Najprv patriarcha Kirill, teraz čínsky prezident. Špekuluje sa, koho pápež v Kazachstane naozaj stretne

Stretnutie Bergoglio – Si Ťin-pching by bolo nebývalé. Svätá stolica a Čína nemajú uzavreté oficiálne diplomatické vzťahy. Takáto schôdzka by preto bola neoficiálna a vôbec prvá svojho druhu medzi zástupcami oboch medzinárodných subjektov. Naopak Svätá stolica je jedným zo 14 štátov, ktoré majú plné diplomatické vzťahy s Tajvanom, ktorý Peking považuje za svoje územie.

V tomto čase sa pritom očakáva ďalšie predĺženie neverejnej a hojne kritizovanej dohody medzi oboma stranami o menovaní biskupov vo východoázijskej krajine. Znovu sa objavuje polemika o jej význame a dôsledkoch. Ako sme informovali, niektorí vatikanisti o nej napísali, že „Vatikán prakticky daroval čínsky katolicizmus komunistickej strane“ a „Peking ohromujúco triumfuje nad Rímom“. Jeden z najväčších kritikov kontroverznej zmluvy je bývalý hongkonský arcibiskup kardinál Joseph Zen Ze-kiun. Toho v máji nakrátko zadržala polícia za jeho prodemokratické postoje v autonómnej čínskej oblasti.

Štátny sekretár Svätej stolice kardinál Pietro Parolin v minulosti uznal, že kritika Ostpolitik voči Ríši stredu „je oprávnená“, lebo „situácia je extrémne komplexná a ťažká, kde môžu byť rôzne pohľady na vec“.

V júli tohto roku rímsky biskup sino-vatikánsku zmluvu však opäť bránil, hoc priznal, že nie je ideálna. Jej odporcov prirovnal k tým, ktorí v 60. a 70. rokoch minulého storočia kritizovali pápežov Jána XXII. a Pavla VI. za takzvanú politiku malých krokov. Vošla do dejín ako Ostpolitik (z nemčiny východná politika). Apoštolský stolec vtedy uzatváral niekedy nepohodlné dohody s východoeurópskymi komunistickými národmi, aby udržal cirkev pri živote počas studenej vojny a obmedzil prenasledovanie kresťanov, dodal argentínsky pápež:

„Taká je diplomacia. Keď ste zoči-voči zablokovanej situácii, musíte z nej nájsť možnú cestu von, nie ideálnu. Diplomacia je umenie možného a toho, aby sme robili veci tak, aby sa možné stalo skutočnosťou.“

Perzekúcia veriacich v Číne

Nedávno vyšla kritická správa Organizácie Spojených národov o postavení moslimskej menšiny Ujgurov v krajine ázijského draka. V tomto súvise niektorí, napríklad aktivista Benedict Rogers a zakladateľ organizácie Hong Kong Watch, vyzval Františka, aby sa vyjadril k porušovaniu ľudských práv vrátane náboženskej slobody v Číne:

"Morálne mlčanie Ríma o zverstvách spáchaných v Číne, ku ktorým sa teraz vyjadruje aj OSN, je určite neprijateľné. Pápež František by sa mal aspoň verejne modliť za Ujgurov, modliť sa za Tibet, modliť sa za prenasledovaných kresťanov a iných po celej Číne vo svojej nedeľnej modlitbe Anjel Pána. Koniec koncov, nie je to to, čo robí pápež?"

Avšak ujgurskej menšiny sa prvý muž katolíckej cirkvi zastal v knihe Let Us Dream (Snívajme). Celková situácia je navyše komplikovaná, vysvetlil minulý rok vatikánsky minister zahraničných vecí arcibiskup Paul Gallagher:

„Nemyslím si, že veľkolepé vyhlásenia môžu byť veľmi účinné. Musíte sa opýtať: aký dôsledok bude mať (vyhlásenie)? Prinesie to pozitívnu zmenu alebo to skomplikuje situáciu miestnej cirkvi a vzťahy so Svätou stolicou? V tejto chvíli si myslíme, že je to správny prístup (verejne nekritizovať, pozn. red.)."

Si Ťin-pching by sa mal na svojom prvom zahraničnom turné po pandémii čínskeho vírusu stretnúť i s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, a to možno v Uzbekistane.