Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Matovič: Kandidátom na ministra spravodlivosti je Viliam Karas. Rastislava Káčera sa na LGBT vlajky nepýtal

AKTUALIZOVANÉ Expremiér Igor Matovič potvrdil ministerské nominácie. Ministrom spravodlivosti by mal šéf advokátov Viliam Karas, šéfom zahraničia bývalý veľvyslanec v Maďarsku, ktorý vyvesil na budovu LGBT vlajku. Matovič s ním vraj o udalosti nehovoril. Odchod SaS z vlády podľa neho ukončí konflikty.

Ponuku stať sa ministrom spravodlivosti podľa povodných správ dostal bývalý dlhoročný sudca Ľudovít Bradáč, ktorý už ako aktívny sudca nepracuje. Vlani sa však stal členom Súdnej rady.

Igor Matovič napokon potvrdil, že premiér na kreslo ministra spravodlivosti nominoval predsedu Slovenskej advokátskej komory Viliama Karasa, ktorý je známy tým, sa zastával generálneho prokurátora Maroša Žilinku. O Karasovej nominácii ako prvý informoval Štandard.

https://standard.sk/246405/toto-maju-byt-traja-novi-ministri-hegerovej-vlady/

„Meno Karas padlo od jedného z kandidátov, s ktorým sme sa rozprávali. To meno navrhol človek, ktorého sme my chceli za ministra spravodlivosti,“ vyhlásil v relácii Na telo Matovič. Tvrdí, že v hre boli ďalší dvaja kandidáti a Karasa nenavrhla strana Sme rodina.

Neziskovka je znekopojená

Ak sa ministrom spravodlivosti stane šéf Slovenskej advokátskej komory (SAK) Viliam Karas, Nadácia Zastavme korupciu má vážne obavy o pokračovanie reforiem a posilňovanie antikorupčnej legislatívy. Napríklad aj o úpravu paragrafu 363 Trestného poriadku, zdôraznila nadácia na sociálnej sieti.

"Deklarovaná vôľa OĽaNO zmeniť paragraf 363 sa javí ako neúprimná. Premiér navrhol za ministra spravodlivosti odporcu zmeny Trestného poriadku," uviedla nadácia. Advokátska komora sa podľa nej nielenže nedokázala dostatočne vyrovnať s ľuďmi z vlastných radov podozrivými z korupcie, ale často sa ich alibisticky zastávala. "A to aj predseda SAK, ktorý sa okrem iného v jednom z rozhovorov vyjadril, že tresty za korupciu považuje za vysoké," podotkla.

Hirman a Káčer

Na post šéfa rezortu hospodárstva premiér prezidentke navrhol Karla Hirmana a za ministra zahraničných vecí Rastislava Káčera.

Dlhoročný diplomat sa stal terčom kritiky, keď pred pár rokmi počas dúhového pochodu vyvesil na slovenské veľvyslanectvo dúhovú vlajku. "Nehovoril som s ním o tom," odpovedal na otázku moderátora expremiér Matovič.

Podľa Matoviča môžu nastúpiť hneď, Viskupič má pochybnosti

Hospodárstvo je mimoriadne zanedbaný rezort a Richard Sulík (SaS) podľa ministra financií odflákol prípravu na energetickú krízu. Predseda parlamentného finančného výboru Marián Viskupič (SaS) s týmto vyjadrením nesúhlasil a považuje za problematické, že ešte nie je známe meno nového ministra školstva.

Matovič si nemyslí, že je potrebné nejaké zaúčanie nových ministrov a verí, že budú schopní zo dňa na deň prebrať rezorty. Trvá na tom, že sa rozhodli postaviť na tieto miesta odborníkov a na rozdiel od SaS neutekajú pred zodpovednosťou. Viskupič naznačil obavy z toho, že noví ministri nebudú mať politické krytie a doplnil, že je na zváženie vstupovať do menšinovej vlády.

