EÚ nechce ďalšie sankcie voči Rusku, dôvodom môže byť Nordstream

Keď sa symbol ruskej opozície Alexej Navaľnyj 17. januára vrátil do Ruska, okamžite ho zatkla polícia a išiel za mreže. Do Moskvy sa vrátil po vyliečení z otravy nervovoparalytickou látkou novičok.

Navaľnyj sa stal témou európskej politiky z iniciatívy európskych štátov. Vlani v auguste, krátko po otrave, za ním prileteli nemeckí lekári do Omsku a potom ho priviezli do Berlína, kde sa liečil. Nemecko a Francúzsko vtedy vyhlásili, že Navaľného otravu má na svedomí Rusko. Európska únia sa následne v októbri zhodla na uvalení sankcií na šesť osôb blízkych Vladimirovi Putinovi vrátane šéfa tajnej služby FSB (aj keď Berlín najprv sankciám nebol naklonený).

Prakticky súbežne s Navaľného otravou sa v Bielorusku konali prezidentské voľby, ktoré boli podľa dostupných dôkazov sfalšované v prospech úradujúceho prezidenta Alexandra Lukašenka. Nasledovali obrovské demonštrácie, ktoré bieloruské orgány potláčali hrubou silou. K zraneným pribúdali aj obete a opoziční predstavitelia končili za mrežami, alebo pod nátlakom utiekli do exilu.

Nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas v novembri pred rokovaním s rezortnými kolegami z členských štátov uviedol: „Bieloruské úrady evidentne nie sú ochotné začať dialóg s opozíciou.“ Preto podľa neho boli potrebné sankcie, ktoré Únia aj prijala.