Taliansko: Demokratická reality show pokračuje. S oslabenou vládou

Talianska vláda získala dôveru v Senáte a pokračuje s premiérom Giuseppem Contem a koalíciou zloženou primárne z Hnutia Päť hviezd a Demokratickej strany. Obe komory parlamentu dali vláde zelenú. Expremiér Matteo Renzi, ktorý vyvolal vládnu krízu, tvrdí, že nič nestratil, ale je to Taliansko, ktoré stráca najväčšiu príležitosť investovať do budúcnosti. Médiá hovoria o surreálnej väčšine, nestabilnejšej vláde aj o kolegiálnejšom premiérovi.

Matteo Renzi, ktorý bol premiérom od roku 2014 do roku 2016, sa ako člen ľavicovej Demokratickej strany stal v lete 2019 súčasťou vládnej koalície spolu s euroskeptickým populistickým Hnutím Päť hviezd. Krátko nato vystúpil z materskej strany, hoci vo vláde zotrval, a ohlásil nový politický projekt. „Existuje dopyt po nových politických stranách a tá moja by mohla byť odpoveďou,“ povedal pre médiá. Pripomenul, že je to dobré pre všetkých a svoj odchod zdôvodnil nedostatkom vízie do budúcnosti. Zároveň chcel bojovať proti Matteovi Salvinimu z pravicovo populistickej strany Liga, ktorá do leta 2019 vládla spolu s Hnutím päť hviezd.

Renzi, v súčasnosti senátor za Florenciu, novej vláde so stranovým premiérom Giuseppem Contem vážne pohrozil začiatkom minulého roku. Protestoval proti justičnej reforme z dielne ministra Alfonsa Bonafedeho. Renziho nová strana Italia Viva, do ktorej medzitým odišli niektorí senátori, varovala, že reforma je protiústavná. Súdne procesy sa mali podľa ministra Bonafedeho skrátiť tým, že sa po prvom rozsudku na súde ukončí takzvané premlčanie zločinov, a to bez ohľadu nato, či súd obžalovaného odsúdi alebo oslobodí. Túto zmenu kritizoval ďalší expremiér Silvio Berlusconi zo strany Forza Italia, podľa ktorého by mohla viesť k tomu, že nespravodlivo odsúdení občania budú pod tlakom po celý život.

„Demokratická reality show“ spôsobila krízu v koalícii

• 

Matteo Renzi sa však pre šíriacu sa koronakrízu, ktorá na začiatku marca vrhla Taliansko ako prvú krajinu na svete do celonárodnej karantény, odmlčal. Senátor z Florencie však onedlho opäť kritizoval predsedu vlády za to, že pandémiu čínskeho vírusu nezvláda a vyzval na skoršie otvorenie ekonomiky.

Nespokojnosť lídra Italia Viva vyvrcholila začiatkom tohto roku, keď podali demisiu jej vrcholní členovia: ministerka poľnohospodárstva Teresa Bellanova, ministerka pre rovné príležitosti a rodinu Elena Bonetti a podtajomník ministerstva zahraničných vecí Ivan Scalfarotto. Svoj odchod odôvodnili tým, že Giuseppe Conte vraj zneužíva pandémiu a obchádza demokratické mechanizmy. Popri jeho štýlu vládnutia odmietali, že sa v mene pandémie nepokračovalo v reformách a investíciách. Napokon kritizovali takzvaný Recovery Plan, plán obnovy, ktorý podľa nich nedostatočne rieši turizmus, súdnictvo a iné.

Zahraničné médiá aj domáci kritici označili Renziho za „Demolition Man“ (Demolátor) a pýtali sa, ako si môže dovoliť krízu v čase pandémie. „Demokracia buď existuje stále, alebo neexistuje,“ odpovedal bývalý premér. Novinár a publicista Antonio Socci navyše kritizoval premiérove slová, že krajina je vraj „ohrozená vládnou krízou,“ pretože je ohrozená skôr „katastrofálnou situáciou“, a za toto zlyhanie „nesie všetku zodpovednosť vláda“.

Italia Viva podľa Mattea Renziho z koalície neodišla: „Žiadali sme odpovede na školy, vakcíny, infraštruktúru, pracovné miesta. Nedostali sme ich. Hovorili sme v parlamente, organizovali sme diskusné stoly, všade sme vystupovali s prejavmi“. Senátor Renzi podčiarkol, že Conte „poškodil demokratické pravidlá“ a v tom „nebudeme spoluvinníci“, lebo „demokracia nie je reality show“.

„Demolition Man“ Renzi je zdemolovaný

Giuseppe Conte zamieril do Poslaneckej snemovne a uchádzal sa o dôveru a deň potom do Senátu. V oboch komorách parlamentu získal väčšinu politikov na svoju stranu. V Senáte ho podporili niektorí opoziční poslanci zo strany Forza Italia, začo im zrušili členstvo, a tiež niekoľko bývalých členov z Hnutia Päť hviezd. Senátori z Italia Viva sa hlasovania zdržali, no jeden z nich aktuálneho premiéra podporil, hoci odísť zo strany sa nechystá. Áno Contemu vyslovil tiež Tommaso Cerno, ktorý sa síce minulý rok pripojil k Renzimu, no tento rok ho opustil, aby sa vrátil do Demokratickej strany.

• 

Giuseppe Conte vo svojom prejave vystríhal pred nacionalizmom a suverenitou, ak by vláda padla. Jeho oponenti ho kritizovali, že keď vládol s pravicovo populistickou Ligou, zvrchovanosť vyzdvihoval – napríklad v OSN v roku 2018 pripomenul: „Rád vždy pripomínam, že suverenita a ľud sú v prvom článku talianskej ústavy.“

Conte aj Renzi pritom pokračovali vo vláde aj preto, aby sa k moci nedostal Matteo Salvini. Jeho preferencie sa totiž zvyšovali a vo viacerých prieskumoch verejnej mienky dosahoval vyše tretinu hlasov respondentov. V nedávnom prieskume magazínu YouTrend mal podporu okolo 24 percent, čo je spomedzi politických strán stále najviac. Salvini aj opozícia preto rovnako ako v lete 2019 dúfali, že vláda tentoraz nezíska dôveru a tešili sa na predčasné voľby.

„Nestratili sme nič, ale je to Taliansko, ktoré stráca najväčšiu príležitosť investovať do budúcnosti,“ komentoval expremiér Renzi obnovu dôvery pre Conteho. Naopak pre niektoré médiá bol „Demolition Man“ Renzi zdemolovaný.

Líder strany Liga kritizoval Conteho za to, že síce získal väčšinu hlasov, no jeho moc nie je absolútna: „Toto nie je vláda, ale minestrone (talianska polievka, pozn. red.).“ S touto výčitkou pôjde za prezidentom Sergio Mattarellom a jeho vyjadrenie očakáva aj líderka opozičnej strany Fratelli d´Italia Giorgia Meloni. Denník Il Giornale získanú dôveru označil za „surreálnu show“ a koalíciu za „vládu nestability“.

Spokojný je predseda vlády Giuseppe Conte: „Je teraz cieľom ešte viac upevniť (vládnu, pozn. red.) väčšinu. Taliansko nesmie strácať ani minútu. Treba ihneď pracovať na prekonanie mimoriadnej zdravotnej situácie a ekonomickej krízy. Prioritou sú plán očkovania, Recovery Plan (plán obnovy) a obnova.“

Niektorí novinári si myslia, že Giuseppe Conte z krízy vychádza ako menší egoista a „viac kolegiálny“, žiada o pomoc a „vidí limity“ aj preto, že „vláda zostáva visieť na niekoľkých hlasoch“.