„Ľutujem, že som bol členom skupiny ľudí, ktorí ohýbali fakty tak, aby si získali dôveru vodičov, zákazníkov a politických elít. Mal som sa riadiť zdravým rozumom a zastaviť to šialenstvo. Teraz je mojou povinnosťou prehovoriť a pomôcť vládam a parlamentom napraviť ti najväčšie chyby,“ vyhlásil MacGann.
Guardianu poskytol 124-tisíc dokumentov o lobingu Uberu z rokov 2013 až 2017. Britský denník ich zdieľal s investigatívnymi novinármi združenými v ICIJ (International Consortium of Investigative Journalists).
Keď MacGann v roku 2016 firmu opúšťal, vedenie o ňom hovorilo ako o „skvelom lídrovi“ a „talentovanom pracovníkovi“. Teraz tvrdí, že v roku 2017 sa firma výrazne zmenila a MacGann už nemá mandát hovoriť v mene Uberu, píše britský denník.
Cez Macrona až k premiérovi
Najbližší vzťah si MacGann spomedzi politikov vytvoril s Emmanuelom Macronom, ktorý bol v rokoch 2014 až 2016 ministrom hospodárstva a ministerstvo vnútra riadil Bernard Cazeneuve, ešte za čias prezidenta Françoisa Hollanda.
Opakovane sa spolu stretávali, písali si správy a telefonovali, vyplýva z uniknutých dát. Macron si tiež často písal s Travisom Kalanickom, spoluzakladateľom Uberu.
„Stretli sme sa s premiérom. Cazeneuve utíši taxislužby a zvolá všetkých, aby pripravili reformu a úpravu zákona. Caz súhlasí s dohodou,“ písal Macron Kalanickovi. Denník Libération upozorňuje, že Hollande o nijakej dohode s Uberom nevedel.
Blízke vzťahy Macrona s MacGannom sa tým zďaleka neskončili. Whistleblower odišiel z vysokého postu v Uberi vo februári 2016 a už v marci ponúkol politikovi pomoc pri rozbiehaní prezidentskej volebnej kampane. Bol vo vnútornom kruhu, vedel o pripravovanej strane V pohybe! (En Marche!), ktorá vznikla až o mesiac a Macron ohlásil kandidatúru až na jeseň 2016, upozorňuje Le Monde.
Dodajme, že hoci sa MacGann aktívne zapájal do kampane, až do augusta 2016 bol zároveň členom predstavenstva Uberu. Z oboch strán sa teda dá hovoriť o konflikte záujmov.
Opozícia si to vychutnáva
Plnými dúškami si škandál vychutnáva francúzska opozícia. Síce nie je jednotná, ale prezidentský blok si stále nezískal väčšinu v parlamente. Ľavicovej koalícii NUPES sa podarilo za vyjadrenie nedôvery získať len 146 hlasov, na zvrhnutie vlády potrebovala nadpolovičnú väčšinu (289 hlasov). Poslanci Marine Le Penovej a stredopraví Republikáni sa zdržali. Vláda sa udržala, ale je naďalej menšinová.
Najviac Macrona častoval líder ľavicového bloku Jean-Luc Mélenchon.
Líder komunistov Fabien Roussel mu vyčítal, že presadzoval záujmy nadnárodných firiem na úkor tých francúzskych. „Požiadal ich, aby napísali novely a pripomienky a potom si našiel poslanca, ktorý ich presadzoval,“ vyhlásil Roussel.
Sébastien Chenu, poslanec zo strany Marine Le Penovej, zasa prezidenta nazval „lobistom v službách zahraničných ekonomických záujmov“. Ďalší mu tiež pripomenuli škandál s predraženými službami od americkej konzultačnej firmy McKinsey.
Macronov tábor sa bráni tým, že politik sa v ministerskej funkcii prirodzene stretával s veľkými firmami a podporoval inovatívne firmy či startupy, akým bol na začiatku aj Uber. Prezident sa k celej kauze oficiálne nevyjadril. Na Deň dobytia Bastily (najväčší sviatok Francúzov 14. júla) poskytne ako každý rok interview televíziám TF1 a France 2. Bude to prvý rozhovor od júnových parlamentných volieb.
Spolupracujúca eurokomisárka
Lobista spoločnosti Uber si tiež tykal s eurokomisármi Neelie Kroesovou a Peterom Mandelsonom. Známych si získaval tiež na ekonomickom fóre v Davose. Kroesová bola podpredsedníčka eurokomisie (EK) zodpovedná za digitalizáciu, v inštitúcii pôsobila od roku 2004 do roku 2014. Podľa dostupných informácií záujmy Uberu v inštitúcii aktívne presadzovala.
Po skončení vo funkcii podľa európskych pravidiel nemala 18 mesiacov pôsobiť v oblasti, ktorá sa priamo týkala náplne jej práce v Komisii. Volá sa to „cooling-off period“. O lehote sa veľa diskutovalo, keď bývalý šéf EK José Manuel Barroso len 20 mesiacov po odchode z funkcie nastúpil do americkej investičnej banky Goldman Sachs.
Guardian poukazuje na to, že Kroesová počas prechodnej lehoty aktívne lobovala v európskej inštitúciách a u holandského premiéra Marka Rutteho v prospech Uberu. V roku 2016 začala pre firmu pracovať oficiálne.
"Komisia sa rozhodla poslať list bývalej podpredsedníčke Kroesovej so žiadosťou o vyjasnenie informácií prezentovaných v médiách," cituje hovorcu EK Balázsa Ujvariho portál ceskenoviny.cz. Kroesová obvinenia z etických prešľapov odmieta. Ak jej vinu dokážu, môže sa jej znížiť doživotná renta vyplácaná Bruselom.
