Aby ste mohli pokračovať v čítaní Štandardu, prečítajte si prosím podmienky používania a zaobchádzania s osobnými údajmi.
Záujemcovia sa doň môžu prihlásiť do 13. decembra.
Nemocnicu od minulého týždňa vedie Ľuboš Chmelár. Do funkcie ho dočasne vymenoval minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas). Vo funkcii nahradil Michala Plesníka.
(tasr)
Na ulici Nové záhrady mieste zasahovali hasiči aj polícia. Prípad je aktuálne v štádiu vyšetrovania.
Polícia začala trestné stíhanie vo veci trestného činu usmrtenia, uviedol hovorca Krajského riaditeľstva Policajného zboru (PZ) v Bratislave Michal Szeiff a hovorca Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Bratislave Štefan Koči.
„Dnes krátko pred 1.00 h bol ohlásený požiar záhradnej chatky na ulici Nové záhrady v Bratislave. V čase príjazdu hasičov na miesto udalosti sa požiar nachádzal v záverečnej fáze horenia a hasiči ho v krátkom čase lokalizovali. Počas vykonávania prieskumu miesta požiaru bola v zhorenom interiéri nájdená osoba bez známok života," ozrejmil Koči.
Priblížil, že pri udalosti zasahovalo 16 hasičov so štyrmi kusmi hasičskej techniky.
Podľa Szeiffa išlo o muža neznámej totožnosti. „Vyšetrovaním okolností, ako aj presných príčin, za ktorých k tejto udalosti došlo, sa v súčasnosti zaoberajú policajti Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave II. Zo strany povereného policajta bolo v tejto súvislosti začaté trestné stíhanie vo veci trestného činu usmrtenia," dodal hovorca.
(tasr)
Tragická dopravná nehoda sa stala na ceste I/51.
V okrese Nitra, sa stala v sobotu podvečer tragická dopravná nehoda. Chodca pohybujúceho sa v tmavom oblečení po neosvetlenom úseku cesty zrazilo auto. Zraneniam podľahol. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre o tom informovalo na sociálnej sieti.
„Päťdesiatdeväťročný chodec v tmavom oblečení prechádzal po uvedenom neosvetlenom úseku, kde z doposiaľ presne nezistených príčin došlo k zrážke s vodičom vozidla Škoda Roomster. Chodec na následky zranení, aj napriek podanej pomoci záchranárov, zomrel," priblížila polícia.
Tridsaťsedemročný vodič bol podrobený dychovej skúške na alkohol s negatívnym výsledkom. „Prípadné požitie alkoholických nápojov u chodca bude zisťované pri pitve. Okolnosti, miera zavinenia a príčina tejto tragickej dopravnej nehody sú predmetom vyšetrovania," dodala polícia.
(tasr)
Šéf francúzskej diplomacie v rozhovore pre BBC zverejnenom v sobotu neuviedol, či Kyjev pri útokoch na Rusko použil francúzske zbrane.
Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot vyhlásil, že v otázke podpory Ukrajiny neexistujú žiadne „červené čiary". Ukrajina by podľa ministra mohla použiť pri útokoch na ciele v ruskom vnútrozemí francúzske rakety dlhého doletu "v rámci sebaobrany".
Západní spojenci by podľa Barrota nemali obmedzovať podporu Ukrajiny a „nestanovovať a nevyjadrovať červené čiary". Na otázku, či by to mohlo znamenať aj účasť francúzskych vojakov v bojoch, povedal, že „nezavrhujeme žiadnu možnosť".
„Budeme podporovať Ukrajinu tak intenzívne a tak dlho, ako to bude potrebné. Prečo? Pretože je to naša bezpečnosť, ktorá je v stávke. Zakaždým, keď ruská armáda postúpi o jeden štvorcový kilometer, hrozba sa priblíži k Európe o jeden štvorcový kilometer," uviedol Barrot. Francúzsky minister zahraničných vecí zároveň poznamenal, že západné krajiny budú musieť zvýšiť svoje výdavky na obranu.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová kritizovala Barrotove vyjadrenia a uviedla, že povolenie útočiť na ciele v ruskom vnútrozemí „nie je podporou Ukrajiny, ale skôr jej smrteľnou ranou".
