Vedci chcú na obežnú dráhu vypustiť obrí bublinový štít. Má obmedziť globálne otepľovanie

Výskumníci zo spomínaného technologického inštitútu pod vedením Carla Rattiho pracujú na projekte, ktorý si kladie za cieľ odvrátiť negatívne účinky globálneho otepľovania. Navrhli takzvané „vesmírne bubliny“, ktoré by sa vznášali nad zemou a odrážali by slnečné lúče. Tieto bubliny by sa po vypustení na obežnú dráhu Zeme mali následne pospájať do jedného uceleného štítu. Štít má zabrániť tomu, aby časť lúčov Slnka dopadla na zemský povrch.

Samotný vynález má pozostávať zo zamrznutej bublinovej štruktúry. Bubliny vedci plánujú vyrábať z tenkého, filmom potiahnutého materiálu. Výskumníci navrhujú napríklad kremík. Uvádzajú, že na takýto účel by sa dali použiť aj iónové kvapaliny vystužené grafénom. Výrobný proces by sa navyše mohol odohrávať priamo vo vesmíre.

Pri uvedení štítu do prevádzky a nasadení do správnej polohy výskumníci z MIT odhadujú, že by bol schopný zatieniť plochu až s rozlohou Brazílie [vyše 8,5 milióna kilometrov štvorcových, pozn. red.]. Štít by sa vznášal na obežnej dráhe v polohe, v ktorej sa vyrovnávajú gravitačné a odstredivé sily – v takzvanom Libračnom bode, čo je pre jeho prevádzku kľúčové.

Výskumníci okrem toho avizujú jeho ďalšiu výhodu – v prípade potreby bublinový štít môžu nechať spľasnúť. V takomto stave ho možno presunúť na inú polohu.

Carlo Ratti predpokladá, že ambiciózny projekt by mal byť bezpečný. Argumentuje tvrdením, že prevádzka štítu nie je priamo viazaná na Zem, ako je to v prípade iných geoinžinierskych projektov. „Ak odkloníme napríklad 1,8 percenta dopadajúceho slnečného žiarenia predtým, ako dopadne na našu planétu, mohli by sme úplne zvrátiť dnešné globálne otepľovanie,“ netají ambície Ratti.

Tím vedcov MIT, ktorý Ratti vedie, už vykonal úspešný predbežný experiment nafúknutím bublinovej štruktúry v podmienkach kozmického priestoru. Projekt je v aktuálnej fáze v stave rozpracovanej hypotézy. Vedci riešia mnoho praktických výzev v oblasti transportu materiálov do vesmíru, polohovanie sústavy bublín, údržbu štítu či spomínaný účinok na biosféru, ktorý v teoretickej rovine odhadujú na minimálne hodnoty.

Štít je vo svojej povahe geoinžinierskym projektom. Geoinžinierstvo v snahe riešiť globálne otepľovanie môže predstavovať riziko, keďže značne zasahuje do prirodzených prírodných procesov. Medzi technológie tohto odvetvia patrí napríklad odstraňovanie oxidu uhličitého z atmosféry či sypanie fosforu a iných chemikálií do oceánu.

Geoinžinierstvo môže spôsobiť rozsiahle nezamýšľané dôsledky, ktoré negatívne ovplyvnia svetový ekosystém. Preto musí byť štít zároveň dostatočne ďaleko od Zeme na to, aby nenarušil jej biosféru, tvrdí technologický inštitút.