Nejde pritom o okrajovú agendu. Poisťovňa vypláca približne 1,8 milióna jednotlivých dôchodkov, takže jej rozhodnutia priamo ovplyvňujú príjmy významného množstva domácností.
Digitálna služba ešte neznamená digitálnu poisťovňu
Sociálna poisťovňa na otázky Štandardu neodpovedala jednotlivo. Jej hovorca Martin Kontúr poukázal na oficiálne stanovisko z 2. októbra, v ktorom inštitúcia opisuje pokračujúcu digitalizáciu dôchodkovej agendy, a na nedávno predstavené nové elektronické služby.
Kontúr zároveň doplnil, že priemerný čas schválenia žiadosti o dôchodok je v súčasnosti 32,5 dňa, zatiaľ čo zákonná lehota predstavuje 60 dní. Na porovnanie pripomenul, že v Českej republike je zákonná lehota 90 dní.
Dôležitý je aj časový odstup. Kontrola zachytáva stav do konca júna 2026, pričom poisťovňa medzičasom informovala o zavedení elektronického dávkového spisu. Spustenie novej služby však ešte neznamená, že práca zamestnancov sa zefektívnila.
Na tento rozdiel upozorňuje aj Martin Vavrek zo Slovensko.Digital. Pre Štandard vysvetľuje, že údaj o 77 percentách síce pôsobí alarmujúco, no bez podrobnejšieho rozpisu nemožno určiť, koľko pracovného času predstavujú jednotlivé úkony.
„Samotných 77 percent však hovorí o počte krokov, nie o tom, koľko práce predstavujú,“ konštatuje. Podľa neho by sa pozornosť mala sústrediť najmä na činnosti, ktoré vybavovanie predlžujú alebo pri ktorých vznikajú chyby.
Ján Suchal z rovnakého združenia považuje za závažnejšie skôr fungovanie poisťovne v „papierovom svete“. Ako približuje pre Štandard, občana nemusí zaujímať, ako úrad pracuje vo vnútri, pokiaľ dostane službu rýchlo a kvalitne. Otázkou však zostáva, či štát nedokáže tú istú agendu zabezpečiť lacnejšie.
V tejto súvislosti si prezident IT Asociácie Slovenska Emil Fitoš všíma, že elektronizácia dokumentov a skutočná digitálna transformácia nie sú zďaleka to isté. Ak sa nezmenia pracovné postupy, kompetencie a organizácia práce, zamestnanci podľa neho namiesto papierov iba posielajú PDF dokumenty.
„Ľudia zostávajú sedieť stále na rovnakých stoličkách v rovnakých počtoch,“ vysvetľuje pre Štandard. Zmeny vo verejnej správe podľa neho postupujú pomalšie než v súkromnom sektore, okrem iného preto, že si vyžadujú aj legislatívne úpravy.
Starý systém nie je nebezpečný
Osobitnú pozornosť kontrolóri venovali systému na výpočet dôchodkov. Ten funguje na technológii IBM a programovacom jazyku COBOL, ktorý vznikol ešte v roku 1959. Napriek svojmu veku sa dodnes využíva aj vo veľkých bankách či poisťovniach.
Fitoš preto odmieta predstavu, že starý programovací jazyk automaticky znamená nespoľahlivý systém. „Jeho problémom nie je bezpečnosť a spoľahlivosť. Problémom je, že sa v ňom už nevytvárajú nové systémy,“ vysvetľuje.
Chýba tak širšia komunita odborníkov, ktorá by zabezpečovala výmenu skúseností a prirodzený príchod mladších programátorov.
Práve tu kontrola odhalila zraniteľné miesto. V apríli ovládalo COBOL v Sociálnej poisťovni iba 13 zamestnancov. Traja už dosiahli dôchodkový vek a ďalších päť sa k nemu priblíži v priebehu štyroch až piatich rokov. „Prevádzkové riziko asi nie je výrazné, strednodobé riziko pre udržateľnosť systému je značné,“ hodnotí Fitoš.
Poisťovňa tak podľa neho musí zostávajúci čas využiť nielen na udržanie odborníkov, ale aj na postupný presun jednotlivých funkcií do modernejších systémov.
