Ostrovná krajina Antigua a Barbuda, kde je v súčasnosti hlavou štátu britský panovník, plánuje usporiadať referendum o tom, či sa stane republikou. TASR správu prevzala v nedeľu z webovej stránky stanice BBC.
Premiér krajiny Gaston Browne povedal, že príslušné referendum by sa mohlo konať v priebehu najbližších troch rokov. Zdôraznil, že nejde o "nepriateľský krok". Referendum plánuje predložiť v prípade, že bude na budúci rok opätovne zvolený do funkcie.
Premiér predtým potvrdil nového britského panovníka Karola III. za hlavu štátu svojej krajiny, ktorá je členom Spoločenstva národov (Commonwealth).
Browneho strane v súčasnosti patrí 15 zo sedemnástich kresiel v dolnej komore parlamentu krajiny. Premiér však pripustil, že väčšina obyvateľov o takéto referendum neprejavila záujem.
Podobné referendum v nedeľu vylúčila Austrália, pripomína BBC. Austrálsky premiér Anthony Albanese v rozhovore pre stanicu Sky News povedal, že počas svojho prvého trojročného funkčného obdobia nezrealizuje referendum o tom, či by sa Austrália mala stať republikou.
Britský kráľ Karol III. je okrem Spojeného kráľovstva oficiálnou hlavou štátu aj v 14 ďalších krajinách zo Spoločenstva národov vrátane ostrovného štátu Antigua a Barbuda, dodáva BBC.
Táto krajina sa nachádza na viacerých ostrovoch v oblasti Karibského mora a Atlantického oceánu.
Množstvo ľudí z východoukrajinskej Charkovskej oblasti prešlo v poslednom období cez hranice na územie Ruska, oznámil v nedeľu predstaviteľ ruských úradov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Gubernátor ruskej Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov vo videozázname na sociálnej sieti oznámil, že v 27 dočasných ubytovacích strediskách v tejto oblasti je v súčasnosti umiestnených 1 342 osôb. Belgorodská oblasť na juhozápade Ruskej federácie má spoločné hranice s Ukrajinou.
Ukrajinská armáda v nedeľu oznámila, že jej príslušníci pokračujú v oslobodzovaní oblastí v okolí miest Kupjansk a Izium v Charkovskej oblasti, píše agentúra AP.
Vrchný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj oznámil, že od začiatku septembra sa pod kontrolu Ukrajiny vrátilo viac ako 3-tisíc kilometrov štvorcových územia.
"V okolí Charkova sme začali postupovať nielen na juhu a východe, ale aj na severe. Sme 50 kilometrov od hranice (s Ruskom)," uviedol Zalužnyj vo vyhlásení zverejnenom na sociálnej platforme Telegram.
Ministri financií Európskej únie (EÚ) v piatok (9. 9.) podporili rýchle prijatie dodatočnej finančnej pomoci pre Ukrajinu vo výške 5 miliárd eur. TASR o tom informuje na základe tlačovej správy Rady ECOFIN.
Na neformálnom zasadnutí v Prahe ministri financií a guvernéri centrálnych bánk EÚ diskutovali o negatívnych vplyvoch ruskej agresie voči Ukrajine na európske ekonomiky a podporili ďalšiu finančnú pomoc pre Ukrajinu. Súbežne so zasadnutím ministrov pre energetiku v Bruseli rokovali aj o riešení vysokých cien energií a ich vplyvoch na štátne rozpočty.
Po júlovej dohode týkajúcej na poskytnutia 1 miliardy eur sa ministri financií EÚ v Prahe dohodli na urýchlení ďalšej časti makrofinančnej pomoci pre Ukrajinu vo výške 5 miliárd eur.
"Nová pôžička vo výške piatich miliárd eur sa použije na bežnú prevádzku štátu a zabezpečenie chodu kritickej infraštruktúry v krajine, ako napríklad úradov, škôl alebo nemocníc," uviedol český minister financií Zbyněk Stanjura, ktorý predsedal Rade ECOFIN. "Na nasledujúcich rokovaniach ECOFIN-u budem z pozície predsedajúcej krajiny presadzovať rýchlu dohodu na poskytnutie zvyšných troch miliárd eur, pri ktorých sa musíme dohodnúť aj na rozdelení tejto sumy na pôžičky a granty."
