Na výročie pápežovej návštevy Slovenska zavíta František do Kazachstanu. V tom čase pritom bude v krajine aj čínsky prezident. Špekuluje sa, že obaja lídri sa môžu stretnúť.
Generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Číny a prezident Čínskej ľudovej republiky Si Ťin-pching oficiálne navštívi Kazachstan na budúci týždeň. V hlavnom meste ho privíta tamojší prezident Kasym-Žomart Tokajev. V Nur-Sultane bude v rovnakom čase pápež František na svetovom kongrese náboženských lídrov. Médiá preto špekulujú, či sa obaja lídri zídu.
„Budú v rovnakom meste v rovnakom čase. Nemyslím si, že čínsky prezident pôjde na náboženský kongres. Ale je možné, že sa obaja stretnú, takúto informáciu mám aj od môjho tamojšieho zdroja,“ povedal pre Štandard kazašský novinár Alexej Gotovskij, ktorý sa zúčastní pápežského letu do svojej domoviny.
Najprv sa čakalo, a priznal to i pontifik Jorge Bergoglio, že na kongrese v stredoázijskej krajine sa zvíta s moskovským patriarchom Kirillom. Jeho účasť potvrdil spoluorganizátor náboženského podujatia začiatkom augusta, no onedlho to vyvrátil metropolita Anton, ktorý je „minister zahraničných vecí“ Ruskej pravoslávnej cirkvi.
V hre je kritizovaná sino-vatikánska dohoda
Stretnutie Bergoglio – Si Ťin-pching by bolo nebývalé. Svätá stolica a Čína nemajú uzavreté oficiálne diplomatické vzťahy. Takáto schôdzka by preto bola neoficiálna a vôbec prvá svojho druhu medzi zástupcami oboch medzinárodných subjektov. Naopak Svätá stolica je jedným zo 14 štátov, ktoré majú plné diplomatické vzťahy s Tajvanom, ktorý Peking považuje za svoje územie.
V tomto čase sa pritom očakáva ďalšie predĺženie neverejnej a hojne kritizovanej dohody medzi oboma stranami o menovaní biskupov vo východoázijskej krajine. Znovu sa objavuje polemika o jej význame a dôsledkoch. Ako sme informovali, niektorí vatikanisti o nej napísali, že „Vatikán prakticky daroval čínsky katolicizmus komunistickej strane“ a „Peking ohromujúco triumfuje nad Rímom“. Jeden z najväčších kritikov kontroverznej zmluvy je bývalý hongkonský arcibiskup kardinál Joseph Zen Ze-kiun. Toho v máji nakrátko zadržala polícia za jeho prodemokratické postoje v autonómnej čínskej oblasti.
Štátny sekretár Svätej stolice kardinál Pietro Parolin v minulosti uznal, že kritika Ostpolitik voči Ríši stredu „je oprávnená“, lebo „situácia je extrémne komplexná a ťažká, kde môžu byť rôzne pohľady na vec“.
V júli tohto roku rímsky biskup sino-vatikánsku zmluvu však opäť bránil, hoc priznal, že nie je ideálna. Jej odporcov prirovnal k tým, ktorí v 60. a 70. rokoch minulého storočia kritizovali pápežov Jána XXII. a Pavla VI. za takzvanú politiku malých krokov. Vošla do dejín ako Ostpolitik (z nemčiny východná politika). Apoštolský stolec vtedy uzatváral niekedy nepohodlné dohody s východoeurópskymi komunistickými národmi, aby udržal cirkev pri živote počas studenej vojny a obmedzil prenasledovanie kresťanov, dodal argentínsky pápež:
„Taká je diplomacia. Keď ste zoči-voči zablokovanej situácii, musíte z nej nájsť možnú cestu von, nie ideálnu. Diplomacia je umenie možného a toho, aby sme robili veci tak, aby sa možné stalo skutočnosťou.“
Perzekúcia veriacich v Číne
Nedávno vyšla kritická správa Organizácie Spojených národov o postavení moslimskej menšiny Ujgurov v krajine ázijského draka. V tomto súvise niektorí, napríklad aktivista Benedict Rogers a zakladateľ organizácie Hong Kong Watch, vyzval Františka, aby sa vyjadril k porušovaniu ľudských práv vrátane náboženskej slobody v Číne:
„Morálne mlčanie Ríma o zverstvách spáchaných v Číne, ku ktorým sa teraz vyjadruje aj OSN, je určite neprijateľné. Pápež František by sa mal aspoň verejne modliť za Ujgurov, modliť sa za Tibet, modliť sa za prenasledovaných kresťanov a iných po celej Číne vo svojej nedeľnej modlitbe Anjel Pána. Koniec koncov, nie je to to, čo robí pápež?“
Avšak ujgurskej menšiny sa prvý muž katolíckej cirkvi zastal v knihe Let Us Dream (Snívajme). Celková situácia je navyše komplikovaná, vysvetlil minulý rok vatikánsky minister zahraničných vecí arcibiskup Paul Gallagher:
„Nemyslím si, že veľkolepé vyhlásenia môžu byť veľmi účinné. Musíte sa opýtať: aký dôsledok bude mať (vyhlásenie)? Prinesie to pozitívnu zmenu alebo to skomplikuje situáciu miestnej cirkvi a vzťahy so Svätou stolicou? V tejto chvíli si myslíme, že je to správny prístup (verejne nekritizovať, pozn. red.).“
Si Ťin-pching by sa mal na svojom prvom zahraničnom turné po pandémii čínskeho vírusu stretnúť i s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, a to možno v Uzbekistane.