Vidím čoraz viac náznakov, že Hillary bude v roku 2024 kandidovať, vraví bývalý Clintonov poradca

Hoci sa prezidentské voľby v Spojených štátoch amerických uskutočnia o viac ako dva roky, presnejšie 5. novembra 2024, o ich povahe sa v americkej spoločnosti pomerne živo diskutuje už v súčasnosti. Najviac pálčivou otázkou je podľa očakávania tá, ktorí kandidáti sa proti sebe vo finále postavia.

Pokiaľ ide o tábor demokratov, panuje v ňom čoraz silnejšie presvedčenie, že súčasný prezident Joe Biden je na odpis. Jeho opätovnú kandidatúru na funkciu šéfa Bieleho domu podporuje podľa nedávneho prieskumu, o ktorom Štandard informoval v samostatnom článku, len 35 percent demokratov. Až 56 percent z nich si myslí, že demokratická strana by mala nominovať niekoho iného.

Návrat Hillary?

Ich esom v rukáve by tak mohla byť aj ostrieľaná matadorka Hillary Clintonová, niekdajšia ministerka zahraničných vecí a hlavná súperka exprezidenta Donalda Trumpa z roku 2016.

Túto alternatívu pred pár dňami podporil aj bývalý poradca exprezidenta a jej manžela Billa Clintona Dick Morris. „Vidím čoraz viac náznakov, že Hillary bude kandidovať,“ skonštatoval podľa portálu New York Post v rozhlasovej relácii.

„Len čo sa Biden stiahne, prieskumy ukážu, že demokrati sa prikláňajú k nejakému šialenému radikálovi, akým je [kalifornský guvernér] Gavin Newson, [vermontský senátor] Bernie Sanders. Možno dokonca aj k samotnej AOC [Alexandria Ocasiová-Cortezová, progresívna členka Snemovne reprezentantov],“ doplnil.

Práve tu sa vraj otvára priestor pre Clintonovú, ktorá môže popri spomenutých potenciálnych adeptoch pôsobiť omnoho umiernenejšie. Clintonová napríklad nedávno skritizovala politiku otvorených hraníc Bidenovej administratívy.

Morris povedal, že si je vedomý stratégie, ktorú Clintonová používa, „pretože je to stratégia, ktorú som navrhol pre Billa Clintona v roku 1992“, keď vyhral demokratickú nomináciu. „Hillary práve oprašuje Billovu príručku, ktorú som pre neho napísal, a tento rok ju sama aplikuje,“ pokračoval Morris.

Dopyt vraj môže existovať aj na strane demokratov. Hrozba nástupu radikálnych progresívnych ľavičiarov k moci vraj „prinúti lídrov Demokratickej strany ísť za Hillary a povedať: ‚Hej, pozri, kandiduj znovu. Potrebujeme, aby si nás zachránila pred šialenou ľavicou‘,“ špekuluje Morris.

Clintonová, ktorá má už 74 rokov a v čase volieb by mala čerstvých 77, pritom začiatkom septembra skonštatovala, že kandidovať na prezidentskú funkciu už nikdy nebude. V podobnom duchu sa vyjadrila aj viackrát predtým.

Trump verzus DeSantis

Otázka, kto zabojuje o kreslo formálne najmocnejšieho muža/ženy za opačný tábor, republikánov, takisto nie je vôbec uzavretá.

Opätovnú kandidatúru napríklad nevylúčil ani 76-ročný exprezident Donald Trump, ktorého po augustovej razii FBI v jeho sídle Mar-a-Lago na Floride americké ministerstvo spravodlivosti vyšetruje pre podozrenie z nezákonného prechovávania tajných materiálov, krádeže vládnych dokumentov a marenia výkonu spravodlivosti.

Aj tento excentrický miliardár však zažíva medzi svojimi pokles popularity. Podľa rovnakého prieskumu, ktorý meral aj popularitu Bidena, si opätovnú kandidatúru Trumpa vo voľbách v roku 2024 želá 47 percent z republikánov a 46 percent si zas myslí, že republikáni by mali nominovať niekoho iného. 

Azda najhorúcejším kandidátom republikánov na funkciu prezidenta tak ostáva guvernér Floridy Ron DeSantis, ktorého vníma ako budúcnosť republikánskej strany čoraz väčšie množstvo jej priaznivcov.

Obľuba DeSantisa vyletela nahor počas pandémie covidu, keď sa stal jedným z najviac koronaskeptických politikov v krajine. Florida tiež začiatkom roka presadila zákon obmedzujúci vyučovanie o sexuálnej orientácii a rodovej identite na školách. Naposledy sa zas zviditeľnil rozhodnutím poslať lietadlá s nelegálnymi migrantmi na obľúbené letovisko progresívcov.

DeSantisov nárast popularity a prezidentské ambície podľa portálu Politico povedú ku kolízii s Trumpom. Možný konflikt medzi týmito dvoma výraznými postavami republikánskej strany je zdrojom napätia v strane.