V rámci diskusie o hospodárskej pomoci Ukrajine ministri financií diskutovali aj o povojnovej obnove Ukrajiny. "Rusko proti nám vedie ekonomickú vojnu a jeho hlavným cieľom je rozdeliť spoločnosť v krajinách EÚ a roztrieštiť európsku jednotu. Preto je na mieste už dnes riešiť popri finančnej pomoci na bežnú prevádzku Ukrajiny aj jej povojnovú obnovu, ktorá čím skôr sa začne, tým rýchlejšie sa krajina postaví nohy. Nebavíme sa pritom o jednostrannom nalievaní peňazí, ale predovšetkým o to umožniť českým a európskym firmám vstúpiť na ukrajinský trh a investične sa podieľať na obnove krajiny, ktorá nepochybne prinesie celý rad atraktívnych podnikateľských príležitostí," dodal Stanjura.
Podľa guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) rastie riziko, že budú musieť pokračovať v agresívnom sprísňovaní menovej politiky, aj keď eurozóne hrozí recesia. Depozitná sadzba zrejme stúpne na 2 percentá alebo ešte vyššie. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v eurozóne sa v auguste dostalo na 9,1 percenta. Aby ECB v strednodobom horizonte stlačila infláciu na cieľové dve percentá, začala sprísňovať rekordným tempom. Takisto apelovala na vlády, aby pomohli znížiť ceny energií, ktoré prudko vyskočili od začiatku ruskej vojny proti Ukrajine.
Rada guvernérov vo štvrtok (8. 9.) v snahe o skrotenie inflácie zrýchlila sprísňovanie menovej politiky a zvýšila hlavné úrokové sadzby o rekordných 75 bázických bodov. Kľúčová sadzba na hlavné refinančné operácie s účinnosťou od 14. septembra vzrastie na 1,25 percenta, sadzba na jednodňové refinančné operácie na 1,50 percenta a depozitná sadzba na 0,75 percenta.
Šéfka ECB Christine Lagardová signalizovala ďalšie dve až tri zvýšenia na najbližších zasadnutiach Rady guvernérov, keď vyhlásila, že sadzby sú ešte stále hlboko pod úrovňami, ktorá spomalia infláciu na 2 percentá.
Päť zdrojov oboznámených so záležitosťou uviedlo pre agentúru Reuters, že viacero predstaviteľov ECB považuje za nutné zvýšiť depozitnú sadzbu do "reštriktívneho pásma" na 2 percentá alebo vyššie, to znamená na úroveň, ktorá spôsobí spomalenie ekonomiky. Pravdepodobne sa to stane, ak prvá inflačná prognóza expertov ECB na rok 2025, ktorá bude zverejnená v decembri tohto roka, bude stále nad 2 percentá. CB aktuálne počíta v roku 2024 s infláciou na úrovni 2,3 percenta.
Guvernér holandskej centrálnej banky Klaas Knot a guvernér belgickej centrálnej banky Pierre Wunsch boli prvými, ktorí v auguste začali hovoriť o zvýšení úrokových sadzieb do reštriktívneho pásma.
AKTUALIZOVANÉ Expremiér Igor Matovič potvrdil ministerské nominácie. Ministrom spravodlivosti by mal šéf advokátov Viliam Karas, šéfom zahraničia bývalý veľvyslanec v Maďarsku, ktorý vyvesil na budovu LGBT vlajku. Matovič s ním vraj o udalosti nehovoril. Odchod SaS z vlády podľa neho ukončí konflikty.
Ponuku stať sa ministrom spravodlivosti podľa povodných správ dostal bývalý dlhoročný sudca Ľudovít Bradáč, ktorý už ako aktívny sudca nepracuje. Vlani sa však stal členom Súdnej rady.
Igor Matovič napokon potvrdil, že premiér na kreslo ministra spravodlivosti nominoval predsedu Slovenskej advokátskej komory Viliama Karasa, ktorý je známy tým, sa zastával generálneho prokurátora Maroša Žilinku. O Karasovej nominácii ako prvý informoval Štandard.
