V Afrike sa schyľuje k ďalšej vojne. Ide o násilie islamistov voči kresťanom, veľké médiá to nezaujíma

Nenávisť k iným náboženstvám sa šíri po celom svete. Mnohé konflikty akoby zostávali mimo pozornosti svetových médií či diplomatov veľmocí. Sem patrí aj situácia na severe Mozambiku, kde od roku 2017 rastie napätie a islamisti opakovane útočia. Mozambik je asi 30 miliónová krajina na juhovýchode Afriky, v podstate oproti Madagaskaru. Zhruba 60 percent tvoria kresťania, asi 20 percent moslimovia.

Do roku 2017 Mozambik prakticky na mape protináboženského násilia neexistoval. Zdalo sa, že krajina sa čoraz viac konsoliduje. O to viac prekvapil rast milícií všeobecne nazývaných al-Shabaab. Nejde o organizáciu priamo prepojenú na somálsky al-Shabaab, ale akoby o vlastné hnutie na severe Mozambiku, ktorého časti majú kontakty na Islamský štát. Ich cieľom je vybudovanie štátu riadeného islamským právom v oblasti Cabo Delgado a ako v iných krajinách Afriky, používajú na to útoky na civilné obyvateľstvo. Tými sledujú viacero cieľov: 1. vyhnať z oblasti nemoslimské obyvateľstvo, 2. zvyšky neislamského obyvateľstva prinútiť ku konverzii, 3. prinútiť k podriadenosti tamojšie moslimské obyvateľstvo a 4. zničiť štátnu infraštruktúru a nahradiť ich svojou vládou.

Africké vlády a ich kontrola najmä vzdialenejších oblastí je slabá a preto sa podobným skupinám v rozvracaní štátu darí. Zároveň majú „povstalci“ často aj „oporu“ v nejednotnej a skorumpovanej centrálnej vláde, ktorej reakcia býva pomalá, úradníci sa dajú kúpiť či ľahko zastrašiť a politici v hlavnom meste sa nevedia zjednotiť na návrhu riešenia takejto krízy.

Takejto situácii čelí aj Mozambik. Islamisti terorizujú sever krajiny s väčšou či menšou intenzitou už 5 rokov. Priamo zaútočili a ovládli dve mestá na severe: Palma a Mocímboa da Praia a hoci ich nevedeli udržať, prakticky ich zničili a ukázali neschopnosť vlády a vyhnali tisíce obyvateľov.

Od leta 2021 mozambickej armáde pomáhajú jednotky misie Juhoafrického spoločenstva pre rozvoj pozostávajúcej z jednotiek Južnej Afriky, Lesotha, Namíbie, Angoly, Tanzánie a Botswany. Jednotky dosiahli niekoľko úspechov, ale bezpečnostná situácia v krajine ostáva kritická a islamistom sa darí podrývať dôveru voči centrálnej vláde a oslabovať jednotné riadenie krajiny.

Veľké časti severu Mozambiku vojna úplne zničila. Z oblasti bolo vyhnaných približne 1 milión ľudí a jednotky pokračujú aj v rozsievaní strachu najmä voči nemoslimským komunitám, osobitne proti kresťanom.

Kresťania tvoria viac ako polovicu obyvateľstva, no menej prítomní sú v severných provinciách, kde sa povstanie presadilo. Namiesto toho, aby opustili oblasť a uprednostnili svoju bezpečnosť, mnohí miestni duchovní a veriaci zostávajú v provincii.

Jeden z posledných násilných činov sa odohral v noci 7. septembra, keď neznáma ozbrojená skupina podpálila katolícku misiu v Chipene na hranici s provinciou Cabo Delgado. Dvom kňazom a dvom rehoľným sestrám sa podarilo ujsť, sestra Maria De Coppiová (pôvodom z Talianska) útok neprežila. Bola zastrelená vo veku 84 rokov, po skoro 60 rokoch práce v Mozambiku.

Mozambik – podobne ako iné krajiny Afriky – nie je schopný čeliť islamistom osamotene. Doterajšia pomoc viacerých krajín Afriky je kľúčová pre udržanie pozícií vlády a ako prevencia pred úplným prepadnutím do chaosu. Ukazuje sa však, že ani tieto jednotky spolu s mozambickou armádou nie sú schopné islamistov poraziť a obnoviť mier. Úloha medzinárodného spoločenstva pri pomoci miestnym obyvateľov a pri obnove mieru bude viac ako dôležitá.