Iveta Radičová má v téze pravdu. Michal Kaščák rozdeľuje spoločnosť

Na Pohode som nikdy nebol. Nikdy až do tohto roku. Žena ma naviedla. Nie som príliš “festivalový typ”, ona je. V manželstve je to raz tak – čo muž nespraví pre svoju ženu? Navyše stráviť víkend so svojou najmilšou a s partiou dobrých kamarátov, to človek spraví rád. Keď sme z trenčianskeho letiska odchádzali, vedel som, že niečo o Pohode napísať chcem. Malo to však byť niečo dramaticky iné ako to, čo to nakoniec je.

Aj keď som na Pohode pred týmto rokom nikdy nebol, čo-to som o nej počul. Pamätám si, ako mi raz nadšená kamarátka vravela, aké je úžasné, že na Pohode vedia mať pokojne vedľa seba stánky Fórum života a dúhové organizácie. Tiež som vedel, že na festivale bude mať priestor aj biskup Jozef Haľko. Síce šlo len o možnosť osobného rozhovoru alebo spovede, a nie napríklad priestor v jednej z viacerých diskusií, vravel som si, že aj to je mi sympatické. Síce toho priestoru pre niekoho, kto je v opozícii voči súčasnej progresívno-liberálnej vlne, nie je veľa, aspoň niečo sa nájde. Vravel som si, nakoniec ten Kaščák možno predsa len bude klasický liberál, ktorý má v úcte slobodu prejavu, a nie ďalší progresívny pritakávač.

Hudba na Pohode ma príliš nebavila. Okrem Chiki-liki-tu-a som nenašiel nič, čo by ma nejako zvlášť zaujalo. Z tých dvoch diskusií, ktoré som zažil, som si odniesol informácie o tom, ako funguje draft NHL, plus potešenie, že prví dvaja draftovaní hráči tento rok sú Slováci, a tiež nejaké to poučenie od pani profesorky Radičovej. Vravela, aké je zlé, že spoločnosť je rozdelená a ako nám tu hrozí od kadekoho nesloboda. Netušil som, ako to práve udalosti tohtoročnej Pohody potvrdia – akurát z úplne iného uhla, ako to pani profesorka myslela.

Jeden z festivalových večerov, keď sme už vedeli o hlúpom a agresívnom vyčíňaní dúhových aktivistov pri improvizovanej spovednici, sme sedeli s priateľmi na pive. Zhodli sme sa, aké je fajn, že napriek duchu doby ten Kaščák predsa len dokáže dať priestor aj katolíckemu biskupovi, ktorý sa naozaj drží učenia cirkvi a aj tak verejne hovorí. V naivnom opojení z tejto myšlienky sme sa aj trochu posťažovali na nás konzervatívcov a kresťanov. Aké je smutné, že my kresťania (alebo ak chcete konzervatívci) nevieme ponúknuť viac kvalitného obsahu nesúceho idey kresťanstva na Pohode. Úprimne sme napospol verili, že Kaščák by ten priestor rád vytvoril.

Realita nás rýchlo vyviedla z omylu. Ako uviedol Michal Kaščák bezprostredne po Pohode – obsah, ktorý by si dovolil polemizovať s progresívno-dúhovým vnímaním sveta na Pohode, nie je vítaný. Ba čo viac, je za hranicou tolerovateľného. Ja viem, že nasledujúca fráza sa pomaly stáva otrepanou. Ale čo spraviť, keď je tak neskutočne výstižná? Píšte všetci dúhovým perom! Iná farba nebude. Rovnaké L, rovnaké G. Rovnaké B, rovnaké T. A možno ešte nejaké to plusko nakoniec.

Jeden by mohol povedať: “Však je na organizátoroch festivalu, koho pozvú a koho nie.” To je pravda: “Tak čo to teda riešiš?“ To, čo spravil Michal Kaščák, je však veľmi ďaleko za otázkou niekoho pozvať alebo nepozvať. Keď organizátor najväčšieho festivalu na Slovensku verejne vyhlási, že učenie Katolíckej cirkvi je za hranicou tolerovateľného, ako to spravil Michal Kaščák vo svojom vyhlásení pre Denník N – a, prosím, odpustime si trápne slovičkárenie. Každému, kto vie na elementárnej úrovni logicky myslieť, je jasné, že presne toto Kaščák povedal – a keď tomuto jeho vyhláseniu idúcemu ostro proti slobode prejavu a vierovyznania súhlasne prikývne celé liberálno-progresívne milieu v krajine, potom začíname mať naozaj problém s ohrozením slobody v tejto krajine. Tak ako to spomínala na Pohode pani profesorka Radičová.

Ak by bol pán Kaščák liberál v klasickom zmysle slova, verejne by sa zastal biskupa Haľka a ohradil sa voči hlúpemu a agresívnemu vyčíňaniu dúhových úderiek. Bohužiaľ, liberáli v klasickom zmysle slova na Slovensku vyhynuli. Ak nie, mali by sme to vidieť. Táto situácia je hodenou rukavicou pre všetkých, čo seba označujú ako umiernených a stredových liberálov – tak čo vážení, je učenie Katolíckej cirkvi za hranicou tolerovateľného a ak sa k nemu niekto verejne prihlási, treba ho scenzurovať, alebo keď nemáte dosť moci v parlamente a vláde, tak aspoň poriadne mediálne zlynčovať?

Otec biskup Haľko, vďaka za vašu odvahu vstúpiť do diskusie na miestach, kde je učením evanjelia otvorene opovrhované. Prosím, robte to aj ďalej. Ak vás za to budú opľúvať a falošne označovať za netolerantného stredovekého tmára, alebo ak sa, nedajbože, vrátime v otázke slobody prejavu a vierovyznania na Slovensku pred rok 1989, tak rovnako ako dnes poviem: aj ja som Haľko!