„Meno Karas padlo od jedného z kandidátov, s ktorým sme sa rozprávali. To meno navrhol človek, ktorého sme my chceli za ministra spravodlivosti,“ vyhlásil v relácii Na telo Matovič. Tvrdí, že v hre boli ďalší dvaja kandidáti a Karasa nenavrhla strana Sme rodina.
Neziskovka je znekopojená
Ak sa ministrom spravodlivosti stane šéf Slovenskej advokátskej komory (SAK) Viliam Karas, Nadácia Zastavme korupciu má vážne obavy o pokračovanie reforiem a posilňovanie antikorupčnej legislatívy. Napríklad aj o úpravu paragrafu 363 Trestného poriadku, zdôraznila nadácia na sociálnej sieti.
"Deklarovaná vôľa OĽaNO zmeniť paragraf 363 sa javí ako neúprimná. Premiér navrhol za ministra spravodlivosti odporcu zmeny Trestného poriadku," uviedla nadácia. Advokátska komora sa podľa nej nielenže nedokázala dostatočne vyrovnať s ľuďmi z vlastných radov podozrivými z korupcie, ale často sa ich alibisticky zastávala. "A to aj predseda SAK, ktorý sa okrem iného v jednom z rozhovorov vyjadril, že tresty za korupciu považuje za vysoké," podotkla.
Hirman a Káčer
Na post šéfa rezortu hospodárstva premiér prezidentke navrhol Karla Hirmana a za ministra zahraničných vecí Rastislava Káčera.
Dlhoročný diplomat sa stal terčom kritiky, keď pred pár rokmi počas dúhového pochodu vyvesil na slovenské veľvyslanectvo dúhovú vlajku. "Nehovoril som s ním o tom," odpovedal na otázku moderátora expremiér Matovič.
Podľa Matoviča môžu nastúpiť hneď, Viskupič má pochybnosti
Hospodárstvo je mimoriadne zanedbaný rezort a Richard Sulík (SaS) podľa ministra financií odflákol prípravu na energetickú krízu. Predseda parlamentného finančného výboru Marián Viskupič (SaS) s týmto vyjadrením nesúhlasil a považuje za problematické, že ešte nie je známe meno nového ministra školstva.
Matovič si nemyslí, že je potrebné nejaké zaúčanie nových ministrov a verí, že budú schopní zo dňa na deň prebrať rezorty. Trvá na tom, že sa rozhodli postaviť na tieto miesta odborníkov a na rozdiel od SaS neutekajú pred zodpovednosťou. Viskupič naznačil obavy z toho, že noví ministri nebudú mať politické krytie a doplnil, že je na zváženie vstupovať do menšinovej vlády.
Pellegrini: Vážim si odvahu odborných ministerských kandidátov
Predseda Hlasu Peter Pellegrini povedal, že si váži odborníkov, ktorí sú ohlásení ako kandidáti na ministrov. „Je to odvaha a za to si ich vážim, že do toho idú,“ povedal v nedeľnej relácii RTVS O 5 minút 12. Môže byť však každý odborník, aký chce, ak mu Igor Matovič nedá peniaze, tak nič neurobí, vyhlásil Pellegrini.
Strany by tiež podľa neho mal jasne povedať, kto je koho nominant. „Treba na rovinu povedať, že týchto dvoch kryje OĽaNO a týchto Sme rodina.“ To, že sa za odborníkov postavil Eduard Heger, podľa Pellegriniho nestačí, keďže ide práve o Hegera.
Remišová vidí v SaS spojenca, menšinovej vlády sa nebojí
Menšinová vláda bude v parlamente rokovať o podpore zákonov primárne so stranou SaS, potom s poslancami Smeru-SD a Hlasu-SD. Uviedla to vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí). Nemieni sa opierať o hlasy ĽSNS.
"Menšinová vláda nie je na Slovensku až taká neobvyklá. Beriem to ako príležitosť, aby návrhy v parlamente dostali širší politický konsenzus," uviedla Remišová. Stranu SaS naďalej berie ako spojenca. Kultúrno-etické otázky by sa podľa nej v aktuálnom období nemali otvárať.