Pellegrini: Vážim si odvahu odborných ministerských kandidátov

Predseda Hlasu Peter Pellegrini povedal, že si váži odborníkov, ktorí sú ohlásení ako kandidáti na ministrov. „Je to odvaha a za to si ich vážim, že do toho idú,“ povedal v nedeľnej relácii RTVS O 5 minút 12. Môže byť však každý odborník, aký chce, ak mu Igor Matovič nedá peniaze, tak nič neurobí, vyhlásil Pellegrini.

Strany by tiež podľa neho mal jasne povedať, kto je koho nominant. „Treba na rovinu povedať, že týchto dvoch kryje OĽaNO a týchto Sme rodina.“ To, že sa za odborníkov postavil Eduard Heger, podľa Pellegriniho nestačí, keďže ide práve o Hegera. 

Remišová vidí v SaS spojenca, menšinovej vlády sa nebojí

Menšinová vláda bude v parlamente rokovať o podpore zákonov primárne so stranou SaS, potom s poslancami Smeru-SD a Hlasu-SD. Uviedla to vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí). Nemieni sa opierať o hlasy ĽSNS.

"Menšinová vláda nie je na Slovensku až taká neobvyklá. Beriem to ako príležitosť, aby návrhy v parlamente dostali širší politický konsenzus," uviedla Remišová. Stranu SaS naďalej berie ako spojenca. Kultúrno-etické otázky by sa podľa nej v aktuálnom období nemali otvárať.

Nezaradený poslanec a líder Hlasu-SD Peter Pellegrini tvrdí, že jeho strana sa zodpovedne postaví ku každému zákonu. Myslí si, že rozpadom väčšiny v parlamente môžu vznikať rôzne nečakané ad hoc koalície. Vyzval vládu, aby odkryla, kto v opozícii ju bude podporovať.

Poslanci SaS a Smeru predpovedajú vláde krátku životnosť

Poslanci parlamentu Richard Takáč (Smer-SD) a Miroslav Žiak (SaS) predpokladajú, že menšinová vláda bude mať krátke trvanie. Poslanec Andrej Stančík z OĽaNO verí, že opozícia podporí v parlamente koaličné návrhy na pomoc ľuďom. Uviedli to v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike.

"Menšinová vláda má trvanlivosť maximálne mesiac," vyhlásil Žiak. Čuduje sa ministrom, ktorí chcú ísť do menšinovej vlády. "Neprejde im žiadny zákon, neprejde im prakticky nič," podotkol. "Toto dlho nevydrží," zdôraznil Takáč. Zopakoval, že cestou sú predčasné parlamentné voľby.

(tasr, sita, haj)

Minúta  |  

Scholz: Nemecko je pripravené na zastavenie ruského plynu

Nemecko a Európa sú pripravení na to, ako čeliť výpadkom v prípade, ak Rusko úplne zastaví dodávky plynu, uviedol nemecký kancelár Olaf Scholz. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Bloomberg.

Nemecko je pripravené na to, že "Rusko z dôvodu vojny na Ukrajine zastaví väčšinu dodávok plynu", uviedol v sobotu (10. 9.) Scholz. Dodal, že Nemecko na pobreží na severe krajiny pristavilo terminály, ktoré mu umožnia dovážať skvapalnený zemný plyn.

Scholzovo tvrdenie, že Nemecko je pripravené na zastavenie ruského plynu, však spochybnilo Nemecké združenie miest a obcí (DStGB), rovnako ako inštitút pre výskum ekonomiky DIW.

"Šetríme plynom. Opäť využívame produkčné kapacity uhoľných elektrární. Na začiatku budúceho roka budeme mať možnosť využiť zostávajúce jadrové elektrárne na juhu Nemecka, ak to bude potrebné," uviedol Scholz.

Podľa šéfa DStGB Gerda Landsberga však Nemecku hrozí energetická kríza a riziko výpadkov elektriny. Napríklad hekerský útok alebo preťaženie elektrickej siete môžu spôsobiť rozsiahle výpadky, uviedol Landsberg v rozhovore pre Welt am Sonntag. Takéto preťaženie môže spôsobiť napríklad to, že si veľa domácností zapne elektrické kúrenie. Nemecko podľa neho priznalo, že situácia je vážna, ale zatiaľ neurobilo dosť na jej riešenie.

