Že stoja chrbtom k stene, si Rusi nemyslia až teraz

Obdobie trvania tejto vojny, čo je aj obdobie trvania ďalšej deštrukcie Ukrajiny, ktorá neskôr rozstrieľaná spočinie na krku EÚ, je okrem všetkého iného aj dĺžkou akútnej časti európskej energetickej krízy a dĺžkou bezprostredného ohrozenia našej ekonomiky. Nasleduje pokus o realistickejší pohľad na scenár porážky Ruska.

Predstava, že vojna na Ukrajine je daná paranojou a brutalitou jedného potentáta v Kremli, že keby sa Putinovi niečo stalo, Rusko k objatiu Ukrajiny Spojenými štátmi zaujme nezúčastnený postoj, je oddávna nepodložený optimizmus.

Varovanie súčasného riaditeľa CIA

Vo februári 2008 píše americký veľvyslanec v Moskve William Burns memorandum pre ministerku zahraničia Condoleezzu Riceovú, ktoré je varovaním pred zámerom Bushovej vlády prizvať Ukrajinu (a Gruzínsko) do NATO: „Vstup Ukrajiny do NATO je pre ruskú elitu (nielen pre Putina) najčervenšia zo všetkých červených čiar. Za viac ako dva a pol roka rozhovorov s kľúčovými aktérmi, od neokrôchancov v temných zákutiach Kremľa až po Putinových najostrejších liberálnych kritikov, som doteraz nestretol nikoho, kto by vo vstupe Ukrajiny do NATO videl niečo iné ako priamy útok na ruské záujmy. (...) Rusko na to odpovie. Rusko-ukrajinské vzťahy padnú hlboko pod bod mrazu. Pripraví to úrodnú pôdu pre zasahovanie Ruska na Kryme a východe Ukrajiny.“ Tento prezieravý muž je dnes riaditeľom CIA.