Ukrajina tento týždeň po prvý raz útočila na Rusko raketami ATACMS americkej výroby a britskými Storm Shadow. Francúzsko od júla 2023 v spolupráci s Britániou začalo dodávať Ukrajine rakety Storm Shadow - francúzske označenie pre totožné rakety je Scalp, vysvetľuje DPA.
(tasr)
Výber daní v krajine v minulom roku dosiahol 35,5 percent hrubého domáceho produktu (HDP) a bol tak hneď za Poľskom (36 percent HDP).
Zároveň bol desiaty najnižší zo štátov Európskej únie, ktorej priemer je na úrovni 40 percent HDP. Oproti predchádzajúcemu roku mierne vzrástol o 0,2 percentuálneho bodu, rastúci trend má od roku 2012. Poukázal na to Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
„Najväčšiu položku na príjme z daní tvoria fondy sociálneho a zdravotného poistenia s podielom 43,5 percent. Druhou najväčšou položkou je výnos z DPH s podielom 22,6 percent na celkových daňových príjmoch," priblížil inštitút.
Zvyšovanie výberu daní bolo podľa ISA v predchádzajúcich rokoch spôsobené zvýšením daňového zaťaženia a efektívnejším výberom daní. Napríklad daňové zaťaženie priemerného slobodného bezdetného pracovníka stúplo z 39 percent ceny práce v roku 2011 na 41,5 percent v roku 2022.
Efektívnosť výberu dane zobrazuje vývoj efektívnej daňovej sadzby (EDS), ktorá predstavuje podiel výnosu dane na daňovej základni. Tento podiel sa očisťuje o jednorazové vplyvy a legislatívne zmeny.
„Čím vyššiu hodnotu EDS dosiahne, tým je vyššia úspešnosť výberu dane. Pri DPH jej hodnota stúpala od minima v roku 2012 (12 percent) do vrcholu začiatkom roka 2021 (16,5 percent). Najaktuálnejší údaj z apríla tohto roku je 15,6 percent," doplnil inštitút.
(tasr)
Dohoda, ktorá výrazne zvyšuje finančnú pomoc pre chudobnejšie štáty sveta pri riešení následkov zmeny klímy, je podľa Joea Bidena ambicióznym medzinárodným cieľom financovania opatrení v oblasti klímy do roku 2035.
Americký prezident dodal, že nikto nemôže zvrátiť prechod na čistú energiu, ktorý sa v súčasnosti uskutočňuje v USA.
„Pomôže mobilizovať objem financií - zo všetkých zdrojov -, ktoré rozvojové krajiny potrebujú na urýchlenie prechodu na čisté a udržateľné hospodárstvo, a zároveň otvorí nové trhy pre americké elektromobily, batérie a ďalšie produkty," uviedol Biden.
Biden sa podľa DPA vo svojom vyhlásení nepriamo zmienil o novozvolenom prezidentovi USA Donaldovi Trumpovi, ktorý prisľúbil, že po nástupe do funkcie podporí ťažbu ropy.
„Aj keď sa niektorí môžu snažiť popierať alebo odďaľovať revolúciu v oblasti čistej energie, ktorá prebieha v Amerike a na celom svete, nikto ju nemôže zvrátiť - nikto," dodal dosluhujúci prezident.
(tasr)
Okrem kritiky primátora Bratislavy Matúša Valla a množstva obmedzení platiacich súčasne pre zintenzívnenie stavebných prác sa starostovi Petržalky Jánovi Hrčkovi nepozdáva ani nezmyselné umiestnenie niektorých značení či nedodržiavanie termínov.
Magistrát mu odkazuje, aby sa s pripomienkami na zlepšenie obrátil na neho priamo, nie cez rôzne odkazy. Tému Hrčka otvoril aj tohtotýždňovom rokovaní mestského zastupiteľstva.
