodnej Humboldtovej univerzite v Berlíne počas „Dlhej noci vied“. Biologička Marie-Luise Vollbrechtová mala pred­ná­šať o téme „Sex, Gender a prečo sú v biológii len dve pohlavia“. Roz­zúrená časť študentov dosiahla zrušenie prednášky a vedenie univer­zity sa od vlastnej zamestnankyne dištancovalo. Verejná odozva na tento klasický prípad cancel culture ale nezvyčajne prekvapila: Dokonca aj mainstreamový postkonzervatívny denník Frankfurter All­ge­meine, ktorý sa inak neúprosne angažuje za právo na potrat a práva „homosexuálnych rodín“, v komentári konštatoval, že prednáška s ta­kým názvom „mohla byť ešte nedávno cancelovaná z dôvodu, že téza by bola považovaná za až príliš samozrejmú“.

Šanca, že vládna koalícia ešte zmierni svoj radikálny „zákon o se­ba­ur­če­ní“, je mizerne nízka. Transsexualita je v časoch vojny, energetickej a ekonomickej krízy predsa len vedľajšou témou, na roz­diel od iných otázok sa traja koaliční partneri aspoň v tejto oblasti zhodujú a tlak na prispôsobenie zo strany mediálneho a an­glo­sas­kého sveta je asi príliš veľký.

V týchto dňoch sa však ukazuje, že vláda a spriaznené médiá v pos­led­ných rokoch trestuhodne zanedbali propagandu, Nemci neboli dostatočne masírovaní, aby uverili v existenciu no­vého, lepšieho, pohlavne fluidného človeka. Tam, kde sa o priekopníckom zá­ko­ne diskutuje, vláda totiž žne najmä nepochopenie, kri­tiku a posmešky – a to dokonca, no uvážte! – aj v progresívnych médiách.

Progresívnemu Spieglu sa napríklad vymkla z rúk online debata pod ko­men­tá­rom s názvom „Prečo zákon o sebaurčení nejde dostatočne ďa­le­ko“. Moderátori diskusie sa cítili byť nútení zakročiť a pustili po­z­ván­ku na bonzovanie spoludiskutérov: „Ak si všimnete príspevok, kto­rý nie je v súlade s našimi komu­nit­nými pravidlami, neváhajte po­užiť funk­ciu Nahlásiť. Prajeme vám aj naďalej veľa radosti z dis­ku­to­va­nia.“

KomentárV Bundestagu sedí stovka červených a zelených zväzákov. Čomu veria?

Drvivá väčšina diskutérov pritom iba nevinne vtipkovala o svetlých zaj­traj­škoch so slobodnou voľbou pohlavia. Zacitujme zopár prí­kla­dov.

„Už sa neviem dočkať, ako dlho bude trvať, kým z dámskej šatne vy­behnú prvé kričiace ženy…“

„Potom už nemusíme diskutovať o štrukturálnej diskriminácii žien, ako je napríklad rozdiel v odmeňovaní žien a mužov. Žena sa pre­hlá­si za muža a šup je na slnečnej strane života a zarába aspoň o 20 percent viac.“

„Dobrý spôsob, ako obísť kvóty pre ženy v politike. Muž sa vyhlási za ženu a stane sa kandidátkou. Po voľbách sa opäť môže vyhlásiť za muža. Ak potrebuje životné poistenie, vyhlási sa za ženu, pretože to je lacnejšie a vypláca sa skôr. V prípade súkromného zdra­vot­ného poistenia sa vyhlási za muža, pretože je to lacnejšie. Ale čo s materskou dovolenkou, ak sa tehotná žena predtým prehlásila za muža, aby sa stala členkou mužského klubu?“

„Je veľmi zábavné, že práve bývalí ‚Zelení‘ teraz čoraz častejšie hla­sujú proti biológii. V skutočnosti sa odklonili od bio­ló­gie: sú za genetické inžinierstvo, za genetické očkovanie, proti ho­meo­pa­tii a teraz za svojvoľné určovanie pohlavia pre všetkých. Keď sú v hre deti, je však koniec srandy.“

„To všetko je ako nesnažiť sa presvedčiť niekoho, kto si myslí, že je Napoleon Bonaparte, aby si uvedomil, že nie je Napoleon Bo­na­par­te, ale radšej mu zaplatiť plastickú operáciu, aby vyzeral ako Napoleon, a potom sám uveriť, že je to Napoleon.“

„Chcel by som sa zaregistrovať ako žena, aby som v budúcnosti mo­hol využívať parkovacie miesta pre ženy bez toho, aby som sa mu­sel há­dať. Kamerový dohľad sa zdá byť pre moje vozidlo bez­pečnejší. A prípadne nebyť povolaný do armády, aby sme zastavili Ru­sa, to by bolo tiež praktické.“

„Je neuveriteľné, akú okrajovú záležitosť rieši Semafor v čase voj­ny a korony. Takáto téma u voličov nezaboduje. Odteraz si môžem raz ročne zmeniť pohlavie – to je vtip?“

Samozrejme, aj v Nemecku sú zarytí prívrženci revolučnej myšlienky o slobodnej voľbe pohlavia na matričnom úrade. Z verejných dis­ku­sií však vznikne dojem, že sú v menšine a trošku bezradní.

Ale progresívci nebudú zbytočne smútiť, poznajú riešenie. Do prevýchovy nechápavých Nemcov treba jednoducho oveľa viac investovať.

PolitikaNárokom LGBT hnutia sa smeje aj liberálny komik Maher: Týmto tempom budú do roku 2054 gejovia všetci