Stúpa nielen cena palív pre autá, až šesťnásobne zdražie aj kerozín pre lietadlá

Rusko-ukrajinský konflikt, obrovský tlak na znižovanie emisií a pretláčanie elektromobility do praxe so sebou prinášajú aj zdražovanie všetkých možných energií. Vrátane ropy. Že obrovsky poskočili ceny automobilových palív, už berieme pomaly ako samozrejmosť, spolu s nimi však rastú aj ceny ostatných palív. Ako uvádza Brusel, máme sa pripraviť na skutočnosť, že zdražie aj kerozín pre lietadlá. Aj tu chce totiž Únia pretlačiť nový druh paliva.

Letisko Viedeň Letisko Viedeň. Foto: TASR/AP

Znečisťovanie životného prostredia nemá na svedomí len automobilová doprava, nemalým dielom sa na ňom totiž podieľajú aj lode, niektoré vlaky a, samozrejme, aj lietadlá. A práve tie by si mali za znečisťovanie životného prostredia priplatiť asi najviac. Ako uvádza portál Euractiv, podľa predpokladov narastie cena kerozínu, teda leteckého paliva, na 300 eur za megawatthodinu, čo je približne šesťnásobok dnešných cien.

A to nie je všetko, letecké spoločnosti by mali platiť viac aj za emisie uhlíka. Nedávno o tom hlasoval Európsky parlament. Zahrnuté by mali byť všetky lety z Európy na európskom trhu s emisiami oxidu uhličitého, pričom zelenú dostalo aj urýchlenie zrušenia bezplatných emisných kvót. Znečisťovať v leteckom priemysle teda bude výrazne drahšie, vyplýva to z viacerých legislatív a krokov Únie v snahe znižovať emisie.

Kým ceny kerozínu vystrelia do nebies, naopak, prudký pokles majú zaznamenať jeho náhrady, teda syntetické palivá a skvapalnený vodík. Syntetické palivá budú čoskoro povinnou výbavou európskych letísk, okrem automobilovej dopravy by sa tak nová generácia palív mala uplatniť aj vo vzduchu. Zvýšená ponuka, efektívnejšia výroba a preprava vraj spôsobia pokles ceny z dnešných 450 dolárov za megawatthodinu na 250 dolárov do roku 2050.

Ešte výraznejší cenový pokles má dosiahnuť skvapalnený vodík. Za predpokladu, že je vyrobený zo zelenej energie, ide o uhlíkovo neutrálny zdroj paliva. Jeho cena je dnes približne 300 dolárov za megawatthodinu, čo je spôsobené relatívnym nedostatkom energie z obnoviteľných zdrojov v Európe a nízkym dopytom. Do roku 2050 by mal byť dostupný za 50 dolárov za megawatthodinu. V roku 2030 by sa tak mal vodík cenovo vyrovnať kerozínu. Svojím dielom by k výrobe vodíka mal prispieť aj Blízky východ, ktorý chce svoju obrovskú kapacitu solárnej energie údajne využiť na výrobu ekologického vodíka a syntetických palív za nízke ceny.

Text pôvodne vyšiel na portáli Topsped.sk. Vychádza so súhlasom redakcie.