„Niektoré dopravné značenia na stavbe sú nezmyselne umiestnené, čo spôsobuje zbytočné brzdenie premávky a ohrozenie jej účastníkov v rozsahu väčšom, ako je potrebné," skonštatoval Hrčka, ktorý jeden z najväčších dopravných projektov hlavného mesta kritizoval dlhší čas.
Starosta má výhrady k umiestneniu nefunkčných prenosných semaforov na Jantárovej ceste, ktoré bránia prejazdu väčších vozidiel a spôsobujú kolízne situácie. Zároveň považuje zúženie pruhov na frekventovanom Námestí Hraničiarov za nepochopiteľné obmedzenie.
„Zo štvorprúdovej cesty, ktorá je po rekonštrukcii pripravená slúžiť v úseku minimálne desať metrov, je momentálne zúžená iba na jeden pruh. Stačilo by posunúť semafory o dva metre vedľa a vzniknú dva voľné pruhy," poznamenal Hrčka.
Starosta kritizuje časté presúvanie termínov dopravných obmedzení, ktoré mesto často neoznámilo vopred. Magistrát naopak ocenil, že starosta uznal zvýšenie intenzity prác na výstavbe električky v Petržalke, ktorú doteraz kritizoval.
Hovorca Bratislavy Peter Bubla uznal, že stavba stále komplikuje život ľuďom v Petržalke, no podmienky sa budú zlepšovať. Dodal, že ak starosta chce prispieť, má informovať magistrát priamo, nie cez médiá alebo sociálne siete.
(tasr)
V poslednom období sa zvýšil počet krádeží trakčných batérií z meteostaníc, ktoré sú umiestnené pri cestách v Košickom samosprávnom kraji.
Tieto monitorovacie jednotky sú nevyhnutné pre správnu zimnú údržbu ciest. Bez batérie meteostanica prestáva fungovať a dispečeri prichádzajú o dôležité informácie o snežení, námraze a potrebných zásahoch.
V kraji je 106 takýchto meteostaníc, pričom najviac krádeží sa vyskytuje v okresoch Michalovce a Trebišov. „Cieľom zlodejov je trakčná batéria, ktorá je umiestnená v plechovej skrinke na stĺpe. Po jej ukradnutí je meteostanica vyradená z prevádzky," uviedla hovorkyňa Košického samosprávneho kraja Katarína Strojná.
Od začiatku roka evidujú polícii 25 prípadov, z toho 13 krádeží vlámaním a 12 priestupkov proti majetku. Krádeže však neskončia len pri batériách – zlodeji ukradli aj kamery, fotovoltaické panely, ba dokonca spálili celé stĺpy, na ktorých meteostanice stáli.
Materiálne škody už dosiahli 15-tisíc eur, ale oveľa závažnejšie je, že nefunkčné meteostanice ohrozujú bezpečnosť cestujúcich. „Zlodeji síce získajú hodnotné predmety, ale poškodia systém, ktorý slúži na ochranu života ľudí na cestách," povedala Jana Mésarová, hovorkyňa Krajského riaditeľstva PZ.
Polícia na prípadoch intenzívne pracuje, no zatiaľ nebol objasnený ani jeden zločin.
(lup)
Reakcia japonskej vlády na vyjadrenia prezidenta Vladimíra Putina na Valdajskom fóre jasne ukázala, že Tokio nemá v úmysle meniť svoj postoj, vyhlásil námestník ruského ministerstva zahraničia Andrej Rudenko.
„Vzhľadom na túto situáciu budeme nútení naďalej ostro reagovať na nepriateľské kroky Japonska, pričom budeme postupovať podľa našich národných záujmov,“ povedal Rudenko.
Putin v prejave na Valdaji 7. novembra vyjadril ochotu obnoviť spoluprácu s Japonskom, pričom zdôraznil, že obidve krajiny sú prirodzenými partnermi vďaka geografickej blízkosti. Japonský minister zahraničných vecí Takeši Iwaya však reagoval, že Tokio si stále zachováva sankcie voči Moskve, aj keď považuje ruské vyhlásenia za „do istej miery pozitívne“.