Nezaradený poslanec a líder Hlasu-SD Peter Pellegrini tvrdí, že jeho strana sa zodpovedne postaví ku každému zákonu. Myslí si, že rozpadom väčšiny v parlamente môžu vznikať rôzne nečakané ad hoc koalície. Vyzval vládu, aby odkryla, kto v opozícii ju bude podporovať.
Poslanci SaS a Smeru predpovedajú vláde krátku životnosť
Poslanci parlamentu Richard Takáč (Smer-SD) a Miroslav Žiak (SaS) predpokladajú, že menšinová vláda bude mať krátke trvanie. Poslanec Andrej Stančík z OĽaNO verí, že opozícia podporí v parlamente koaličné návrhy na pomoc ľuďom. Uviedli to v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike.
"Menšinová vláda má trvanlivosť maximálne mesiac," vyhlásil Žiak. Čuduje sa ministrom, ktorí chcú ísť do menšinovej vlády. "Neprejde im žiadny zákon, neprejde im prakticky nič," podotkol. "Toto dlho nevydrží," zdôraznil Takáč. Zopakoval, že cestou sú predčasné parlamentné voľby.
Nemecko a Európa sú pripravení na to, ako čeliť výpadkom v prípade, ak Rusko úplne zastaví dodávky plynu, uviedol nemecký kancelár Olaf Scholz. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Bloomberg.
Nemecko je pripravené na to, že "Rusko z dôvodu vojny na Ukrajine zastaví väčšinu dodávok plynu", uviedol v sobotu (10. 9.) Scholz. Dodal, že Nemecko na pobreží na severe krajiny pristavilo terminály, ktoré mu umožnia dovážať skvapalnený zemný plyn.
Scholzovo tvrdenie, že Nemecko je pripravené na zastavenie ruského plynu, však spochybnilo Nemecké združenie miest a obcí (DStGB), rovnako ako inštitút pre výskum ekonomiky DIW.
"Šetríme plynom. Opäť využívame produkčné kapacity uhoľných elektrární. Na začiatku budúceho roka budeme mať možnosť využiť zostávajúce jadrové elektrárne na juhu Nemecka, ak to bude potrebné," uviedol Scholz.
Podľa šéfa DStGB Gerda Landsberga však Nemecku hrozí energetická kríza a riziko výpadkov elektriny. Napríklad hekerský útok alebo preťaženie elektrickej siete môžu spôsobiť rozsiahle výpadky, uviedol Landsberg v rozhovore pre Welt am Sonntag. Takéto preťaženie môže spôsobiť napríklad to, že si veľa domácností zapne elektrické kúrenie. Nemecko podľa neho priznalo, že situácia je vážna, ale zatiaľ neurobilo dosť na jej riešenie.
Podľa šéfa DIW Marcela Fratzschera čaká najväčšiu európsku ekonomiku dlhý pokles. "Recesia je neodvratná, už sme v nej," povedal Fratzscher pre mediálnu skupinu Redaktions Netzwerk Deutschland (RND). Ekonomika sa podľa neho nebude rýchlo zotavovať a v roku 2023 klesne. "Rok 2024 takisto nebude dobrým rokom." Fratzscher takisto prognózuje, že "množstvo firiem skrachuje", vláda ich totiž nemôže zachrániť všetky.
Grécka pobrežná stráž v nedeľu potvrdila, že v sobotu vypálila varovné výstrely na loď "podozrivo" sa pohybujúcu v gréckych územných vodách v okolí ostrova Lesbos. Stráž reaguje na obvinenia Turecka zo streľby na obchodnú loď. TASR správu prevzala z agentúra DPA.
Turecké médiá v sobotu informovali, že dve lode gréckej pobrežnej stráže údajne spustili paľbu na nákladnú loď s menom Anatolian v medzinárodných vodách Egejského mora.
Predstavitelia gréckej pobrežnej stráže v nedeľu uviedli, že kapitán lode nepovolil uskutočniť prehliadku na palube plavidla. Grécke úrady následne loď Anatolian sprevádzali do neďalekých tureckých vôd. Predstavitelia dodali, že o tejto skutočnosti informovali tureckú pobrežnú stráž.
Obe grécke lode miesto incidentu opustili po tom, ako tam dorazila turecká pobrežná stráž. Turecká štátna televízia TRT zdieľala zábery strieľajúcich lodí; tieto informácie však nebolo možné overiť z nezávislých zdrojov.
