Všetci piati kardináli z USA, ktorých vymenoval pápež František, sú spájaní s prípadom McCarrick

Keď pápež František koncom mája zverejnil zoznam budúcich kardinálov, veriaci v USA boli určite prekvapení. Jediným americkým biskupom na Františkovom zozname bol totiž biskup Robert McElroy, ktorého menovanie na kardinála očakával len málokto. Existujú na to minimálne dva dôvody.

Prvý sa týka McElroyovho postavenia v rámci hierarchie biskupov v USA. McElroy je totiž biskupom v San Diegu, čo je „len“ diecéza. Ak to porovnáme s našimi pomermi, je to podobné, akoby bol za kardinála vymenovaný rožňavský alebo žilinský biskup, a nie bratislavský, trnavský či košický arcibiskup. Áno, aj u nás máme skúsenosť s podobnou situáciou, keďže kardinálom bol nitriansky biskup Ján Chyrzostom Korec, avšak v jeho prípade šlo o zásluhy v boji s totalitou. McElroy nemá za sebou žiadnu podobnú históriu.

Celá situácia je o to prekvapivejšia, že v USA sa nachádza viacero postov, ktoré boli tradične obsadené kardinálmi, no dnes tomu tak nie je. Najznámejšie takéto prípady sa týkajú práve neďalekých arcidiecéz San Francisco, kde je arcibiskupom Salvatore Cordileone, a najmä arcidiecézy Los Angeles, kde je arcibiskupom José Horacio Gómez, ktorý je zároveň predsedom Konferencie katolíckych biskupov Spojených štátov. Los Angeles je pritom najväčšou diecézou v USA a jednou z najväčších na svete a San Diego je sufragánna diecéza v cirkevnej provincii metropolitnej arcidiecézy Los Angeles, čo znamená, že Goméz je McElroyovým metropolitom. Preto verejnosť očakávala najmä menovanie Goméza, a nie jeho „menej významného“ suseda McElroya.

Druhým, omnoho závažnejším dôvodom je, že McElroyová povesť je poškvrnená podozreniami z krytia prípadov sexuálneho zneužívania, čo je nielen v USA veľmi citlivá téma. Konkrétne ide o dva prípady.

Prvý sa týka neslávne známeho bývalého amerického kardinála Theodora McCarricka. Bývalý americký nuncius Carlo Maria Viganò vo svojom liste, kde písal o ututlávaní sexuálnych škandálov v USA, konštatoval, že McElroy mal dobré informácie o McCarrickových aktivitách (a tiež, že bol na neho vyvíjaný nátlak, aby sa McElroy stal biskupom v San Diegu). Viganòve slová pritom potvrdzuje aj list McElroyovi od Richarda Sipeho, v ktorom sa píše o sexuálnych škandáloch McCarricka a piatich ďalších amerických biskupoch. Tento list McElroy obdržal dva roky predtým, než sa v lete 2018 dostali podrobnosti o McCarrickových sexuálnych škandáloch na verejnosť (a McCarrick odstúpil z funkcie), pričom McElroy proti tomu nič nepodnikol.

Richard Sipe je pritom jednou z hlavných (aj keď kontroverzných) postáv, ktoré stáli za odhalením sexuálneho zneužívania v katolíckej cirkvi v USA. Sipe bol pôvodne benediktínom, v 70-tych rokoch však z rehole odišiel a oženil sa s bývalou mníškou. Ako psychoterapeut sa potom venoval prípadom sexuálneho zneužívania v cirkvi a stal sa jednou z hlavných postáv, ktoré pomohli redaktorom portálu Boston Globe odkryť sieť sexuálneho zneužívania kňazmi a jeho krytie americkými biskupmi. Na druhej strane, tento bývalý kňaz tvrdil, že celibát nedodržiava viac ako polovica kňazov, šesť percent z nich sa dopúšťa sexuálneho zneužívania a 30 percent biskupov má homosexuálne sklony, čo sa neskôr ukázalo ako značne prehnané.

Robert Walter McElroy, the latest American to be raised the Sacred College of Cardinals by Pope Francis, assigned the Titulus of S. Frumentii ad Prata Fiscalia pic.twitter.com/wQhN7DFqJv

— Catholic Sat (@CatholicSat) August 27, 2022

McElroy sa so Sipeom mal dvakrát osobne stretnúť a dostať od neho tri listy. Čo sa dialo na stretnutiach, nevieme, avšak keď Sipe žiadal o tretie stretnutie, McElroy mu mal odkázať, že na neho nemá čas a v dohľadnej dobe ho ani mať nebude. Sipe preto nahovoril jedného svojho známeho, aby predstieral, že chce dať diecéze veľký finančný dar a tak si zaistil stretnutie s McElroyom. Týmto spôsobom mu mal sprostredkovateľ doručiť tretí list, ktorý obsahoval práve informácie o McCarrickovi. McElroy na to však nereagoval.

Keď bol po Sipeho smrti v roku 2018 list zverejnený, McElroy tvrdil, že na predchádzajúcich stretnutiach Sipe obviňoval aj ľudí, pri ktorých bola už v minulosti dokázaná ich nevina. Po tom, čo Sipe použil trik so sprostredkovateľom, sa s ním podľa vlastných slov McElroy pre nevhodnú formu, ktorá narušila jeho dôveru, už viac nechcel stretávať. Neskôr McElroy na sťažnosti veriacich z jeho vlastnej diecézy, že vedel o McCarrickových škandáloch a nič proti tomu nepodnikol, odpovedal, že do leta 2018 o McCarrickovom nevhodnom správaní nevedel nikto. Toto tvrdenie však bolo už viackrát vyvrátené a dnes je jasné, že McCarrickovo správanie bolo verejným tajomstvom. Napokon práve z toho dôvodu, že o obvineniach vedel a nič nepodnikol, odstúpil aj washingtonský kardinál Donald Wuerl.