Suchal zas upozorňuje, že situáciu môže zmeniť aj rozvoj umelej inteligencie. Tá podľa neho otvára nové možnosti pri analýze a transformácii starých informačných systémov, ktoré boli ešte nedávno ťažko predstaviteľné.
Samotný počet 13 ďalších subsystémov pritom odborníci nepovažujú za problém. Rozhodujúce je, či si dokážu automaticky odovzdávať údaje. Ak ich musia medzi systémami prenášať zamestnanci, pribúda práca aj priestor na chyby.
Keď chybu odhalí človek, systém o nej nemusí vedieť
Kontrola upozornila aj na nedostatky pri preverovaní správnosti dôchodkových výpočtov. Výsledky kontrolovali zamestnanci takzvanou metódou štyroch očí, informačný systém však nedokázal automaticky upozorňovať na možné nezrovnalosti. Od januára sa zistené chyby začali evidovať v zdieľaných excelovských súboroch.
Vavrek pre Štandard upozorňuje, že ide o závažný nedostatok, keďže chyba môže priamo ovplyvniť príjem dôchodcu. Zároveň však zdôrazňuje, že kontrolná správa neuvádza počet nesprávne priznaných dôchodkov.
Suchal poukazuje aj na ďalší rozmer problému. Pri papierových dokumentoch je náročnejšie spätne preveriť, kto a na základe akých údajov rozhodol, pričom kontrola môže byť drahšia.
Riziká sa nekončia pri výpočtoch. Kontrolóri zistili, že nie všetky papierové dôchodkové spisy mali úplnú elektronickú zálohu. Pri poškodení archívu by sa preto údaje potrebné na určenie dôchodku mohli stratiť.
Dvadsať rokov plánov, modernizácia má trvať ďalších šesť
Najvyšší kontrolný úrad pripomína, že snahy o komplexnú digitalizáciu dôchodkovej agendy siahajú do roku 2007. Viaceré projekty sa však nepodarilo dokončiť, okrem iného pre problémy s obstarávaním a nedodržané termíny čerpania eurofondov.
Projekt Modernizácia dávkových agend s plánovanými nákladmi 18,4 milióna eur mal podľa pôvodných odhadov skrátiť vybrané procesy až o 61 percent a priniesť úspory približne 23 miliónov eur za 10 rokov. Išlo však o očakávané prínosy projektu, ktorý sa napokon neuskutočnil.
Útvar hodnoty za peniaze na otázky Štandardu odpovedal, že projekt naposledy hodnotil v roku 2019 a odvtedy k nemu nedostal novšie informácie.
Modernizáciu komplikujú aj časté zmeny zákonov. Od roku 2020 do júna 2026 sa zákon o sociálnom poistení novelizoval 57-krát. Na zavedenie rodičovského dôchodku napríklad poisťovňa potrebovala nový systém za 2,6 milióna eur, no pôvodná podoba dávky po dvoch rokoch zanikla.
Predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy upozorňuje, že s výmenou vedenia poisťovne prichádzali nové, niekedy protichodné stratégie. Zodpovednosť preto podľa neho nesie aj štát, ktorý by mal zabezpečiť kontinuitu modernizácie.
Fitoš však za najväčšiu prekážku považuje verejné obstarávanie. „Verejné súťaže na informačné systémy sa menia v nekonečné príbehy plné námietok, odvolaní a opakovaní postupov,“ hovorí pre Štandard.
Poisťovňa teraz pripravuje Jednotný systém dávkovej agendy za približne 30 miliónov eur. Dokončený má byť v roku 2032.
Fitoš považuje tento horizont za realistický, možno až optimistický. Náhla výmena celého systému by podľa neho predstavovala zbytočné riziko. Aj Vavrek a Suchal sa zhodujú, že modernizácia by mala postupovať po menších etapách s merateľnými výsledkami.
Po takmer dvoch desaťročiach plánovania tak nebude rozhodujúce, koľko nových elektronických služieb poisťovňa predstaví, ale či sa jej konečne podarí zmeniť aj spôsob, akým funguje a dôchodky spracúva.