Podľa šéfa DIW Marcela Fratzschera čaká najväčšiu európsku ekonomiku dlhý pokles. "Recesia je neodvratná, už sme v nej," povedal Fratzscher pre mediálnu skupinu Redaktions Netzwerk Deutschland (RND). Ekonomika sa podľa neho nebude rýchlo zotavovať a v roku 2023 klesne. "Rok 2024 takisto nebude dobrým rokom." Fratzscher takisto prognózuje, že "množstvo firiem skrachuje", vláda ich totiž nemôže zachrániť všetky.

(tasr)

Minúta  |  

Grécka pobrežná stráž potvrdila výstražnú streľbu na loď v Egejskom mori

Grécka pobrežná stráž v nedeľu potvrdila, že v sobotu vypálila varovné výstrely na loď "podozrivo" sa pohybujúcu v gréckych územných vodách v okolí ostrova Lesbos. Stráž reaguje na obvinenia Turecka zo streľby na obchodnú loď. TASR správu prevzala z agentúra DPA.

Turecké médiá v sobotu informovali, že dve lode gréckej pobrežnej stráže údajne spustili paľbu na nákladnú loď s menom Anatolian v medzinárodných vodách Egejského mora.      

Predstavitelia gréckej pobrežnej stráže v nedeľu uviedli, že kapitán lode nepovolil uskutočniť prehliadku na palube plavidla. Grécke úrady následne loď Anatolian sprevádzali do neďalekých tureckých vôd. Predstavitelia dodali, že o tejto skutočnosti informovali tureckú pobrežnú stráž.

Obe grécke lode miesto incidentu opustili po tom, ako tam dorazila turecká pobrežná stráž. Turecká štátna televízia TRT zdieľala zábery strieľajúcich lodí; tieto informácie však nebolo možné overiť z nezávislých zdrojov.

Vzťahy medzi Gréckom a Tureckom sú v poslednom období napäté, pripomína DPA. Ankara nedávno Atény obvinila, že "okupujú" niektoré ostrovy v Egejskom mori a grécke systémy protivzdušnej obrany S-300 sovietskej výroby zameriavajú turecké lietadlá nad týmto morom. Grécko tieto obvinenia odmieta.

(tasr)

Minúta  |  

Remišová: Zima bude ťažká nielen na Slovensku, ale aj v EÚ. Sľubuje energetické šeky

Zima bude ťažká nielen na Slovensku, ale aj v Európskej únii. V diskusnej relácii O 5 minút 12 to povedala vicepremiérka a ministerka Veronika Remišová (Za ľudí).

Remišová tvrdí, že riešenia pre domácnosti i firmy budú, a to či už v podobe energetických šekov, alebo iných opatrení. Konkrétnejšie opatrenia chce nechať na nového ministra hospodárstva.

Dosiaľ podľa nej pomohli napríklad rodinám s deťmi, a to prídavkami na deti a daňovým bonusom. Taktiež spomenula zvyšovanie platov pre zamestnancov verejnej správ a rôzne jednorázové dávky. Remišová doplnila, že na riešeniach sa pracuje aj na európskej úrovni.

Predseda strany Hlas-SD a poslanec parlamentu Peter Pellegrini tvrdí, že ľudia sa boja a už v súčasnosti majú problémy. Kritizoval tiež nedostatočnosť doterajších opatrení. Verejné financie sú podľa neho v takom stave, že je možné pomôcť domácnostiam s energiami.

(tasr)

Minúta  |  

Rusi hlasujú v regionálnych voľbách na rôznych úrovniach

Obyvatelia v 82 regiónoch Ruskej federácie v nedeľu hlasujú v regionálnych voľbách na rôznych úrovniach. TASR správu prevzala z agentúr AFP a DPA.

Hlasovacím dňom je nedeľa 11. septembra. Niektoré regióny však volebné miestnosti otvorili už v piatok 9. septembra s cieľom zabrániť zhromažďovaniu veľkého počtu ľudí. Takéto opatrenia boli po prvý raz zavedené v roku 2020 z dôvodu pandémie koronavírusu, pripomína AFP.

