Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajina plánuje útok na Bielorusko? Nezmysel, komentuje Kyjev

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí vydalo vyhlásenie odmietajúce tvrdenia, že Kyjev plánuje útok na Bielorusko. Na tvrdenia rázne reagovala aj veľvyslankyňa USA na Ukrajine Bridget Brinková.

Bieloruský autoritársky prezident Alexandr Lukašenko v posledných mesiacoch verejne podporoval inváziu Ruska na Ukrajinu.      

Bielorusko sa finančne a politicky spolieha na Rusko. Putinova podpora Lukašenkovi pomohla zvládnuť medzinárodnú reakciu na to, že tvrdo zasahoval na protivládnych protestoch v roku 2020. Rusko pred februárovým vpádom na Ukrajinu rozmiestnilo v Bielorusku tisíce vojakov pod zámienkou spoločných vojenských cvičení, potom vojakov poslalo cez hranicu na ukrajinské územie, kde začali útočnú vojnu.      

Rezort ukrajinskej diplomacie uviedol, že ukrajinský veľvyslanec v bieloruskom hlavnom meste Minsk bol predvolaný na bieloruské ministerstvo zahraničných vecí a tam mu odovzdali diplomatickú nótu.      

"V nóte bieloruská strana tvrdila, že Ukrajina údajne plánuje útok na území Bieloruska. Táto informácia sa nezhoduje s realitou. Dôrazne odmietame ďalšie podozrenia bieloruského režimu. Nevylučujeme, že odovzdanie diplomatickej nóty môže byť súčasťou plánu provokácií Ruskej federácie, aby mohla potom obviňovať Ukrajinu. Vyzývame bieloruských občanov, aby provokáciám nepodľahli," uviedlo ukrajinské ministerstvo.      

"Ukrajina nikdy nenarušuje cudzie územia. Prísne dodržiavame základné normy a zásady medzinárodného práva a Chartu OSN. Bieloruské úrady by sa mali prestať riadiť chúťkami Kremľa a okamžite prestať podporovať Rusko v jeho agresii proti Ukrajine," reagovalo ďalej ministerstvo v Kyjeve.      

Brinková, ktorá predtým pôsobila ako veľvyslankyňa USA na Slovensku, na Twitteri napísala: "Jasne si povedzme, kto na koho útočí - Rusko porušilo suverenitu Ukrajiny a podniká tam útoky, ktoré zabíjajú mužov, ženy a deti, keď spia, a Bielorusko dovoľuje, aby jeho územie bolo využívané na podporu ruskej invázie na Ukrajinu."

(tasr)

Minúta  |  

Účasť teroristov či iného štátu na sabotáži nemeckej železnice sa nepotvrdila

Nemecká polícia doteraz nenašla žiadne dôkazy o tom, že do sobotnej sabotáže železničnej dopravy by bol zapletený cudzí štát alebo terorizmus. Vyšetrovanie pokračuje,

Hovorca berlínskeho úradu kriminálnej polície v nedeľu uviedol, že vyšetrovanie technických problémov na kritickej infraštruktúre na severe Nemecka stále pokračuje. Porucha na rádiových komunikačných kábloch v Berlíne a Herne v Severnom Porýní-Vestfálsku v sobotu na približne tri hodiny zastavila železničnú dopravu.      

Útok na komunikačný systém štátneho železničného dopravcu Deutsche Bahn síce nebol prvý, ale bol najväčší za posledné roky. Po ruskej invázii na Ukrajinu a útokoch na plynovody Nord Stream v Baltskom mori preto vzrástli obavy z cielených útokov na kritickú infraštruktúru Nemecka.

(tasr)

Minúta  |  

Štáty EÚ chcú vycvičiť 15 000 ukrajinských vojakov

Členské krajiny Európskej únie chcú vycvičiť približne 15.000 ukrajinských vojakov. Dohodol sa na tom Politický a bezpečnostný výbor (PBV) EÚ. Informácie priniesla DPA.

