11. septembra 2022 | 11:42

Minúta | 11. septembra 2022 | 11:42

Komisia v druhej polovici októbra predstaví návrhy reformy fiškálnych pravidiel EÚ

Ministri financií Európskej únie (EÚ) rokovali v sobotu (10. 9.) o udržateľnosti verejných financií a plánovanej reforme spoločných fiškálnych pravidiel. Okrem toho v druhý deň neformálneho zasadnutia Rady ECOFIN v Prahe hovorili aj o harmonizácii priamych daní.

EÚ po vypuknutí pandémie ochorenia COVID-19 pozastavila platnosť svojich prísnych pravidiel týkajúcich sa rozpočtových deficitov a verejných dlhov. TASR o tom informuje na základe tlačovej správy ECOFIN rovnako ako správ agentúr DPA a Reuters.

,,Napriek tomu, že sme sa po covidovej kríze plynule presunuli do energetickej krízy, nemali by sme odsúvať diskusiu o návrate európskych krajín k fiškálnej disciplíne. Európske vlády musia v súčasnosti zvyšovať štátne výdavky, aby pomohli domácnostiam a firmám s vysokými cenami energií. Nesmieme však úplne ignorovať významne sa prehlbujúce verejné dlhy v EÚ za uplynulých 20 rokov," uviedol český minister financií Zbyněk Stanjura, ktorý viedol zasadnutie ECOFIN.

Európska komisia (EK) v druhej polovici októbra prestaví návrhy reformy fiškálnych pravidiel EÚ, ktoré by mali krajinám ponúknuť individuálny spôsob zníženia dlhu, uviedol v sobotu podpredseda EK Valdis Dombrovskis. Podľa neho hlavným cieľom fiškálnych pravidiel zostáva udržateľnosť verejných dlhov.

,,To bude vyžadovať fiškálne korekcie, reformy, rovnako ako investície," uviedol Dombrovskis a signalizoval, že v rámci reformy sa bude väčšia pozornosť venovať vládnym investíciám. ,,Realistické, postupné a trvalé znižovanie pomerov verejných dlhov" k HDP vyžaduje podľa Dombrovskisa kombináciu všetkých troch spomenutých prvkov.

,,Pravidlá musia byť jasné a vynútiteľné. To znamená, že musia byť realistické," uviedol Stanjura. Dodal, že názory členských krajín na reformu fiškálnych pravidiel sa stále rozchádzajú.

Podľa pravidiel EÚ by sa verejné dlhy mali pohybovať pod 60 percentami HDP a deficity verejných financií pod 3 percentá HDP. Po pandémii však verejné dlhy mnohých krajín presahujú 100 percent HDP, pričom dlh Grécka predstavuje 185 percent HDP a Talianska okolo 150 percent HDP. Na druhej strane, dlh Estónska je len 18,1 percenta, Luxemburska 24,4 percenta a Litvy 44,3 percenta HDP.

,,Vzhľadom na rozdielne úrovne dlhu medzi členskými štátmi nemôže existovať jeden prístup vhodný pre všetkých," uviedol Dombrovskis. Manévrovací priestor pre jednotlivé krajiny musí byť väčší, aj keď v hraniciach ,,spoločných pravidiel".

EÚ plánuje, že od roku 2024 sa vráti k rozpočtovej disciplíne. Vojna na Ukrajine, geopolitické zmeny, zhoršenie ekonomických vyhliadok rovnako ako vysoké investície potrebné na boj proti klimatickej kríze sú faktory, ktoré sa musia zohľadniť pri reforme fiškálnych pravidiel.

(tasr)

11. septembra 2022 | 11:37

Minúta | 11. septembra 2022 | 11:37

Rakvu s pozostatkami Alžbety II. prepravujú z Balmoralu do Edinburghu

Tri dni po smrti britskej kráľovnej Alžbety II. bude môcť verejnosť v nedeľu po prvý raz vzhliadnuť rakvu s jej pozostatkami, ktoré o 10.00 h miestneho času (11.00 h SELČ) vyniesli zo škótskeho zámku Balmoral, a cez viaceré zastávky sa počas šesťhodinovej cesty dostane až do škótskeho hlavného mesta Edinburgh. Od štvrtka sa rakva nachádzala na Balmorale, kde sa s kráľovnou mohli rozlúčiť jej najbližší príbuzní. TASR správu prevzala z agentúry DPA a britských médií.

