Voľby v prešovskej župe: Majerský hrá o všetko, Kaliňák nemá čo stratiť

Vo voľbách v Prešovskom samosprávnom kraji (PSK) hrá o veľa najmä KDH, ktorého predseda potrebuje obhájiť mandát, inak si privodí veľké problémy. Ak by prehral, bol by to zrejme koniec jeho kariéry a strana by sa pred parlamentnými voľbami ocitla v strachu. Platí aj opak, župné voľby v Prešove a Žiline môžu tejto strane zdvihnúť sebavedomie.

Hlavným vyzývateľom Milana Majerského bude riaditeľ kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michal Kaliňák, ktorého podporujú strany Smer, Hlas a SNS. Najmä prvé dve menované sa snažia znova získať severovýchod, ktorý bol predtým ich silnou baštou. Pred Majerským župu viedol Peter Chudík zo Smeru, ktorý tu vládol dlhých šestnásť rokov, teda štyri volebné obdobia, neprerušene od roku 2001. V roku 2017 Majerský Chudíka jasne porazil, keď získal o desať percent viac hlasov. Teraz prichádza Smer a Hlas s novou tvárou.

Aké majú rivali šance? A môžu voľby ovplyvniť menší kandidáti, ktorí im môžu odobrať hlasy?

Majerský sa spolieha najmä na výsledky svojej doterajšej práce. Pri otázke, čo by z nej vyzdvihol, spomína najmä starostlivosť o cesty. Župa vraj za uplynulých päť rokov opravila najviac ciest zo všetkých krajov, až 732 kilometrov, pričom do ciest, mostov a ich údržby kraj investoval až 200 miliónov eur. Okrem ciest Majerský spomína trochu okrajovú tému, takzvané duálne vzdelávanie, kde sa podľa neho v súčasnosti vzdeláva približne 1 300 študentov, pričom pri jeho nástupe na župu ich bolo len 82. Ako svoj tretí úspech uvádza prilákanie nových investorov, vďaka čomu podľa neho v kraji vzniklo až 5-tisíc nových pracovných miest.

Michal Kaliňák, Majerského hlavný konkurent, tvrdí, že sa rozhodol kandidovať, lebo sa dvadsať rokov venuje samosprávam, a teraz chce zúročiť svoje skúsenosti. Myslí aj rozpráva ako projektový inžinier. Garantuje, že ak bude zvolený, tak do konca budúceho roka zriadi agentúru pre cestovný ruch. Od 1. mája budúceho roka bude možné podávať žiadosti na výstavbu verejných budov a zariadení sociálnych služieb. Od 1. júla budúceho roku spustí službu pojazdných potravín. Najneskôr do jesene budúceho roka pripraví dotačnú schému na technickú projektovú dokumentáciu pre výstavbu vodovodu a kanalizácie. „Ponúkam to, čo viem splniť, preto si viem dať aj termíny,“ hovorí sebaisto Kaliňák.

Za hlavný problém súčasného župana označuje, že uzavrel župu samu do seba, čo podľa Kaliňáka znamená, že PSK rieši len základný chod, ale nič navyše. „V obciach za päť rokov nevideli živého župana,“ tvrdí. V praxi sa to podľa neho prejavuje v nedostupnosti potravín, chýbajúcich vodovodoch, predaji budov, ktoré boli vo vlastníctve župy, alebo aj slabou úrovňou duálneho vzdelávania. Tu Kaliňák Majerskému vyčíta, že nedokáže pritiahnuť do tejto formy štúdia viac študentov, a to najmä z vylúčených komunít. Uvádza, že ročne končí základnú školu 9-tisíc detí, no na strednú nastúpi len 7 800 z nich. Práve na tých, ktorí nenastúpia, by sa podľa neho mal kraj zamerať a mal by im vysvetliť, že im vďaka duálnemu vzdelávaniu vie ponúknuť isté pracovné miesto.

Predvolebné koalície

Zdá sa, že v Prešove bola snaha vytvoriť koalíciu všetkých proti Majerskému, pričom Michal Kaliňák je na to ideálnou postavou. Je známy z televíznych obrazoviek, odkiaľ ho verejnosť pozná ako odborníka v oblasti samosprávy a zjavne je aj šikovným vyjednávačom, keďže sa mu podarilo získať podporu Smeru aj Hlasu. K nim sa pripojila aj SNS a v súčasnosti aj zjednotená maďarská strana Aliancia, čo však nehrá významnú rolu, keďže maďarská menšina má v Prešovskom kraji veľmi malé zastúpenie.

