Súkromné domácnosti a časti kritickej infraštruktúry, ako sú nemocnice alebo domovy dôchodcov, by mali byť vypnuté ako posledné. V niektorých regiónoch však nie je možné rozlišovať, či sa plyn dodáva podnikom alebo súkromným odberateľom. Nájomníkom bytového družstva v saskom Dippoldiswalde už bolo oznámené, že teplá voda na sprchovanie bude k dispozícii už len medzi štvrtou a ôsmou hodinou ráno, na obed medzi jedenástou a trinástou hodinou a medzi piatou a deviatou hodinou večer. Vykurovanie sa nemôže používať až do septembra. Aj v Hamburgu zelený minister za životné prostredie práve oznámil, že v prípade akútneho nedostatku plynu by teplá voda mohla byť k dispozícii len v určitých fázach dňa.
Skrátka, Nemci začínajú rátať s tým, že v zime im bude v byte zima. A že významnú časť priemyslu možno už bude potrebné odstaviť v lete.
Vláda kancelára Olafa Scholza už ohlásila dva protiinflačné balíky po 30 miliárd eur. Každému je však jasné, že to zďaleka nebude stačiť. Minimálne polovica Nemcov je stále proti podpore Ukrajiny ťažkými zbraňami – a práve v takej vyhrotenej situácii robí kancelár Scholz niečo zvláštne: Irituje a zneisťuje Nemcov vyhlásením, že na samite lídrov G7, ktorých Scholz pred chvíľou prijal v bavorských Alpách, padla dohoda na bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu.
Netreba vysvetľovať, že ide o mimoriadne citlivú záležitosť: Keby Nemci a Francúzi chceli garantovať bezpečnosť Ukrajiny, tak by nemuseli dlhé roky brániť vstupu Ukrajiny do NATO. Prečo by mali odrazu byť ochotní garantovať bezpečnosť štátu, ktorý sa nanajvýš nachádza v horúcej vojne?
Verejnosť sa v každom prípade nedozvedela praktický nič o presnom obsahu tých údajných záruk. Vo vyhlásení G7 stálo, že lídri tohto zoskupenia sú pripravení s Kyjevom spolupracovať „na dosiahnutí dohôd o udržateľných bezpečnostných záväzkoch, ktoré pomôžu Ukrajine brániť sa“. Ukrajina má rozhodnúť o budúcom mierovom usporiadaní „bez vonkajšieho tlaku alebo vplyvu“.
Vyvolalo to otázku, ktorú položila rodená Poľka Rosalia Romaniecová, šéfka berlínskej redakcie štátnej nemeckej televízie Deutsche Welle (DW), na tlačovke, ktorú Scholz usporiadal na záver samitu na zelenej bavorskej lúke. S ľahučkým, takmer neidentifikovateľným prízvukom sa Scholza opýtala, či by mohol konkretizovať, aké bezpečnostné záruky dali členovia G7 Ukrajine.
Scholz reagoval čudným – bavorský premiér Markus Söder by povedal šmolkovským – spôsobom. Povedal: „Áno.” Urobil prestávku, v ktorej si začal vychutnávať vzniknuté napätie. Potom dodal: „Mohol by som.” Viac toho nepovedal a začal sa usmievať. Niektorí novinári na lúke sa nahlas smiali tiež. Scholz si to užíval ešte viac a povedal so svojím šmolkovským úsmevom: „To bolo všetko.“
Časť nemeckej tlače vyčítala kancelárovi aroganciu, viac následkov to ale nemalo. Poľská novinárka nevyskakovala, asi chce ďalej nerušene pracovať pre DW, následne riešila na svojom Twitteri dennodenný vojenský biznis. Na jej slávnu chvíľu reagovala iba stručným umierneným tvítom: „Naozaj škoda, pán @Spolkový kancelár. Keď som sa učila nemčinu, dôrazne mi odporúčali, aby som na tlačových konferenciách používala zdvorilý tvar...? A táto otázka teda bola myslená veľmi vážne.” Veľmi zdvorilo naznačila, že sa k nej Scholz zachoval nezdvorilo.
A nikto v Nemecku nebol múdrejši. A nikto netušil, či nemecký kancelár proti vôli veľkej časti nemeckého obyvateľstva poskytol Ukrajine bezpečnostné záruky.
Až o päť dní neskôr, v stredu, sa Scholz ešte raz vrátil k svojmu záhadnému výroku. Ozrejmil v Spolkovom sneme, že zatiaľ nemožno špecifikovať bezpečnostné záruky, ktoré nemecká vláda prisľúbila Ukrajine. O podobe záruk sa v súčasnosti vraj rokuje s ostatnými štátmi a Ukrajinou. Záruky by sa v každom prípade museli prispôsobiť konkrétnym situáciám. Podrobnosti neuviedol.