Výbor tvoria veľvyslanci zo štátov EÚ v Bruseli a predsedá mu Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), teda diplomatická služba EÚ. Tento krok musia ešte formálne potvrdiť členské štáty EÚ.      

Český premiér Petr Fiala vyhlásil, že dohodu o výcvikovej misii pre ukrajinských vojakov víta. Povedal to po neformálnom piatkovom samite EÚ v Prahe, ale konkrétny počet vojakov neuviedol. Česko je na pol roka predsedníckou krajinou v Rade EÚ.      

Ukrajinských vojakov bude cvičiť Nemecko a Poľsko, hoci výcvik je plánovaný aj v iných krajinách EÚ, píšu nemecké médiá.

(tasr)

Minúta  |  

Šeliga: Premiér mi povedal, že neexistujú dohody s tarabovcami

Súčasťou koalície nie sú nezaradení poslanci okolo Tomáša Tarabu. Vyhlásil to poslanec Za ľudí Juraj Šeliga v diskusii televízie Markíza Na telo. Premiér Eduard Heger (OĽaNO) ho podľa jeho slov ubezpečil, že dohody s nimi neexistujú.

Premiér mal tiež Šeligovi povedať, že odvolanie ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) by viedlo k pádu vlády. Poslanci Matúš Šutaj Eštok (nezaradený) i Juraj Krúpa (SaS) sú presvedčení, že tarabovci sú súčasťou koalície. Ak by Matovič neodišiel z vlády, SaS je ochotná podľa Krúpu hlasovať za pád premiéra.      

Šeliga odmietol koalíciu s tarabovcami, keďže pomohli blokovať hlasovanie o novele zákona o štátnom rozpočte a chcú predčasné voľby. Premiér mu povedal, že dohody s tarabovcami nie sú. "Keď budem vidieť opak a tam bude niečo za niečo, tak to padá," dodal Šeliga. "Zažívame jasnú dohodu medzi tarabovcami a Sme rodina s tichou podporou OĽaNO," povedal Krúpa.      

Poslanec Za ľudí zároveň priblížil, že podľa slov Hegera mohlo odvolanie Matoviča viesť k pádu vlády. "Ja som podržal Hegera," dodal. Šutaj Eštok na to reagoval, že Taraba svojím nehlasovaním za odvolanie Matoviča pomohol zabrániť pádu vlády.      

O predčasných voľbách budú podľa Krúpu ešte v SaS diskutovať. "Uvidíme, ako sa bude vyvíjať situácia," odpovedal na otázku, kedy chce SaS predčasné voľby. Ak Matoviča neodvolajú z vlády, SaS je ochotná hlasovať za pád premiéra. Ak by odstúpil, bude rokovať o tom, či budú vládu podporovať.      

Podľa Šutaja Eštoka je povinnosťou každej príčetnej opozície dosiahnuť predčasné voľby, ak si ich podľa prieskumov želá 64 percent ľudí. Chcú sa rozprávať o taktike. Z radov opozície počuli, že treba ísť postupne, teda ísť do odvolávania ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO) a potom sa rozprávať o odvolávaní celej vlády. Pokiaľ by dôvodom návrhu na odvolanie Mikulca bolo to, že nezvláda svoju funkciu, Krúpa by za jeho odvolanie hlasoval.      

V súvislosti s tragickou nehodou v Bratislave Krúpa poznamenal, že máme prísne tresty za jazdu pod vplyvom alkoholu, no nie vždy sa konzekventne dodržiavajú. Šeliga súhlasí so zavedením zabratia auta políciou, chce tiež častejšie cielené kontroly. Trestný zákon je podľa neho nastavený rozumne a ísť do extrémnejších sadzieb nevyrieši situáciu. Šutaj Eštok upozornil na nízke počty ľudí v polícii.