Kaliňáka pritom pôvodne chcela podporiť aj Republika, teda strana odídencov od Mariána Kotlebu. Potvrdil nám to jej podpredseda Milan Mazurek, ktorý je tiež jedným z kandidátov na post predsedu PSK. Mazurek tvrdí, že podpora zlyhala na tom, že Pellegrini Kaliňákovi pohrozil, že ak prijme podporu od Republiky, stratí podporu Hlasu. „Nepovažujem to za správanie svojprávneho hrdého muža, ktorý chce ísť vlastnou cestou. Ak je niekto v takomto područí politických rozhodnutí, tak ho nepovažujem za kandidáta, ktorý dokáže spojiť opozičné hlasy,“ okomentoval to Mazurek. Republika pritom chcela Kaliňáka podporiť práve preto, aby mal Majerský jednotného opozičného kandidáta.

O tom, koho podporí, sa dlhšie rozhodovala strana Sme rodina, ktorá sa napokon pre lepšie preferencie rozhodla pre Majerského. Kaliňák toto rozhodnutie kritizuje, pričom tvrdí, že on na rozdiel od Majerského nechce predávať majetok župy, čo by mohlo strane Sme rodina pomôcť pri výstavbe nájomných bytov. Kaliňák pritom poukazuje, že Jozef Lukáč (Sme rodina), ktorý je predsedom parlamentného Výboru pre verejnú správu a podpredsedom župy, hlasoval za všetky odpredaje budov.

Kaliňák pripúšťa, že možno ešte získa podporu niektorých ďalších strán. OĽaNO, ktoré v kraji nepodporuje nikoho, to však nebude. Nemali záujem sa s ním ani stretnúť. Ak nepočítame malé strany, tak ako možní podporovatelia sa javia už len liberáli z Progresívneho Slovenska, ktoré zatiaľ v Prešovskom kraji nepodporilo žiadneho kandidáta. Kaliňák s nimi vraj rokuje.

Čo sa týka Majerského koalície, pred voľbami sa najviac hovorilo, či ho podporí strana OĽaNO. Napokon k tomu nedošlo a Majerský kandiduje s podporou strán KDH, SaS, Sme rodina, Za ľudí a viacerých malých strán. Na otázku o podpore OĽaNO priznáva, že jej podporu nezískal, pretože KDH v Žilinskom kraji postavilo Igora Janckulíka, pričom OĽaNO si stanovilo ako podmienku, že ak KDH postaví kandidáta proti Erike Jurinovej, tak Majerského nepodporí. „Asi po pol roku sa situácia zmenila,“ vraví Majerský s tým, že OĽaNO sa napokon rozhodlo, že by ho predsa len chcelo podporiť. Ale problémom bolo, že Majerský mal v tom čase už uzatvorenú kandidátku a nechcel z nej nikoho vyškrtnúť. Výsledok je, že OĽaNO postavilo vlastnú kandidátku na poslancov, bez kandidáta na župana. Na otázku, či sa mu Matovič vyhrážal tým, že ak KDH postaví v Žiline Janckulíka, OĽaNO postaví v Prešove Šipoša, Majerský odpovedá, že o tom počul, ale na rokovaniach nič také nikdy nezaznelo.

Aké sú šance

Majerský aj Kaliňák odmietajú župné voľby spájať so situáciou na celoštátnej úrovni. Majerský hovorí, že problémy, ktoré rieši župa, nie sú ani pravicové, ani ľavicové. Kaliňák dodáva, že na regionálnej úrovni ľudia volia podľa toho, či poznajú kandidáta, a nie podľa toho, akú značku zastupuje.

To však zrejme nebude celkom pravda, pretože práve stranícka príslušnosť môže v konečnom dôsledku rozhodnúť. Smer bol  na východe, obzvlášť severovýchode, vždy silný. Prihraničné okresy ako Snina, Medzilaborce, Svidník, Stropkov, či Bardejov boli vždy červené, čo hrá do karát práve Kaliňákovi, ktorý je navyše rodákom z Medzilaboriec. Bez podpory strán Smer a Hlas by Kaliňák nemal šancu dobehnúť súčasného župana.