Druhý prípad sexuálneho zneužívania sa týkal kňaza Jacoba Bertranda, ktorý mal v roku 2010 sexuálne zneužiť 23-ročnú Rachel Mastrogiacomovú. Malo sa to stať priamo v jej dome počas údajnej súkromnej omše, z ktorej sa vykľul satanský rituál, ktorý spájal bohoslužbu so sexuálnymi praktikami. Mastrogiacomová sa neskôr vďaka biskupovi Cozzensovi dostala z Bertrandovho vplyvu a o štyri roky neskôr prípad nahlásila vedeniu diecézy San Diego, pod ktorú Bertrand patril. Cirkevní predstavení si kňaza predvolali, pričom ten incident priznal a krátko na to v decembri 2014 bol odvolaný z pastorácie. Svojim farníkom pritom klamal, že si pre psychické problémy berie dovolenku.

V apríli 2015 sa biskupom v San Diegu stal Robert McElroy a Bertrand sa vrátil do pastorácie, pričom po novom už organizoval aj stretnutia s vysokoškolskými študentmi a rečnil o Teológii tela. Keď sa to v apríli 2016 dozvedela Mastrogiacomová, zažalovala Bertranda na civilnom súde. V tom čase už obvinení voči Bertrandovmu nevhodnému správaniu nie len v sexuálnej, ale aj pastoračnej oblasti pribúdalo (údajne si zapisoval spovede svojich farníkov), pričom podobne ako Mastrogiacomová dopadla minimálne ešte jedna mladá žena, ktorú tento kňaz sexuálne zneužil. Bertrand bol napokon odsúdený na desaťročný podmienečný trest a v auguste 2016 bol prepustený z pastorácie a neskôr laicizovaný. Zlé meno diecéze však spôsobilo to, že kňaz nebol odvolaný na základe sťažností, ktoré chodili na biskupský úrad, ale až na základe obvinení štátnych úradov.

Diecéza navyše v prípade údajne odmietala spolupracovať s políciou. Podľa informácií portálu Wall Street Journal právnici diecézy prokurátorovi Jamesovi Backstromovi, ktorý si od nich vyžiadal informácie k prípadu, najprv klamali, že ohľadne Bertranda neexistujú žiadne záznamy a neskôr ich odmietali poskytnúť, pričom prokurátor sa k dokumentom dostal až na základe rozhodnutia súdu. Wall Street Journal konštatuje, že ak by nebolo štátnych prokurátorov, je pravdepodobné, že Bertrand by bol stále v pastorácii.

Samotná Mastrogiacomová to komentovala slovami, že sa cíti zneužitá dvakrát. Prvýkrát kňazom, ktorý ju zneužil a druhýkrát tými, ktorí zlyhali pri jeho stiahnutí z pastorácie. Sama neskôr bojovala proti tomu, aby bol McElroy vymenovaný za kardinála, pričom vyzývala ľudí, aby mu posielali listy, v ktorých ho budú žiadať, aby sa vzdal nominácie na kardinála.

K celému prípadu treba dodať aj to, že prípady prešetroval aj arcibiskup Goméz, McElroyov metropolita, ktorý však skonštatoval, že biskup McElroy si „v danej veci riadne plnil svoje povinnosti“. V prípadoch sa stále vyskytuje veľa nejasností a dnes nevieme presne povedať, aká presne bola McElroyova zodpovednosť. Zdá sa však, že mohol a mal konať ráznejšie a najmä rýchlejšie.

Robert McElroy sa kardinálom stal zjavne preto, že presadzuje myšlienky blízke pápežovi Františkovi. Zdôrazňuje environmentálne témy, pomoc migrantom či zrušenie trestu smrti a zároveň je jedným z najhlasnejších kritikov odopierania prijímania politikom, ktorí podporujú potraty. Presadzuje tiež kontroverzný názor, že ženy by mali byť svätené na diakonky a vyjadril sa, že nie je proti sväteniu homosexuálov za kňazov, ak sa zaviažu žiť v čistote (čím si tiež vyslúžil kritiku obetí sexuálneho zneužívania).

Avšak, ako pripomína Philip F. Lawler, jeho väzby s McCarrickom by sme nemali prejsť mlčaním. Lawler poukazuje na to, že pápež František doposiaľ vymenoval piatich kardinálov z USA (Tobin, Cupich, Farrell, Gregory, McElroy), pričom každý z nich mal úzke väzby s McCarrickom (USA majú desať kardinálov voliteľov). Tento fakt je problémom minimálne z dvoch dôvodov. Po prvé, ako poukazuje Rod Dreher, obete sexuálneho obťažovania to vnímajú ako pokrytectvo, ktoré komunikuje, že boj cirkvi s týmto problémom nie je až tak úprimný, ako sa to verejne prezentuje. A po druhé, ako pripomína Lawler, kardinálov to robí zraniteľnými voči vydieraniu pred najbližším konkláve, ktorého, zdá sa, budeme svedkami v najbližších rokoch.