Minúta  |  

Šéf národnej banky Nemecka: Európska centrálna banka musí redukovať dlhopisy

Európska centrálna banka (ECB) bude musieť v dohľadnej budúcnosti zredukovať objem dlhopisov vo svojom portfóliu a na svojom najbližšom zasadnutí musí vyslať jasný signál, že infláciu dostane pod kontrolu. Povedal to prezident nemeckej centrálnej banky Joachim Nagel.

Je nevyhnutné, aby sme našu menovú politiku realizovali dôsledne. V dohľadnej budúcnosti bude musieť Eurosystém aj zredukovať objem dlhopisov," povedal Nagel koncom týždňa v rozhovore pre denník Süddeutsche Zeitung.              

Nagel dodal, že ekonomika Nemecka pravdepodobne už za 3. kvartál zaznamená mierny pokles. Ten by sa mohol zintenzívniť vo 4. štvrťroku a pokračovať aj na začiatku roka 2023. "Momentálne však nepredpokladám, že pôjde o výrazný pokles. Aj trh práce je stále na tom veľmi dobre," povedal šéf Bundesbank.      

V súvislosti s infláciou v Nemecku Nagel uviedol, že na budúci rok dosiahne približne 6 % a viac. Miera inflácie v najväčšej európskej ekonomike by tak mala prekonať infláciu v eurozóne, ktorá sa očakáva nad 5,5 %.      

(tasr)

Minúta  |  

OĽaNO urobí všetko pre to, aby bol rozpočet schválený, tvrdí Šipoš

Koaličné hnutie OĽaNO urobí všetko pre to, aby bol schválený štátny rozpočet. V nedeľnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 to vyhlásil predseda poslaneckého klubu Michal Šipoš.

V prvom rade chcú o tom rokovať s odídencami a SaS. Podpredseda Národnej rady (NR) SR Juraj Blanár (Smer-SD) odkázal, že za navrhovanú zmenu rozpočtu vo výške 1,5 miliardy eur zahlasujú iba vtedy, keď bude jasne definovaná schéma pomoci.      

"Žijeme v mimoriadnych a ťažkých časoch," odpovedal Šipoš na otázku, prečo by za rozpočet mali opozičné strany zahlasovať. Deklaruje, že oni urobia všetko pre to, aby rozpočet prešiel.      

Blanár v súvislosti s predloženou zmenou rozpočtu zdôraznil, že za ňu zahlasujú len vtedy, keď bude presne definovaná schéma pomoci. Je však potrebné prísť s konkrétnymi opatreniami a vyčíslením financií. Riešením by podľa neho mohlo byť aj skrátené legislatívne konanie.      

Šipoš mu v tejto súvislosti odkázal, že už bolo jasne definované, kam peniaze pôjdu, a podotkol, že o tom bude rozhodovať parlament, nie minister financií Igor Matovič (OĽaNO). Nevidí však problém, keby sa konkrétna schéma pomoci riešila pozmeňovacím návrhom v rámci druhého čítania. Ubezpečuje, že majú pripravené konkrétne opatrenia pre občanov, školy, podniky, nemocnice či samosprávy, no čaká sa na jasné zadefinovanie od EÚ. Sú však pripravení preplácať i vyššie energie a náklady. Deklaruje pomoc všetkým, ktorí to potrebujú.      

Blanár zároveň zopakoval, že jediným riešením situácie v krajine sú predčasné voľby. Rozprava k odvolávaniu ministra financií bola podľa neho obžalobou vlády. Sú pripravení zahlasovať za zákon o skrátenom volebnom období. Za odvolanie vlády by zahlasovali. Ak príde na stôl téma odvolávania ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO), otvoria ju.      

Šipoš opätovne poznamenal, že OĽaNO za novelu Ústavy SR hlasovať nebude. Je za to, aby strany, ktoré si občania zvolili v riadnych voľbách, dovládli do konca volebného obdobia, ukázali, čo v nich je, a naplnili svoj volebný program. Predčasné voľby podľa neho vyhovujú len tým, ktorým nevyhovujú prebiehajúce vyšetrovania.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.