Naopak, Majerský potrebuje čeliť politickej dominancii Smeru na krajnom východe, pričom v tomto úsilí mu môže mierne pomôcť, že napokon nezískal podporu OĽaNO. Otázkou je, čo bude pre Majerského znamenať vyššia volebná účasť, ktorá sa v týchto voľbách očakáva. Pred piatimi rokmi totiž Majerský vyhral aj vďaka nízkej účasti. Chudík vtedy nedokázal zmobilizovať voličov Smeru, ktorí ostali sedieť doma a dlhoročný župan jasne prehral s vtedy relatívne neznámym Majerským. Ak však voliči Smeru či Hlasu prídu k urnám, Majerský môže mať problém. Na druhej strane, vyššia účasť vždy nahráva kandidátovi, ktorý obhajuje úrad, preto sa nedá jednoznačne povedať, či mu to pomôže alebo uškodí.

Majerský dnes tvrdí, že na krajnom východe si teraz verí omnoho viac ako pred piatimi rokmi. Cíti tam vraj veľmi silnú spätnú väzbu, čoho dôkazom má byť, že mu viacero starostov povedalo, že ho budú voliť aj napriek tomu, že kandidujú s podporou strán podporujúcich Kaliňáka. Nie je to však len o starostoch, Majerský tvrdí, že cíti vyššiu poznateľnosť svojej osoby aj medzi obyčajnými ľuďmi. „Som si istý, že karta sa otočila,“ tvrdí.

Majerského baštou by mal byť Spiš, odkiaľ pochádza. Jeho nevýhodou je, že väčšina Spiša patrí do Košického kraja. On sám tvrdí, že sa cíti silný aj pod Tatrami. Kaliňák odhodlane tvrdí, že podporu cíti v celom kraji, napokon však menuje najmä spomínaný severovýchod, keďže v Bardejove sa podľa vlastných slov dlhodobo snaží o podporu cestovného ruchu, v Svidníku a okolí o potravinovú dostupnosť a v Poloninách zase o spustenie vodovodu. Silný sa zrejme cíti aj v Prešove, keďže hovorí, že pred voľbami ho niektorí ľudia nahovárali aj na kandidatúru na post prešovského primátora.

Obaja kandidáti svoje šance vidia ako vysoké. Kaliňák tvrdí, že ešte predtým, než sa rozhodol kandidovať, si spravil prieskum, z ktorého vyplynulo, že má vysoké šance na výhru. Možno aj preto Majerského v televíznom dueli na TA3 nazýval až príliš sebavedomo končiacim županom. Na otázku, či to nebolo trúfalé, odpovedá, že nie, lebo ho tak nazýval preto, že sa mu končí volebné obdobie. Majerský sa tiež tvári sebavedomo. „Verím, že obhájime svoje pozície a dokonca sa nám ich podarí aj zlepšiť. Ľudia videli, že vieme robiť,“ konštatuje.

Ako to dopadne?

Súboj môže byť napokon tesný. Aj ja na základe mojej skúsenosti môžem potvrdiť, že viacerí starostovia zo Smeru, či Hlasu sú s Majerským spokojní. Otázkou však je, či ho budú aj voliť. Čo sa týka prieskumov, v nich mal údajne spočiatku Majerský vysoký, až tridsaťpercentný náskok. Ale v poslednom čase Kaliňák Majerského náskok zmenšuje. Jeho silnou stránkou sú okrem spomínanej straníckej podpory aj lepšie rétorické schopnosti, čo mu môže pomôcť aj pri lámaní starostov, ktorí sú dnes s Majerským spokojní, aby predsa len volili kandidáta, ktorého podporuje ich strana. Obaja kandidáti sú silní v osobnom kontakte s voličom, a známi svojou pracovitosťou. Majerskému pomôže, ak nebude veľa predvolebných debát.

Otázka je, komu odoberie viac hlasov Mazurek či Kuffa. Kaliňák tvrdí, že jeho by Mazurek s Kuffom nemali ohroziť, pretože ich voliči sa na voľbách do samosprávy väčšinou nezúčastňujú. Majerský ich nechce komentovať, no niektoré hlasy z KDH tvrdia, že v strane očakávajú, že Mazurek odoberie hlasy skôr Kaliňákovi. Problém pre Majerského by nastal, ak by sa Mazurek rozhodol odstúpiť v prospech Kaliňáka. Niektoré hlasy tvrdia, že tu taká možnosť je. Sám Mazurek to definitívne nevylúčil, no z jeho reakcie bolo zrejmé, že odmietnutie podpory od Kaliňáka ho značne znechutilo a dnes nemá veľkú chuť vzdať sa v jeho prospech.

