Streľba pri bratislavskom gej bare má ohlasy aj v Česku. Tamojší aktivisti ju využili ako dôvod na opätovné vznesenie požiadaviek na legislatívne zmeny. Požadujú sprísnenie trestného zákona, manželstvo pre rovnakopohlavné páry a jednoduchšiu zmenu pohlavia.
Dvojnásobná vražda na Zámockej ulici vyvolala reakciu v LGBT komunite nielen na Slovensku. Aj české LGBT skupiny využili príležitosť, aby sa prihlásili so svojimi požiadavkami. Ich šance na úspech je ťažké odhadnúť. Ukazujú však smer, ktorým sa nároky týchto skupín uberajú po uzákonení registrovaného partnerstva.
V otvorenom liste aktivisti formulujú tri požiadavky. Prvou je zmena trestného zákona, druhou uzákonenie inštitútu manželstva pre rovnakopohlavné páry a tretím zmena pravidiel pre zmenu pohlavia. Tieto požiadavky nie sú nové, slovenské udalosti však môžu otvoriť okno na ich presadenie.
Pozornosť si zaslúži aj zoznam signatárov otvoreného listu. V nemalej miere sa na prvých miestach prekrýva so zoznamom signatárov iného otvoreného listu, ktorý bol súčasťou kampane proti kandidatúre Jakuba Kříža na funkciu zástupcu ombudsmana. O kauze Štandard informoval v tomto článku. Zdá sa, že LGBT loby je v Česku dobre organizovaná a schopná rýchlej politickej akcie.
Požiadavky na čoraz väčšie uznanie
Prvou požiadavkou LGBT aktivistov je novelizácia trestného zákona. LGBT ľudia by mali získať rovnakú ochranu ako iné špecificky chránené skupiny. Útoky proti členom tejto skupiny by tak mali byť postihované rovnako ako útoky motivované rasovými, etnickými, národnostnými či náboženskými predsudkami. Homofóbia či transfóbia by mali byť podľa autorov otvoreného listu priťažujúcou okolnosťou vedúcou k použitiu vyšších trestných sadzieb.
Druhá žiadosť sa týka urýchleného schválenia takzvaného manželstva pre všetkých. Návrh zákona je v českom parlamente už niekoľko mesiacov a nejde o prvý pokus o jeho schválenie. LGBT aktivisti pritom v otvorenom liste pracujú s dvomi argumentmi. Jednak uvádzajú, že schválenie podobných noriem v zahraničí znížilo počet samovrážd medzi LGBT mládežou, jednak sa dovolávajú zrovnoprávnenia s inými občanmi, ktorí môžu manželstvo uzavrieť.
Tretia požiadavka sa týka legislatívnych podmienok zmeny pohlavia. Podľa signatárov by podmienkou zmeny nemala byť povinnosť znemožnenia reprodukčnej funkcie, teda kastrácia. Sami aktivisti označujú tento zákrok slovami „mrzačiť zdravé telo“. Argumentujú, že podmienka chirurgickej zmeny reprodukčných orgánov je v rozpore s praxou v iných štátoch a ignoruje rozhodnutia medzinárodných orgánov.
Zatiaľ čo prvú požiadavku možno v kontexte bratislavského útoku chápať ako krok k väčšej bezpečnosti, ďalšie dve zreteľne smerujú k iným cieľom.
Registrovaným partnerstvom sa to nekončí
Registrované partnerstvo existuje v českej legislatíve od roku 2006. V prvej dekáde platnosti vstupovalo do registrovaného partnerstva 200 až 250 párov ročne, v posledných rokoch okolo 350 párov ročne. Manželstvo pritom v rovnakom období uzavrelo každý rok 45- až 57-tisíc párov.
Nízky počet registrovaných partnerstiev býva zástancami takzvaného manželstva pre všetkých vysvetľovaný nižšou úrovňou práv v porovnaní s manželstvom. Tento argument je však slabý – aj menej je viac než nič a registrované partnerstvo ponúka viac práv ako neregistrované súžitie. Aktivisti tiež odmietajú návrhy na vylepšenie existujúceho inštitútu registrovaného partnerstva a požadujú výhradne manželstvo.
Hoci v Česku vládne koalícia zložená dominantne z konzervatívnych strán, progresivistická agenda nestráca hybnosť. Neúmerný vplyv má v koalícii Pirátska strana, ktorá obsadila napríklad post vládneho splnomocnenca pre ľudské práva. Piráti tiež aktívne vystupovali v spomínanej kauze Jakuba Kříža. Potenciálne úspechy LGBT komunity tak nemožno vylúčiť.
Registrovanými partnerstvami sa požiadavky LGBT komunity rozhodne nekončia. Z reálneho využívania tohto inštitútu je zrejmé, že požiadavky aktivistov nemusia byť vedené len praktickými ohľadmi, ktoré uvádzajú. Napokon prekrývanie aktivizmu v tejto oblasti a iných progresívnych agendách je zjavné.