Na okraji cesty, kadiaľ bude rakva s kráľovnou, prikrytá kráľovskou vlajkou a kvetmi, putovať, sa očakávajú tisíce ľudí, ktorí jej budú chcieť prejaviť poslednú úctu. Počas 280-kilometrovej trasy budú pozostatky kráľovnej prepravené okrem iného cez mestá Aberdeen, Dundee a Perth. Okolo 16.00 h (17.00 h SELČ) by mala doraziť na Zámok Holyrood v Edinburghu, ktorý je oficiálnym sídlom britského panovníka v Škótsku. Tam zostane po zvyšok dňa.

Alžbetin najstarší syn, kráľ Karol III., a jeho súrodenci - princezná Anna a princovia Andrew a Edward v pondelok rakvu odprevadia ku Katedrále svätého Egídia v Edinburghu, kde bude verejne vystavená na 24 hodín predtým, než ju v utorok letecky prepravia do Londýna a následne prevezú autom do Buckinghamského paláca.

V stredu 14. septembra rakvu kráľovnej Alžbety II. vystavená so štátnymi poctami vo Westminster Hall - najstaršej časti Westminsterského paláca.

Pohreb britskej kráľovnej Alžbety II., ktorá zomrela vo štvrtok vo veku 96 rokov, bude v pondelok 19. septembra vo Westminsterskom opátstve v Londýne o 11.00 h miestneho času (12.00 h SELČ), potvrdil v sobotu Buckinghamský palác. Pozostatky kráľovnej následne prevezú do Kaplnky svätého Juraja na Windsorskom hrade, kde ich uložia do hrobu.

(tasr)

11. septembra 2022 | 10:37

Minúta | 11. septembra 2022 | 10:37

Matovič: Krúžkovné nespustíme v januári, môže za to Gröhling. Ten tvrdí, že expremiér klame

Krúžkovné v podobe príspevku 60 eur mesačne na voľnočasové aktivity detí od päť do 18 rokov nebude možné spustiť od januára 2023. Na sociálnej sieti to skonštatoval minister financií a predseda OĽaNO Igor Matovič.

Za nespustenie krúžkovného viní Matovič odchádzajúceho ministra školstva Branislava Gröhlinga (SaS). "Zakázal zamestnancom ministerstva na zavedení krúžkovného čokoľvek robiť," zdôraznil na sociálnej sieti.

Gröhling tieto tvrdenia odmieta. "V skutočnosti naši zamestnanci na ňom pracovali a pripomienkovali ho. Len Igor Matovič ich úplne odignoroval. Do parlamentu priniesol sfušovaný zákon, ktorý zabezpečí, že na krúžkovnom sa nabalia podvodníci a špekulanti," zareagoval s tým, že generálni riaditelia ministerstva školstva zodpovední za základné vzdelávanie a šport začiatkom roka 2022 na viacerých stretnutiach krúžkovné opakovane pripomienkovali," uviedol.

Matovič navrhuje, aby bolo 60 eur určených na krúžky poskytnutých rodinám v hotovosti. "Navyše, urobíme zmeny, ktoré rozšíria možnosť mať 200 eur na dieťa na všetky deti od 0 do 18 rokov. Prídavok na dieťa zvýšime z júnových 25 eur na 60 eur. Plus daňový bonus zvýšime až do 140 eur," avizuje. Verí, že sa nájdu v pléne parlamentu poslanci, ktorí to podporia.

Na základe už schváleného zákona o financovaní voľného času dieťaťa by mali dostať deti od päť do 18 rokov na voľnočasové aktivity 60 eur mesačne. Upravuje sa tiež suma daňového bonusu, zároveň sa zvyšuje aj prídavok na dieťa a upravuje systém jeho vyplácania. Ak dieťa nebude chodiť do školy, výška prídavku má byť len polovičná.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová na Ústavnom súde napadla sporné časti protiinflačného balíčka v rámci novely zákona o financovaní voľného času dieťaťa. Okrem iného upozorňuje, že zníženie prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na polovicu v čase, keď namiesto rodiča prijíma tieto dávky osobitný príjemca, je v rozpore s Dohovorom o právach dieťaťa.

