Na Západe nie je zhoda na tom, čo to znamená poraziť Rusko, hovorí bezpečnostný analytik Dyčka

V posledných dňoch môžeme sledovať, ako Rusko opäť ostreľuje veľké ukrajinské mestá aj na západe krajiny. Útočia na energetickú infraštruktúru, elektrárne či teplárne. Vidíte v tom pred príchodom zimy zmenu stratégie?

Nepovedal by som, že je to úplne zmena, ale iba reakcia na ukrajinský postup na niektorých frontoch. Rusi im tento úder chcú vrátiť. A aby ukázali ukrajinskej populácii, že porazení rozhodne nie sú, musia zaútočiť na viacerých miestach. Zároveň to dáva zmysel aj ekonomicky, pretože nemôžete nechať zázemie nepriateľa z ich pohľadu nezasiahnuté a rozvíjajúce sa. Podobné útoky ale budú skôr nárazové. Nie, že by to Rusi nechceli robiť častejšie, ale nemajú na to prostriedky, pretože sa musia sústrediť na frontové regióny.

A útoky na energetickú infraštruktúru? Vzhľadom na to, že sa blíži zima a Ukrajina nie je v súčasnej dobe energeticky sebestačná, tak je to jeden zo spôsobov, akým nalomiť nielen morálku obyvateľstva, ale aj schopnosť Ukrajiny brániť sa. Je to v určitom zmysle niečo podobné, ako keď Ukrajinci zasahujú ruské zásobovacie trasy. Hoci sa zdá, že to nebude veľmi fungovať, tak ekonomické dôsledky na Ukrajinu budú veľké a dajú sa vyčísliť.

Rakety zasahovali aj civilné objekty. Vyberá si ich podľa vás ruský generálny štáb cielene, alebo ide o nepresnosť ruskej streľby?

Tých vysvetlení je viacero. V niektorých prípadoch, vo veľkých populačných centrách, to dáva zmysel: vyvolanie paniky, obmedzenie ochoty brániť sa alebo vyvolanie utečeneckej vlny, pretože Rusi stavajú na to, že Ukrajinci budú utekať. Je ale jasné, že rozhoduje, akú drahú muníciu Rusi na ostreľovanie miest používajú. Niektoré strely s plochou dráhou letu stoja až okolo 100 miliónov korún [vyše 4 milióny eur, pozn. red.], takže nemá zmysel nimi plytvať na civilné ciele.

Nie všetky civilné ciele sú ale zasahované zámerne. Môže ísť o zlyhanie navádzacieho systému, zlé súradnice alebo sa jednoducho nevedia trafiť. Alebo im skrátka Ukrajinci tie strely zostrelili a ich časti potom spadli niekde inde. To poznáme z druhej svetovej vojny, keď napríklad pri bombardovaní Londýna väčšie množstvo ľudí zahynulo kvôli spätnému dopadu striel z protilietadlového delostrelectva ako následkom samotného bombardovania. Je to politicky citlivé, ale, bohužiaľ, stáva sa to. Z pohľadu Ruska nedáva zmysel plytvať takou drahou muníciou na ciele, ako sú detské ihriská.

Viete, v akom stave je v súčasnosti ukrajinská protivzdušná obrana?

To nie sú informácie, ktoré by Ukrajinci uvoľňovali. Pred vojnou mali s protileteckou obranou problémy predovšetkým na juhu okolo pobrežia Čierneho mora a Chersonu. To bola ich slabina a môže to čiastočne vysvetľovať rýchly ruský postup v tejto oblasti. Naopak, to, že sa im nepodarilo postúpiť na Kyjev a veľmi málo postupovali na severe a východe, je dané tým, že tam boli Ukrajinci sústredení viac.

A môže ich spasiť dodávka jednej batérie nemeckého systému protivzdušnej obrany IRIS?

Spasiť asi nie, ale to nie je všetká protilietadlová obrana, ktorú majú. Už predtým dostali systémy S-300 zo Slovenska, ktorými sami už disponovali. Faktický vplyv na bojisku je jedna vec, ale spôsob, akým to predáte publiku, je vec druhá. Raketometov HIMARS tiež nebolo veľa a mediálny obraz – a tým aj vplyv na morálku – bol masívny. Vo chvíli, keď sa podarí pár úspešných zásahov, tak Rusi nebudú vedieť, kde tie systémy sú a koľko ich je, a to zníži ich schopnosť operovať vo vzduchu. Myslím, že klamanie a predstieranie je vec, ktorú Ukrajinci zvládajú veľmi dobre.

Ukrajinská armáda znovu získava niektoré územia na juhu a na východe, ale koniec konfliktu je v nedohľadne. Ako bude vyzerať vojna v zime, zamrzne spolu s cestami aj frontová línia?

Zhruba do júna, keď spotrebovali svoj potenciál, útočili Rusi. Od augusta prevzali iniciatívu Ukrajinci, ale je logické, že tempo útoku čoskoro vyčerpá aj ich. To tempo budú schopní udržiavať možno mesiac a pol. Potom si budú vojaci musieť oddýchnuť. Zároveň medzitým Rusi obnovujú svoje zálohy, ktorých vycvičenie bude trvať asi dva mesiace, kým ich nasadia na front. Ak Ukrajinci budú tlačiť a podarí sa im stihnúť dobyť napríklad Cherson, tak Rusi budú nútení posielať na front jednu nevycvičenú jednotku za druhou, tým by si Ukrajinci udržali prevahu aj cez zimu. Ak sa im zatlačiť nepodarí, môže sa stať, že o dva mesiace prídu čerstvé a stmelené ruské jednotky a front sa stabilizuje a zamrzne.

