Na aktuálnej schôdzi parlamentu by sa poslanci mali opäť pokúsiť o zvolenie nového verejného ochrancu práv. Najnovšie sa o túto pozíciu uchádzajú traja kandidáti. Najkontroverznejším z nich je Maroš Matiaško, ktorý sa na českom Ústavnom súde snažil o legalizáciu úradnej zmeny pohlavia bez znemožnenia reprodukčnej funkcie. Inak povedané, snažil sa presadiť, aby mohli muži rodiť. Rovnako ako náš minister zdravotníctva.
Matiaško je pritom úspešným advokátom, ktorý sa špecializuje na ľudské práva. Okrem právneho vzdelania má aj bakalára zo psychológie. V roku 2015 založil Fórum pre ľudské práva, kde pôsobí aj v súčasnosti. V rokoch 2015 – 2018 pracoval ako právnik na Európskom súde pre ľudské práva. Vo svojom životopise, ktorý priložil k žiadosti o kandidatúru na post ombudsmana, udáva, že na svojom konte má právne zastupovanie vo viacerých významných súdnych sporoch. Ako posledné dve sú spomenuté Černáková proti Slovensku, ktorý sa týkal nezákonného používania klietkových postelí v sociálnych službách. Alebo MDAC a ERRC proti Českej republike, ktorý sa zaoberal umiestňovaním detí do troch rokov do nevhodných ústavných zariadení.
Ale jeho životopis akosi vynecháva právne zastupovanie v prípade istého muža, ktorý sám seba nazýva Taylor a ktorý požadoval, aby mu matrika zmenila pohlavie z mužského na ženské. To však české zákony nepovoľujú, a preto sa prípad napokon dostal až pred tamojší Ústavný súd. Ten rozhodol, že znemožnenie reprodukčnej funkcie je aj naďalej podmienkou úradnej zmeny pohlavia. Sudcovia okrem iného argumentovali tým, že v opačnom prípade by vznikol právny chaos.
Matiaško o prípade detailnejšie hovorí v podcaste s názvom V Tranzu, ktorý vedie transsexuál, ktorý si momentálne hovorí Lenka Králová. Matiaško v podcaste tvrdí, že prípad sa tiahol od roku 2015 až do roku 2022, pričom spomína, že právnu pomoc poskytoval transrodovým osobám už v minulosti. Prípad chce dotiahnuť až do Štrasburgu, teda na Európsky súd pre ľudské práva.
Zaujímavé na celej situácii je to, že Matiaška navrhol na funkciu ombudsmana poslanec OĽaNO Dominik Drdul. Ten pod jeho kandidatúru získal aj ďalších devätnásť podpisov od poslancov súčasnej koalície. Okrem poslancov OĽaNO sú pod Matiaškovou kandidatúrou podpísaní aj Juraj Šeliga a Jana Žitňanská zo strany Za ľudí. Matiaškovu kandidatúru spomedzi poslancov OĽaNO však podporili aj ľudia z konzervatívneho krídla strany, ako Marek Šefčík, Lucia Drábiková či Ján Szőllős z Kresťanskej únie.
Na druhej strane sa však zdá, že OĽaNO má ešte jedného kandidáta. Je ním Róbert Dobrovodský, ktorého do funkcie navrhla Katarína Hatráková, ktorej robí Dobrovodský poslaneckého asistenta. Hatráková v parlamente háji farby Kresťanskej únie a až do vylúčenia, ktoré nasledovalo po tom, čo odmietla hlasovať za vydanie Roberta Fica na väzobné stíhanie, bola súčasťou klubu OĽaNO. Hatrákovej sa pritom podarilo pre svojho kandidáta získať až 27 podpisov, čo je o dvanásť viac, ako je minimálny počet, teda pätnásť. Dobrovodského kandidatúru podporili najmä konzervatívci, ako György Gyimesi či Peter Kremský, ako aj už zmieňovaná trojica Šefčík, Drábiková, Szőllős, ktorí podporili aj Matiaška, ale napríklad aj liberálni poslanci, ako Kristián Čekovský či Andrej Stančík. Podpisy pripojili aj Tomáš Taraba, Štefan Kuffa, či odídenci z OĽaNO ako Martin Čepček či Ján Mičovský.
Aj Dobrovodský je pritom považovaný za odborne veľmi vyspelého kandidáta. Pôsobí ako docent na Trnavskej univerzite, kde sa venuje občianskemu a rodinnému právu. Je členom legislatívnej rady vlády. V minulosti sa spolupodieľal na príprave novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorá zaviedla povinné zverejňovanie zmlúv. Bol súčasťou dvoch mediálne známych káuz, a to konkrétne prípadu malého chlapca, ktorého v roku 2016 z triedy nasilu vyviedol vyšší súdny úradník. A tiež prípadu Lucky, ktorú utýral na smrť jej otčim v roku 2012. V prvom prípade sa Dobrovodský podieľal na vytvorení novej vyhlášky ministerstva spravodlivosti. V druhom prípade viedol expertnú skupinu, ktorá pripravovala reformu rodinného práva.
Posledným kandidátom je Marián Török, ktorého navrhla poslankyňa Vladimíra Marcinková z poslaneckého klubu SaS. Pod Törökovu kandidatúru sa podpísali len poslanci z Marcinkovej klubu. Marián Török viedol desať rokov kanceláriu verejného ochrancu práv. V súčasnosti je členom Rady pre štátnu službu. Predpokladá sa, že jeho zvolenie by znamenalo pokračovanie v aktivizme v dúhových témach, aké predviedli posledné dve ombudsmanky, čiže Jana Dubovcová a Mária Patakyová, ktoré sa zúčastňovali na dúhových pridoch a v čase ich konania vyvesovali dúhovú vlajku na budovu, kde sídli verejný ochranca práv. Török viedol kanceláriu práve v čase, keď dochádzalo k takýmto excesom.
Pripomeňme, že pozícia verejného ochrancu práv je neobsadená od 29. marca tohto roku, keď uplynulo funkčné obdobie Márie Patakyovej. Parlament sa už viackrát neúspešne snažil o zvolenie jej nástupcu. Hlasovanie, v ktorom si budú poslanci vyberať medzi jedným z trojice Matiaško, Dobrovodský, Török, by sa malo uskutočniť počas aktuálnej októbrovej schôdze. Presný termín zatiaľ nie je známy. Všetko závisí od toho, ako sa bude súčasná schôdza vyvíjať.
Ale jedno je už, zdá sa, jasné. Totiž, že OĽaNO sa opäť podarilo predstaviť kandidáta, za ktorého by sa nemuseli hanbiť ani progresívci v Progresívnom Slovensku a pri ktorom sa musia červenať aj liberáli v SaS.