Vzťahy medzi Gréckom a Tureckom sú v poslednom období napäté, pripomína DPA. Ankara nedávno Atény obvinila, že "okupujú" niektoré ostrovy v Egejskom mori a grécke systémy protivzdušnej obrany S-300 sovietskej výroby zameriavajú turecké lietadlá nad týmto morom. Grécko tieto obvinenia odmieta.
Zima bude ťažká nielen na Slovensku, ale aj v Európskej únii. V diskusnej relácii O 5 minút 12 to povedala vicepremiérka a ministerka Veronika Remišová (Za ľudí).
Remišová tvrdí, že riešenia pre domácnosti i firmy budú, a to či už v podobe energetických šekov, alebo iných opatrení. Konkrétnejšie opatrenia chce nechať na nového ministra hospodárstva.
Dosiaľ podľa nej pomohli napríklad rodinám s deťmi, a to prídavkami na deti a daňovým bonusom. Taktiež spomenula zvyšovanie platov pre zamestnancov verejnej správ a rôzne jednorázové dávky. Remišová doplnila, že na riešeniach sa pracuje aj na európskej úrovni.
Predseda strany Hlas-SD a poslanec parlamentu Peter Pellegrini tvrdí, že ľudia sa boja a už v súčasnosti majú problémy. Kritizoval tiež nedostatočnosť doterajších opatrení. Verejné financie sú podľa neho v takom stave, že je možné pomôcť domácnostiam s energiami.
Obyvatelia v 82 regiónoch Ruskej federácie v nedeľu hlasujú v regionálnych voľbách na rôznych úrovniach. TASR správu prevzala z agentúr AFP a DPA.
Hlasovacím dňom je nedeľa 11. septembra. Niektoré regióny však volebné miestnosti otvorili už v piatok 9. septembra s cieľom zabrániť zhromažďovaniu veľkého počtu ľudí. Takéto opatrenia boli po prvý raz zavedené v roku 2020 z dôvodu pandémie koronavírusu, pripomína AFP.
Voliči rozhodnú okrem iného o gubernátoroch v 14 regiónoch a poslancoch zákonodarných orgánov v šiestich regiónoch, spresňuj AFP. V 12 regiónoch vrátane Moskvy sa konajú voľby do oblastných zastupiteľstiev. Hlasovať môže viac než 44 miliónov oprávnených voličov.
Ide o prvé voľby v Rusku od začiatku invázie na Ukrajinu. Politici, ktorí otvorene vystupovali proti tomuto konfliktu, boli v posledných mesiacoch zatknutí, píše DPA. Pozorovatelia preto podľa tejto agentúry predpokladajú, že vládnuca strana Jednotné Rusko zvíťazí s výrazným náskokom.
Ministri financií Európskej únie (EÚ) rokovali v sobotu (10. 9.) o udržateľnosti verejných financií a plánovanej reforme spoločných fiškálnych pravidiel. Okrem toho v druhý deň neformálneho zasadnutia Rady ECOFIN v Prahe hovorili aj o harmonizácii priamych daní.
EÚ po vypuknutí pandémie ochorenia COVID-19 pozastavila platnosť svojich prísnych pravidiel týkajúcich sa rozpočtových deficitov a verejných dlhov. TASR o tom informuje na základe tlačovej správy ECOFIN rovnako ako správ agentúr DPA a Reuters.
,,Napriek tomu, že sme sa po covidovej kríze plynule presunuli do energetickej krízy, nemali by sme odsúvať diskusiu o návrate európskych krajín k fiškálnej disciplíne. Európske vlády musia v súčasnosti zvyšovať štátne výdavky, aby pomohli domácnostiam a firmám s vysokými cenami energií. Nesmieme však úplne ignorovať významne sa prehlbujúce verejné dlhy v EÚ za uplynulých 20 rokov," uviedol český minister financií Zbyněk Stanjura, ktorý viedol zasadnutie ECOFIN.
Európska komisia (EK) v druhej polovici októbra prestaví návrhy reformy fiškálnych pravidiel EÚ, ktoré by mali krajinám ponúknuť individuálny spôsob zníženia dlhu, uviedol v sobotu podpredseda EK Valdis Dombrovskis. Podľa neho hlavným cieľom fiškálnych pravidiel zostáva udržateľnosť verejných dlhov.