(tasr)

11. septembra 2022 | 10:08

Minúta | 11. septembra 2022 | 10:08

Londýn: Ukrajina pokračuje v dosahovaní značných ziskov v Charkovskej oblasti

Spojené kráľovstvo v nedeľu uviedlo, že ukrajinské sily za posledných 24 hodín pokračujú v dosahovaní značných ziskov v Charkovskej oblasti. Britské ministerstvo obrany vo svojej každodennej správe o situácii na Ukrajine na sociálnej sieti Twitter uviedlo, že Rusko pravdepodobne stiahlo svoje sily z Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny, avšak boje pokračujú v okolí miest Kupjansk a Izium.

Kyjev v nedeľu vyhlásil, že v rámci protiofenzívy na východe krajiny "pokračuje" v znovuzískavaní území obsadených ruskými silami v okolí strategického mesta Izium. "Naše sily vstúpili do (mesta) Kupjansk. Pokračuje oslobodzovanie obcí v okresoch Kupjansk a Izium v Charkovskej oblasti," uviedla ukrajinská armáda vo vyhlásení.

Ruské ministerstvo obrany v sobotu oznámilo, že sťahuje vojakov z kľúčových častí Charkovskej oblasti, kde sa ukrajinským silám počas uplynulého týždňa podarilo dosiahnuť významný postup. Vojaci z oblastí v okolí miest Balaklija a Izium budú presunutí do Doneckej oblasti, uviedol hovorca rezortu obrany v Moskve. Izium bolo hlavnou základňou ruských síl v Charkovskej oblasti.

Ministerstvo obrany v Londýne v tvíte okrem toho konštatovalo, že tvrdenie šéfa Kremľa Vladimira Putina zo 7. septembra, že len 60 000 ton obilia exportovaného z Ukrajiny od augusta bolo poslané do rozvojových krajín a väčšina do krajín EÚ, nie je pravdivé. "Podľa údajov OSN bolo okolo 30 percent (obilia) dodaného do krajín s nízkym a stredným príjmom v Afrike, na Blízkom východe a v Ázii," uvádza ministerstvo na Twitteri.

"Rusko presadzuje zámernú dezinformačnú stratégiu, keď sa snaží odvrátiť vinu za problémy s potravinovou neistotou, zdiskreditovať Ukrajinu a minimalizovať odpor proti invázii (na Ukrajinu)," dodali predstavitelia ministerstva.

(tasr)

11. septembra 2022 | 9:37

Minúta | 11. septembra 2022 | 9:37

Matovič: Krúžkovné nebude možné spustiť od januára 2023

Navrhuje, aby bolo 60 eur určených na krúžky poskytnutých rodinám v hotovosti. "Navyše, urobíme zmeny, ktoré rozšíria možnosť mať 200 eur na dieťa na všetky deti od 0 do 18 rokov. Prídavok na dieťa zvýšime z júnových 25 eur na 60 eur. Plus daňový bonus zvýšime až do 140 eur," avizuje. Verí, že sa nájdu v pléne parlamentu poslanci, ktorí to podporia.

(tasr)

11. septembra 2022 | 8:36

Minúta | 11. septembra 2022 | 8:36

Austrália a Nový Zéland vyhlásili kráľa Karola III. za hlavu ich štátov

V Austrálii a na Novom Zélande sa v nedeľu uskutočnili slávnostné ceremónie, počas ktorých bol britský kráľ Karol III. vyhlásený za hlavu ich štátov. TASR informuje na základe správy denníka The Guardian.

Novozélanská premiérka Jacinda Ardernová vyhlásila, že verí tomu, že blízky vzťah jej krajiny a britskej kráľovskej rodiny sa bude "prehlbovať" aj počas vlády Karola III. Počas slávnostnej ceremónie na pôde parlamentu vzdala hold "neochvejnej" službe zosnulej kráľovej Alžbety II.

"Po jej smrti vstupujeme do obdobia zmeny – naplneného smútkom z jej odchodu, ale aj vďačnosťou za život, ktorý viedla, a za príklad, ktorý dávala. Navždy budeme vďační za jej blízky vzťah k našej krajine," povedala Ardernová.

