Matej Gašparovič

Neschopnosť najsilnejšej koaličnej strany hľadať na uvoľnené rezortné pozície vlastné zrelé kádre spôsobila, že sa viacerí vládni ministri regrutujú z telefónneho zoznamu Jaroslava Naďa. Bez ohľadu na to, či majú niečo spoločné so stranou, ktorá ich nominovala. To po Vladimírovi Lengvarskom teraz platí už aj pri šéfovi diplomacie Rastislavovi Káčerovi.   

Začalo sa to už tým, keď najsilnejšie koaličné hnutie nemalo kým nahradiť ministra zdravotníctva, tak sa ním stal generál, za ktorého OĽaNO nedokázalo niesť politickú zodpovednosť.

Medzitým si dve najmenšie strany koalície vynútili odchod premiéra, ktorý vo voľbách dostal mandát. Zbavili sa čerta, no bez alternatívy. Pokus o konsenzuálneho náhradníka s vizitkou „premiér“, ktorý by mal na terapeutických sedeniach spájať Matoviča, Sulíka, Remišovú a prezidentku, stroskotal. 

Dve strany, ktoré si vynútili pád premiéra, už v koalícii nie sú. Jedna zanikla a druhá čerstvo ušla vystrašená pred zimou. No zostal po nich úradnícky premiér, ktorý nemá vládnu moc. A ten, ktorý skutočnú moc dostal, s ňou už dnes nedokáže narábať ani v zákulisí. Pretože nemá pod kontrolou ani svojich vlastných ministrov, nie to ešte poslancov. Nevraviac o chýbajúcej väčšine v parlamente.