,,To bude vyžadovať fiškálne korekcie, reformy, rovnako ako investície," uviedol Dombrovskis a signalizoval, že v rámci reformy sa bude väčšia pozornosť venovať vládnym investíciám. ,,Realistické, postupné a trvalé znižovanie pomerov verejných dlhov" k HDP vyžaduje podľa Dombrovskisa kombináciu všetkých troch spomenutých prvkov.
,,Pravidlá musia byť jasné a vynútiteľné. To znamená, že musia byť realistické," uviedol Stanjura. Dodal, že názory členských krajín na reformu fiškálnych pravidiel sa stále rozchádzajú.
Podľa pravidiel EÚ by sa verejné dlhy mali pohybovať pod 60 percentami HDP a deficity verejných financií pod 3 percentá HDP. Po pandémii však verejné dlhy mnohých krajín presahujú 100 percent HDP, pričom dlh Grécka predstavuje 185 percent HDP a Talianska okolo 150 percent HDP. Na druhej strane, dlh Estónska je len 18,1 percenta, Luxemburska 24,4 percenta a Litvy 44,3 percenta HDP.
,,Vzhľadom na rozdielne úrovne dlhu medzi členskými štátmi nemôže existovať jeden prístup vhodný pre všetkých," uviedol Dombrovskis. Manévrovací priestor pre jednotlivé krajiny musí byť väčší, aj keď v hraniciach ,,spoločných pravidiel".
EÚ plánuje, že od roku 2024 sa vráti k rozpočtovej disciplíne. Vojna na Ukrajine, geopolitické zmeny, zhoršenie ekonomických vyhliadok rovnako ako vysoké investície potrebné na boj proti klimatickej kríze sú faktory, ktoré sa musia zohľadniť pri reforme fiškálnych pravidiel.
Tri dni po smrti britskej kráľovnej Alžbety II. bude môcť verejnosť v nedeľu po prvý raz vzhliadnuť rakvu s jej pozostatkami, ktoré o 10.00 h miestneho času (11.00 h SELČ) vyniesli zo škótskeho zámku Balmoral, a cez viaceré zastávky sa počas šesťhodinovej cesty dostane až do škótskeho hlavného mesta Edinburgh. Od štvrtka sa rakva nachádzala na Balmorale, kde sa s kráľovnou mohli rozlúčiť jej najbližší príbuzní. TASR správu prevzala z agentúry DPA a britských médií.
Na okraji cesty, kadiaľ bude rakva s kráľovnou, prikrytá kráľovskou vlajkou a kvetmi, putovať, sa očakávajú tisíce ľudí, ktorí jej budú chcieť prejaviť poslednú úctu. Počas 280-kilometrovej trasy budú pozostatky kráľovnej prepravené okrem iného cez mestá Aberdeen, Dundee a Perth. Okolo 16.00 h (17.00 h SELČ) by mala doraziť na Zámok Holyrood v Edinburghu, ktorý je oficiálnym sídlom britského panovníka v Škótsku. Tam zostane po zvyšok dňa.
Alžbetin najstarší syn, kráľ Karol III., a jeho súrodenci - princezná Anna a princovia Andrew a Edward v pondelok rakvu odprevadia ku Katedrále svätého Egídia v Edinburghu, kde bude verejne vystavená na 24 hodín predtým, než ju v utorok letecky prepravia do Londýna a následne prevezú autom do Buckinghamského paláca.
V stredu 14. septembra rakvu kráľovnej Alžbety II. vystavená so štátnymi poctami vo Westminster Hall - najstaršej časti Westminsterského paláca.
Pohreb britskej kráľovnej Alžbety II., ktorá zomrela vo štvrtok vo veku 96 rokov, bude v pondelok 19. septembra vo Westminsterskom opátstve v Londýne o 11.00 h miestneho času (12.00 h SELČ), potvrdil v sobotu Buckinghamský palác. Pozostatky kráľovnej následne prevezú do Kaplnky svätého Juraja na Windsorskom hrade, kde ich uložia do hrobu.