Austrálsky premiér Anthony Albanese vyhlásil na 22. septembra deň štátneho smútku za zosnulú kráľovnú Alžbetu II. ktorý bude štátnym sviatkom, píše agentúra PA Media. Predseda austrálskej vlády tiež dodal, že spoločne s generálnym guvernérom Davidom Hurleym sa zúčastní na kráľovninom pohrebe, ktorý sa bude konať v Londýne 19. septembra.

Po ich návrate do Canberry sa v parlamente bude 22. septembra konať spomienková bohoslužba za britskú kráľovnú. V uplynulých dňoch sa v Austrálii, ktorú Alžbeta II. počas svojej 70-ročnej vlády navštívila 16-krát, konali mnohé spomienkové udalosti.

Premiér Albanese v rozhovore pre stanicu Sky News povedal, že počas svojho prvého trojročného funkčného obdobia nezrealizuje referendum o tom, či by sa Austrália mala stať republikou. Ako povedal v prvom medzinárodnom rozhovore od úmrtia Alžbety II., v súčasnosti je potrebné najprv preukázať vďaku za kráľovninu "službu Austrálii, Commonwealthu a svetu". Nutné je v tejto chvíli ukázať "hlboký rešpekt a obdiv", a nie sa venovať "otázkam o našej ústave". Albanese v minulosti povedal, že jeho krajina potrebuje austrálsku hlavu štátu.

(tasr)

11. septembra 2022 | 8:22

Minúta | 11. septembra 2022 | 8:22

Enerhoatom: Posledný reaktor záporožskej jadrovej elektrárne je odstavený

Ukrajinská spoločnosť Enerhoatom prevádzkujúca Záporožskú jadrovú elektráreň (ZAES) oznámila, že po opätovnom pripojení elektrárne k elektrickej sieti bol odstavený posledný, šiesty reaktor tejto najväčšej jadrovej elektrárne v Európe. TASR informuje na základe nedeľnej správy agentúry AP.

Posledný fungujúci šiesty reaktor bol odpojený od siete minulý týždeň po tom, čo boli v dôsledku bojov v oblasti odpojené všetky elektrické vedenia. Spoločnosť Enerhoatom uviedla, že jedno z elektrických vedení bolo v sobotu neskoro večer obnovené, čo prevádzkovateľom elektrárne umožnilo odstaviť aj posledný reaktor.

Záporožskú jadrovú elektráreň obsadili ruské ozbrojené sily v marci, krátko po začiatku invázie na Ukrajinu (24. februára).

Frontová línia sa nachádza v blízkosti elektrárne a v poslednom čase sa preto opakovane stala terčom ostreľovania. Zo zodpovednosti zaň sa Kyjev a Moskva obviňujú navzájom. Ostreľovanie objektu vyvoláva u medzinárodného spoločenstva obavy z možnej jadrovej katastrofy.

(tasr)

11. septembra 2022 | 8:16

Minúta | 11. septembra 2022 | 8:16

Trussová bude sprevádzať kráľa na ceste po Británii a viesť dni štátneho smútku

Britská premiérka Liz Trussová bude sprevádzať nového kráľa Karola III. na ceste, počas ktorej navštívi štyri národy Veľkej Británie a bude viesť dni štátneho smútku za jeho matkou kráľovnou Alžbetou II., ktorá zomrela vo štvrtok vo veku 96 rokov. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Trussová, ktorú Alžbeta II. v utorok pri svojom poslednom verejnom vystúpení vymenovala za premiérku, bola jednou z niekoľkých vysokopostavených členov vlády, ktorí v sobotu popoludní zložili prísahu vernosti novému britskému kráľovi Karolovi III. v Dolnej Snemovni britského parlamentu.

Spolu so šiestimi bývalými premiérmi, vysokopostavenými biskupmi a niekoľkými politikmi bola tiež prítomná, keď bol Charles (73) oficiálne vyhlásený za nového britského kráľa. Neskôr sa s panovníkom stretla v Buckinghamskom paláci, spoločne s niekoľkými ďalšími ministrami jej vlády.