Napokon, boj o Prešovskú župu je aj bojom o konzervatívneho voliča, čo si – zdá sa – uvedomujú obaja kandidáti. Majerský tvrdí, že medzi konzervatívne založenými voličmi cíti najväčšiu podporu. No na konzervatívne ladeného voliča sa zameriava aj Michal Kaliňák. Pri pohľade na jeho facebookovú stránku na nej nachádzame fotky z odpustových slávností, či dokonca návštevu Inštitútu Krista Veľkňaza v Žakovciach, ktorý vedie farár Marián Kuffa. Kaliňáka sa preto pýtam na potraty či homosexuálne manželstvá, on sa však odpovedi vehementne vyhýba. Tvrdí, že „úlohou VUC-ky je zabezpečovať všestranný rozvoj územia a prihliadať na potreby obyvateľov. Ak tam budeme ťahať akékoľvek iné témy, robíme z nej arénu pre politiku, čo je nezmysel.“ Na otázku, či by ako župan podporil dúhový pochod, tvrdí, že touto otázkou by sa ani nezaoberal, keďže župan ju nemá čo riešiť. Je evidentné, že v týchto otázkach sa nechce jasne prikloniť ani na liberálnu, ani na konzervatívnu stranu. Pri otázke na farára Kuffu tvrdí, že Kuffa dokázal výbornú vec a želal by si, aby sa niečo podobné podarilo vytvoriť aj v iných regiónoch. „Ja za tým nevidím ideológiu, iba výsledok,“ konštatuje Kaliňák.

Ďalšie scenáre

Aj keď obaja kandidáti hrajú o veľa, komfortnejšiu pozíciu má predsa len Kaliňák. Smer aj Hlas by potrebovali jeho výhru, aby na celoslovenskej úrovni ukázali, že sú životaschopní. Pre Kaliňáka by však nebola tragédiou ani prehra. Zjavne sa mu podarilo získať dostatočné zdroje na financovanie kampane, ktorú má dobre rozbehnutú. Stretáva veľa ľudí, buduje si značku a ak aj nevyhrá, môže to pre neho znamenať dobrý začiatok ďalšej politickej kariéry. Pri otázke na ďalšie pôsobenie v politike je Kaliňák zdržanlivý a tvrdí, že to najprv musí prediskutovať so svojou rodinou a potom predstaviteľmi ZMOS-u. Nechce vylúčiť žiadnu možnosť, no keďže jasne neodmieta politickú kariéru, dá sa predpokladať, že má ďalšie politické ambície. Jeho návrat do štruktúr ZMOS-u by bol politickým krokom vzad. Napokon, ako kandidát už nie je nepopísaným listom papiera. Niektoré strany sa za neho postavili, v kampani sa voči niektorým ľuďom vymedzil. Tváriť sa ako nezávislý v pozícii riaditeľa kancelárie ZMOS-u už nemôže.

Majerský má v istom zmysle nôž na krku. V KDH od neho očakávajú, že si mandát udrží. Ak by oň prišiel, oslabilo by to stranu aj jeho pozíciu v nej. Post predsedu by pravdepodobne nestratil, lebo v strane nie je nikto, kto by ho mohol nahradiť. Ale pre KDH by to určite znamenalo oslabenie pozície pred parlamentnými voľbami a tiež horšiu pozíciu pred vyjednávaním o spolupráci s ďalšími stranami, ku ktorej sa zjavne schyľuje.

Zdá sa, že Milan Majerský už má nejaký plán. Čo-to naznačil ešte začiatkom leta, keď sa rázne vyhranil voči spolupráci s Igorom Matovičom. Dnes zas na otázku, či sa KDH vidí skôr v koalícii s progresívcami a SaS, alebo Smerom a Hlasom, odpovedal, že ani v jednom tábore, pričom on vidí aj ďalší, tretí priestor, k čomu sebavedomo dodal, že o KDH je záujem. Majerský hovorí: „Myslím si, že štandardné politické strany, ktoré môžu zosilnieť na základe výsledkov z regionálnych a komunálnych volieb, môžu byť súčasťou vytvorenia niečoho veľkého. Možno to bude stredopravé, možno to bude vláda národnej jednoty a možno strana normálnych a slušných ľudí.“ Na ďalšie otázky v tejto oblasti už nechcel odpovedať, pričom  povedal, že viac o tom povie po voľbách. Zdá sa teda, že KDH už má stratégiu, pričom je dosť možné, že istú úlohu v nej zohrá aj Mikuláš Dzurinda.

V každom prípade, Majerský aj KDH teraz potrebujú dobrý výsledok. Keď ho Majerský dosiahne, môže uvažovať o niečom väčšom. Ak nie, jeho reputácia utrpí viac, ako sa to dnes môže zdať.