Rudenko zároveň podotkol, že Rusko je pripravené normalizovať vzťahy a obnoviť vzájomne výhodnú spoluprácu, ale len za podmienky, že Tokio reálne a prakticky odmietne nepriateľskú politiku.
Japonsko už zaviedlo rôzne sankcie, ktoré zahŕňajú obmedzenia vývozu a zmrazenie majetku jednotlivcov a organizácií. Televízna stanica NHK informovala, že Tokio plánuje sprísniť tieto sankcie, najmä voči Rusku a Severnej Kórei, z dôvodu obáv o bezpečnosť v Európe a Ázii. Tokio má v úmysle koordinovať tieto kroky s ďalšími krajinami, vrátane členov skupiny G7.
(lup)
Prieskumy favorizujú premiéra Iona-Marcela Ciolacua, no novým prezidentom by sa mohol stať aj George Simion, ktorý odmieta vojenskú pomoc Ukrajine, obdivuje Trumpa a popiera špionáž pre Rusko.
Volebné miestnosti sa otvorili o 07.00 h miestneho času a zatvoria sa o 21.00 h. Bezprostredne na to budú zverejnené exit polly. Hlasovanie Rumunov v zahraničí, ktoré môže ovplyvniť výsledok a kde je Simion populárny, sa začalo už v piatok. Simion odvolil v Ríme.
Druhé kolo volieb je naplánované na 8. decembra. Medzitým sa budúcu nedeľu konajú aj parlamentné voľby. Mandát prezidenta v Rumunsku je päťročný a má významné rozhodovacie právomoci v oblastiach, ako je národná bezpečnosť a zahraničná politika.
Odchádzajúci 65-ročný prezident Klaus Iohannis bol do úradu zvolený dvakrát. Počas svojho pôsobenia od roku 2014 upevnil silnú prozápadnú pozíciu Rumunska, ale vyčítali mu, že nerobí dosť v boji proti korupcii.
Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že 56-ročný ľavičiar Ciolacu postúpi do druhého kola spolu s 38-ročným Simionom z Aliancie za zjednotenie Rumunov.
Analytici predpokladajú víťazstvo Ciolacua v prezidentských voľbách, vďaka jeho schopnosti osloviť umiernených voličov a vyzdvihovať svoje skúsenosti z vojny na Ukrajine. Môže však dôjsť k zmene v dôsledku frustrácie z vysokých životných nákladov. Súboj s Simionom by mohol zjednotiť stredopravých voličov v prospech Eleny Lasconiovej, líderky opozičnej strany.
Simion vníma voľby ako výber medzi establishmentom a outsiderom, ktorý bude brániť suverenitu Rumunska. Zdôraznil tiež inšpiráciu pravicovou vládou v Taliansku. Ďalším kandidátom je Nicolae Ciuca, ktorý zaostáva za Lasconiovou v prieskumoch.
Rumunsko počas vojny na Ukrajine umožnilo vývoz obilia a poskytlo vojenskú pomoc. Simionovi je však zakázaný vstup na Ukrajinu a do Moldavska.
(tasr)
Povodne na východe Španielska si vyžiadali viac než 220 obetí na životoch a mali vplyv na vzdelávanie tisícov detí.
Protestujúci s transparentmi, ktorými vyzývali na odstúpenie predsedu vlády regiónu Valencia Carlosa Mazóna, pochodovali mestom takmer mesiac po najhoršej prírodnej katastrofe v Španielsku za posledné desaťročia. Demonštrácie sa podľa Madridu zúčastnilo približne 5000 ľudí.
Pochybnosti o postupe regionálnej vlády pri odstraňovaní následkov povodní stále pretrvávajú. Odborová organizácia učiteľov ju obvinila, že zvládanie ponechala na učiteľoch a žiakoch.
„Cítime sa opustení, pretože učitelia, rodičia a dobrovoľníci museli upratať školy. V niektorých školách sme videli upratovačov, ale nie dosť," povedal hovorca regionálneho učiteľského zväzu STEPV Marc Candela.
