Palivá už čoskoro za menej ako 1,7 eura. Ak nepríde zvrat, ceny by mali klesať aj naďalej

Ceny pohonných hmôt na Slovensku pokračujú v niekoľkotýždňovom poklese a kopírujú tak trend okolitých krajín regiónu s výnimkou Maďarska, kde sú ceny pre domácich vodičov dlhodobo zastropované na 480 forintov za liter, teda aktuálne 1,22 eura. Iná situácia ako na Slovensku je tiež v Poľsku, ktoré síce nestanovilo hornú hranicu cien ako u našich južných susedov, ale pristúpilo k zásadnému zníženiu DPH. V Rakúsku vláda zase odklepla rozšírenie daňových výhod pre ľudí pravidelne dochádzajúcich za prácou na dlhšie vzdialenosti.

Slovenskí motoristi si musia nateraz vystačiť s dobrými správami, ktoré prináša vývoj na trhu. „Najvyššie na 93 amerických dolároch za barel bola ropa Ural [ruská ťažká ropa, pozn. red.] v strede júna. Odvtedy cena kolíše a dostala sa aj pod 70 amerických dolárov (aktuálne 74,3 USD). To je pokles 25 percent, pod touto cenou bol Ural za posledné dva roky len pár mesiacov,” uvádzajú analytici Dáta bez pátosu.

Ak nepríde k zásadnému zvratu, analytici očakávajú ešte minimálne dve zníženia cien paliva do konca augusta. „S benzínom by sme sa mali dostať pod 1,7 eura za liter a nafta bude len o pár centov drahšia, ceny sa postupne priblížia,“ predpokladajú. Maximá oboch najbežnejšie predávaných palív boli citeľne vyššie na úrovni okolo 1,95 eura za 1 liter, a to konkrétne v týždni na prelome júna a júla tohto roka. Rozdiel vidno aj pri porovnaní dnešných cien na pumpách s priemernými mesačnými hodnotami, ktoré zverejnil Štatistický úrad SR naposledy za jún – 1,91 eura pre benzín a 1,87 eura za diesel.

Ceny pohonných látok majú vplyv na mnohé ďalšie oblasti ekonomiky či každodenného života vrátane tých najdôležitejších výrobkov, ako sú napríklad ceny potravín, ktoré potrebujú retailové reťazce prepraviť do obchodov. Z čoho všetkého sa však výsledná cena pohonných hmôt skladá?

V prvom rade ide o cenu samotnej surovej ropy – to je tá časť, o ktorej sa najviac hovorí v médiách a ktorej cena vzniká na trhu. Najčastejšie sa obchoduje v dolároch a majú na ňu vplyv rozličné globálne udalosti, ako napríklad vojna na Ukrajine či znížený dopyt očakávaný v súvislosti s možnou hospodárskou krízou, ktorá by ceny ropy celosvetovo stlačila smerom nadol. Takýto vplyv pritom vidíme už dnes.

Finálna maloobchodná cena, teda tá, ktorú zaplatíte na čerpacej stanici, však vzniká omnoho zložitejšie. Započítané sú v nej náklady na spracovanie ropy či jej následný predaj a zabudnúť nesmieme ani distribúciu a skladovanie. To všetko ovplyvňuje náklady, ktoré sa nabaľujú a zvyšujú konečnú cenu.

V celom reťazci figuruje viacero spoločností – od tých ťažobných cez správcov ropovodného systému (na Slovensku Transpetrol) a spracovateľov v rafinériách až po maloobchodný predaj na čerpacích staniciach. Každá z týchto firiem chce, samozrejme, vygenerovať zisk, ale zároveň musí pokryť svoje náklady, ako sú platy zamestnancov, technológie, prevádzka a iné.

V neposlednom rade nesmieme opomenúť daňové zaťaženie, ktoré je v prípade PHM hneď dvojité, keďže platíme spotrebnú daň i daň z pridanej hodnoty, teda DPH.

Takto to vyzerá aktuálne so spotrebnými daňami: sadzba na benzín je v súčasnosti na úrovni cca 0,51 eura alebo 0,60 eura v závislosti od druhu benzínu. Pre naftu platí sadzba zhruba 0,37 eura.

Dôležitou informáciou je, že motoristi platia výslednú cenu, ku ktorej sa na záver ešte pripočítava DPH – platí teda, že čím vyššia spotrebná daň, tým viac vyberie štát od motoristov aj na DPH. Zdanenie palív je v našom regióne vysoké, čo má dôležitý efekt aj v situáciách, akou je táto – keď ceny ropy celosvetovo klesajú, motoristi si na vytúženú úsporu v peňaženke počkajú dlhšie.

Text pôvodne vyšiel na portáli Topspeed. Vychádza so súhlasom redakcie.