Je reálne, že frontová línia zamrzne napríklad aj na niekoľko rokov, podobne ako po roku 2014, keď Rusi obsadili Krym a menšiu časť Donbasu? Rusko usporiadalo referendá a tiež sa tam dlho nič nedialo. Mnoho ľudí v západnej Európe po čase zabudlo, že ten konflikt tam stále je.

Kvôli veľkým emóciám na oboch stranách to nie je veľmi pravdepodobné a každé zamrznutie už je odteraz len dočasnou prestávkou na nabratie nových síl. Aj keď Rusku by také zamrznutie hralo do kariet v súčasnej dobe viac. Väčší zisk územia už totiž Rusi v podstate dosiahnuť nemôžu a vedia to. Pre Ukrajincov ale zastavenie zatiaľ nie je emočne prijateľné.

Zhrňme si teda scenáre, akými sa môže vojna skončiť.

Krajné možnosti, samozrejme, sú, že buď môžete vojnu vyhrať, alebo prehrať. Typickejšia možnosť ale je, že obe strany stratia schopnosť eskalovať – zvyšovať svoju aktivitu v boji. V tej chvíli dôjde k patovej situácii. V žiadnom prípade nikto nedokáže odhadnúť, ktorá z týchto situácií nastane. Závisí to od množstva faktorov: ako bude vyzerať režim v Rusku, ako bude vyzerať zima v Európe, či napríklad náhodou niekto nezatlačí na Ukrajinu, aby sa s Ruskom dohodla – to všetko sú možnosti a scenáre.

A potom je tu ešte tretia strana, Severoatlantická aliancia, ktorá je do konfliktu ako podporovateľ ukrajinskej armády tiež nepriamo zapojená. Západní politici neskrývajú, že cieľom tej podpory je definitívna porážka Ruska.

To je pravda, ale neexistuje zhoda na tom, čo znamená „poraziť Rusko“. To, že má Ukrajina vyhrať, na tom sa zhodnú všetci. Napríklad Česká republika, Poľsko alebo Pobaltské štáty, kde pôsobím, si ale želajú výraznejšiu porážku Ruska. A som si istý, že niektoré iné štáty, ako sú Francúzsko alebo Spojené kráľovstvo, by boli radšej, keby sa tá vojna skončila tým, že by sa Vladimir Putin stiahol na úroveň pred 24. februárom. Tá miera zatiaľ nie je určená, ale je to dôležitá otázka, okolo ktorej sa bude točiť politika v období zimy a nasledujúcej jari.

Ak by ukrajinská armáda dosiahla svoje a vyhnala ruských vojakov z Ukrajiny a z Krymu, zloží potom zbrane a bude dobojované?

To sa nestane, kým druhá strana neuzná ukrajinské víťazstvo. Samotné oslobodenie Ukrajiny by bolo vynikajúce, ale ak budú v Rusku politické elity ochotné vo vojne pokračovať, tak sa boje neskončia a Ukrajinci zbrane nezložia. To bude znamenať veľkú záťaž nielen pre Ukrajinu, ale aj pre nás, preto sa musíme pripraviť na to, že Ukrajincov budeme musieť podporovať zrejme dlhodobo.

Nie je jeden z možných scenárov aj ten, že sa Ukrajinci, ako aj Rusi opevnia na svojej časti hranice a tou líniou bude prechádzať niečo na spôsob železnej opony?

To sa stane bezpochyby aj v tom najlepšom prípade. Výrazná deliaca línia medzi Európou a Ruskom existovať bude, to je jasné a všetci s tým počítame.

A zostane na východe od tej deliacej línie Rusko samo? Zdá sa, že Čína alebo India sú v podpore politiky Vladimira Putina opatrné, obávajú sa sankcií a bez obchodu so Západom sa nezaobídu.

Rusko má iba spojencov typu Bieloruska, Severnej Kórey alebo Iránu, takže je v podstate samo. Tá čínska neochota podať im pomocnú ruku nie je daná len tým, že by boli závislí od Západu, ale skôr tým, že Rusi výrazne prehrávajú a ukazujú, že sú relatívne neschopní. Svojím spôsobom nás Ukrajinci zachránili od toho, aby sa Rusi s Číňanmi spojili proti Západu.

Ako to myslíte, že nás Ukrajinci zachránili?

Nikto nechce byť viditeľným partnerom niekoho, kto prehráva tak jasne, ako dnes prehrávajú Rusi. Ešte pred vojnou, napríklad počas olympijských hier, však Čína deklarovala vzájomné spojenectvo s Ruskom pomerne silne. Myslím, že Číňania stavili na to, že Rusi na Ukrajine rýchlo uspejú a že to bude pre Západ rana, pretože sa ukáže ako neschopný a pomalý. To by dávalo Číne dobrú príležitosť napríklad na obsadenie Taiwanu. Ale zrazu sa ukázalo, že Západ je schopný sa relatívne rýchlo mobilizovať a efektívne Ukrajine pomôcť.

Lukáš Dyčka

V súčasnosti pracuje na aliančnej Baltic Defence College v estónskom meste Tartu, kde vzdeláva vyšších dôstojníkov zo štátov NATO a niektorých partnerských krajín. V minulosti pôsobil na Univerzite obrany v Brne, kde vzdelával vyšších dôstojníkov Armády ČR. Zároveň medzi rokmi 2014 a 2016 pôsobil ako poradca na Ministerstve obrany ČR. Pracoval aj v NATO Defence College v Ríme.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.