Voliči rozhodnú okrem iného o gubernátoroch v 14 regiónoch a poslancoch zákonodarných orgánov v šiestich regiónoch, spresňuj AFP. V 12 regiónoch vrátane Moskvy sa konajú voľby do oblastných zastupiteľstiev. Hlasovať môže viac než 44 miliónov oprávnených voličov.

Ide o prvé voľby v Rusku od začiatku invázie na Ukrajinu. Politici, ktorí otvorene vystupovali proti tomuto konfliktu, boli v posledných mesiacoch zatknutí, píše DPA. Pozorovatelia preto podľa tejto agentúry predpokladajú, že vládnuca strana Jednotné Rusko zvíťazí s výrazným náskokom.

(tasr)

Minúta  |  

Komisia v druhej polovici októbra predstaví návrhy reformy fiškálnych pravidiel EÚ

Ministri financií Európskej únie (EÚ) rokovali v sobotu (10. 9.) o udržateľnosti verejných financií a plánovanej reforme spoločných fiškálnych pravidiel. Okrem toho v druhý deň neformálneho zasadnutia Rady ECOFIN v Prahe hovorili aj o harmonizácii priamych daní.

EÚ po vypuknutí pandémie ochorenia COVID-19 pozastavila platnosť svojich prísnych pravidiel týkajúcich sa rozpočtových deficitov a verejných dlhov. TASR o tom informuje na základe tlačovej správy ECOFIN rovnako ako správ agentúr DPA a Reuters.

,,Napriek tomu, že sme sa po covidovej kríze plynule presunuli do energetickej krízy, nemali by sme odsúvať diskusiu o návrate európskych krajín k fiškálnej disciplíne. Európske vlády musia v súčasnosti zvyšovať štátne výdavky, aby pomohli domácnostiam a firmám s vysokými cenami energií. Nesmieme však úplne ignorovať významne sa prehlbujúce verejné dlhy v EÚ za uplynulých 20 rokov," uviedol český minister financií Zbyněk Stanjura, ktorý viedol zasadnutie ECOFIN.

Európska komisia (EK) v druhej polovici októbra prestaví návrhy reformy fiškálnych pravidiel EÚ, ktoré by mali krajinám ponúknuť individuálny spôsob zníženia dlhu, uviedol v sobotu podpredseda EK Valdis Dombrovskis. Podľa neho hlavným cieľom fiškálnych pravidiel zostáva udržateľnosť verejných dlhov.

,,To bude vyžadovať fiškálne korekcie, reformy, rovnako ako investície," uviedol Dombrovskis a signalizoval, že v rámci reformy sa bude väčšia pozornosť venovať vládnym investíciám. ,,Realistické, postupné a trvalé znižovanie pomerov verejných dlhov" k HDP vyžaduje podľa Dombrovskisa kombináciu všetkých troch spomenutých prvkov.

,,Pravidlá musia byť jasné a vynútiteľné. To znamená, že musia byť realistické," uviedol Stanjura. Dodal, že názory členských krajín na reformu fiškálnych pravidiel sa stále rozchádzajú.

Podľa pravidiel EÚ by sa verejné dlhy mali pohybovať pod 60 percentami HDP a deficity verejných financií pod 3 percentá HDP. Po pandémii však verejné dlhy mnohých krajín presahujú 100 percent HDP, pričom dlh Grécka predstavuje 185 percent HDP a Talianska okolo 150 percent HDP. Na druhej strane, dlh Estónska je len 18,1 percenta, Luxemburska 24,4 percenta a Litvy 44,3 percenta HDP.

,,Vzhľadom na rozdielne úrovne dlhu medzi členskými štátmi nemôže existovať jeden prístup vhodný pre všetkých," uviedol Dombrovskis. Manévrovací priestor pre jednotlivé krajiny musí byť väčší, aj keď v hraniciach ,,spoločných pravidiel".

EÚ plánuje, že od roku 2024 sa vráti k rozpočtovej disciplíne. Vojna na Ukrajine, geopolitické zmeny, zhoršenie ekonomických vyhliadok rovnako ako vysoké investície potrebné na boj proti klimatickej kríze sú faktory, ktoré sa musia zohľadniť pri reforme fiškálnych pravidiel.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.