Svetlonoc: iba noc

Pokiaľ niečo charakterizuje druhý celovečerný film Terezy Nvotovej, tak je to cit pre trendy, ktoré sa objavujú v alternatívnych filmoch a ich miešanie so slovenskou tradíciou. Príbeh i estetiku ohraničujú žánrové konvencie trileru a hororu a miešajú sa s baladickou poetikou.

116266826_117041516759758_2283035337823727202_n Foto: Svetlonoc/Nightsiren/FB

Kombinácia (nie celkom zvládnutej) žánrovej dramatizácie s civilnou štúdiou charakteru hlavnej hrdinky vyvoláva napätie. Ako diváci sa orientujeme pomerne zložito: chvíľu očakávame niečo na spôsob Záhady Blair Witch, chvíľu Midsommar.

Napriek tomu je réžia to, čo je na tomto filme ako-tak zvládnuté. Cítiť urputnosť a odhodlanie. Vstup osamelej hrdinky do neznámeho priestoru dediny je síce známy východiskový bod, ale má svoju silu. Film pracuje s tajomstvom a dokáže udržať diváka v napätí. Jeho očakávania sú veľké, dielo prichádza do distribúcie s ocenením z významného festivalu v Locarne.

Postupne odkrývame s hrdinkou jej tajomstvá. Viac ako s faktami film pracuje s citmi, na jednej strane nás to emocionálne vťahuje do deja, na druhej je ignorovanie potrebných informácií rušivé. V 21. storočí nie je možné, aby zmizlo osemročné dieťa a nikto sa oň nezaujímal.

Traumatické detstvo hlavnej hrdinky Šarloty a jej sestry Miry sa síce odohráva ďalej od dediny, ale nie sme v 16. storočí. Film vôbec nerieši 15 rokov života mladých žien a miestami pôsobí, akoby bol nakrútený v nejakom bezčasí.

Hľadanie ženskej sily a identity v nepriateľskom prostredí, vôľa k slobode, jej naplnenie mimo akceptovaných ciest – to sú silné témy, ktoré dielo otvára. Aká krajina vlastne Slovensko je? Aké zvláštne mocenské pomery tu vládnu? Prečo je taký rozpor medzi mestom a dedinou? Prečo sa otvorenejšie nehovorí o negatívnych pocitoch budúcich matiek? Problémom je tézovitosť, príbeh napĺňa premisu urputne a za každú cenu.

Je nutné pracovať so stereotypmi takto nápadne? Všetci muži sú agresívni ožrani, bosorka je navyše Rómka, aby útlak vynikol. Aj menej by stačilo, pretože takto namiesto charakterov sledujeme karikatúry. Hyperbola nefunguje. Pracuje sa s predpokladmi typu kresťanstvo je zlé a bosorky dobré. Alkohol je zlo, na rozdiel od „prírodných drog“ – takéto jednoduché to predsa nie je. Minimálne šibačka, ktorá je skutočne traumatizujúca, má rovnako pohanské tradície ako oslavovaná svätojánska noc.

Filmu najviac chýba dôslednejšia dramaturgia – scény s vlkom sú síce efektné, ale v deji nemajú zmysel, motív hada je nadužívaný, ilustratívny a nakoniec vlastne prázdny.

Aký film je Svetlonoc ?

Tereza Nvotová so scenáristkou Barborou Námerovou vychádzajú z osobnej perspektívy a ich zaujatie, napriek všetkým výhradám, v sebe nesie istú katarznú silu. Je ako výkrik, ktorý by sme nemali ignorovať. Akoby však pri jeho realizácii chýbal niekto s chladnou hlavou.