"Pokiaľ ide o účasť premiérky, pripojí sa ku kráľovi, ktorý bude viesť (dni) štátneho smútku po celom Spojenom kráľovstve, pričom v pondelok popoludní sa zúčastní na bohoslužbách v Škótsku, v utorok v Severnom Írsku a v piatok vo Walese," uviedol hovorca premiérky.

(tasr)

11. septembra 2022 | 8:12

Minúta | 11. septembra 2022 | 8:12

Sýrski utečenci v Turecku plánujú vytvoriť karavánu smerom do EÚ

Skupina sýrskych utečencov v Turecku plánuje vytvoriť karavánu, a takto sa dostať na hranice Európskej únie, informovala v sobotu agentúra AFP, ktorá sa odvolala na organizátorov.

Plány sa pripravujú online prostredníctvom kanála na sociálnej sieti Telegram, ktorý bol vytvorený pred týždňom a sleduje ho takmer 70.000 ľudí. Organizátori vyzývajú ľudí, aby si priniesli spacie vaky, stany, záchranné vesty, vodu, konzervy a lekárničky.

,,Dáme vedieť, keď bude čas ísť," povedal agentúre AFP jeden z organizátorov, 46-ročný utečenec, ktorý si želal zostať v anonymite. Niektorí z organizátorov už v EÚ žili, dodal.

Organizátori informujú, že karavána bude rozdelená do skupín po 50 ľudí, každá pod vedením vedúceho.

,,Sme v Turecku 10 rokov. Sme chránení... ale aj západné krajiny musia niesť časť tohto bremena," píše sa v jednej správe, ktorú na kanáli zverejnil administrátor.

Turecko na svojom území poskytuje útočisko približne 3,7 miliónu Sýrčanov, a teda vôbec najpočetnejšej komunite utečencov na svete. Zhoršujúce sa nálady verejnosti však viedli tureckú vládu k tomu, aby začala uvažovať, ako ich poslať nazad do vlasti.

V občianskej vojne v Sýrii, ktorá sa začala brutálnym potlačením protivládnych protestov v roku 2011, zahynulo takmer pol milióna ľudí a približne polovica predvojnového obyvateľstva krajiny musela opustiť svoje domovy.

(tasr)

11. septembra 2022 | 7:34

Minúta | 11. septembra 2022 | 7:34

Turecko tvrdí, že grécka pobrežná stráž spustila streľbu na obchodnú loď. Gréci hovoria o výstreloch do vzduchu

Dve lode gréckej pobrežnej stráže údajne v sobotu spustili paľbu na nákladnú loď v medzinárodných vodách Egejského mora, oznámila turecká štátna televízia TRT. Grécka pobrežná stráž tvrdí, že loď neposlúchla výzvy a strieľali len do vzduchu.

Loď plaviaca sa pod vlajkou afrického ostrovného štátu Komory sa v čase paľby nachádzala vo vzdialenosti 11 námorných míľ (približne 20 kilometrov) od tureckého ostrova pri západnom pobreží.

Turecká strana uviedla, že grécke lode "nerešpektovali medzinárodné právo". Obe grécke lode miesto incidentu opustili po tom, ako tam dorazila turecká pobrežná stráž. Žiadne obete a ani zranených nehlásili. Televízia TRT zdieľala zábery strieľajúcich lodí, tieto informácie však nebolo možné overiť z nezávislých zdrojov, píše DPA.

https://twitter.com/AceJaceu/status/1568670553032073218

Turecké lode následne nákladnej lodi poskytli sprievod a úrady začali incident vyšetrovať, napísala tlačová agentúra Anadolu.

Grécke úrady tvrdia, že loď nevysielala signál, preto sa ju pobrežná stráž snažila zastaviť. Kapitán to odmietol a pokúšal sa uniknúť. Gréci preto podľa vlastných slov vystrelili do vzduchu, nie priamo na plavidlo, píše agentúra Bloomberg.

Vzťahy medzi Gréckom a Tureckom sú v súčasnosti napäté, pripomína DPA. Ankara nedávno Atény obvinila, že "okupujú" niektoré ostrovy v Egejskom mori a grécke systémy protivzdušnej obrany S-300 sovietskej výroby sa zameriavajú turecké lietadlá nad Egejským morom. Oba štáty sú pritom členmi NATO.

(tasr, haj)