Tomáš Dugovič

Na prelome marca a apríla roku 1971 sa v japonskom meste Nagoja uskutočnil v poradí 31. svetový šampionát v stolnom tenise. Podľa historických záznamov na ňom americký pingpongový hráč Glenn Cowan po jednom z tréningov zmeškal svoj tímový autobus a nastúpil do kyvadlového autobusu čínskej reprezentácie. V tom čase sa to rovnalo nástupu na nepriateľskú vesmírnu loď. Väčšina hráčov sa ku Cowanovi správala podozrievavo, s výnimkou Čuanga Ce-tunga. Náprotivok z Ázie mu podal ruku, prihovoril sa prostredníctvom tlmočníka a podaroval mu na sieťotlači znázornenie pohoria Chuang-šan.

Priateľské stretnutie spôsobilo, že krátko nato dostalo americké pingpongové mužstvo pozvánku na turnaj rovno do Pekingu. Mančaft o veľkosti 11 hráčov spolu s manželkami a novinármi pricestoval do čínskej metropoly krátko nato 10. apríla, pričom ich vrelo privítal aj samotný premiér Čou En-laj a dokonca im sprístupnil Zakázané mesto. Šlo o prvú oficiálnu americkú delegáciu v Číne od prevzatia moci Mao Ce-tungom v roku 1949. Na oplátku boli pozvaní čínski stolnotenisoví hráči do USA.

Zdanlivo banálna autobusová historka tak odštartovala jeden z najvýznamnejších pohybov v geopolitike 20. storočia. Reč je o oteplení čínsko-amerických vzťahov, ktoré sa nachádzali na bode mrazu od udomácnenia komunizmu v ríši stredu.

Netrvalo dlho a stretnutia športovcov vystriedali dôležité stretnutia politikov. V roku 1971 do Číny cez Pakistan tajne odcestoval splnomocnenec Henry Kissinger, dnes už legenda americkej zahraničnej politiky. Kissinger nielenže dohodol podrobnosti návštevy vtedajšieho prezidenta Nixona, ale premiérovi Čou En-lajovi sľúbil zredukovanie počtu vojakov na Taiwane, neuznanie nezávislosti tohto ostrova a tiež to, že USA sa postarajú, aby Taiwan nepodnikol kroky proti pevninskej Číne.