Mazónovi vyčítajú, že varoval pred povodňami príliš neskoro, aj keď priznal svoje chyby a odmietol odstúpiť. Tvrdí, že orgán zodpovedný za meranie prietokov vody nevydal dostatočné varovania.
Po prívalových dažďoch a záplavách, ktoré spôsobili veľké škody, je v regióne Valencia stále nezvestných päť ľudí. Zatvorených je 30 škôl, čo postihlo 13 000 detí. Do škôl sa od 11. novembra vrátilo 32 000 študentov a prebiehajú mimoriadne upratovacie práce.
(tasr)
Táto operácia súvisí s poškodením dvoch podmorských káblov v Baltskom mori.
Švédska a fínska polícia začali vyšetrovať pretrhnutie dvoch optických káblov zo začiatku tohto týždňa. Jeden spája Fínsko a Nemecko a druhý Litvu so Švédskom. Európski predstavitelia v tejto súvislosti tvrdia, že mohlo ísť o sabotáž spojenú s ruskou inváziou na Ukrajinu. Kremeľ však tieto vyjadrenia odmietol a označil za absurdné.
Spravodajské výstupy ukazujú, že v čase poškodenia sa v oblasti nachádzala loď I Pcheng 3 plaviaca sa pod čínskou vlajkou. Nič podľa AFP ale nenaznačuje, že sa do incidentov zapojila. Plavidlo od utorka kotví v prielive Kattegat medzi Švédskom a Dánskom.
Dánske námorníctvo v stredu uviedlo, že čínske plavidlo sleduje. Nachádza sa však v medzinárodných vodách, čo obmedzuje možnosť dánskych orgánov zasiahnuť.
V sobotu sa k Dánom pripojila švédska pobrežná stráž s jedným zo svojich najväčších plavidiel KBV001 Poseidon, potvrdila dôstojníčka pre komunikáciu Linnea Kappelová. Neobjasnila, akú misiu stráž vykonáva, podľa nej však „pomáha (švédskej) polícii a prokuratúre".
Čínske ministerstvo zahraničných vecí popiera zodpovednosť za poškodenie podmorských káblov a uvádza, že spolupracuje s Dánskom na udržaní diplomatickej komunikácie.
Švédske námorníctvo preskúmalo jeden z káblov pomocou diaľkovo ovládanej kamery a druhý aktuálne kontroluje. Zistenia neboli zverejnené, no fínska pobrežná stráž tento víkend skontroluje kábel medzi Nemeckom a Fínskom.
(tasr)
V areáli vodárne vo Zvolene objavili v piatok v noci dvoch 15-ročných chlapcov.
Tínedžeri sa v piatok nevrátili domov, čo znepokojilo ich rodičov, a tí preto nezvestných nahlásili na polícii. Náhodný okoloidúci neskôr započul volanie o pomoc z uzavretého areálu vodárne a privolal záchranárov. Chlapci mali do areálu preniknúť preliezaním plotu a následne sa vyšplhali na strechu, odkiaľ podľa doterajších zistení spadli.
Zástupca záchrannej služby Richard Bolješik informoval, že jeden z chlapcov utrpel poranenie brucha, drieku a panvy a bol prevezený do nemocnice vo Zvolene. Druhý, s vážnym poranením hlavy a polytraumou, je hospitalizovaný v Detskej fakultnej nemocnici v Banskej Bystrici, kde ho lekári udržiavajú v umelom spánku.
Na mieste zasahovali kriminalisti, ktorí prehľadávali okolie a zaistili stopy. Okolnosti pádu a udalostí, ktoré mu predchádzali, zatiaľ nie sú známe. Svedkovia však uviedli, že obaja chlapci mali byť pod vplyvom alkoholu.
„V súvislosti s prípadom bolo začaté trestné stíhanie pre ublíženie na zdraví,“ potvrdila hovorkyňa KR PZ Petra Kováčiková. Polícia pokračuje vo vyšetrovaní tragického incidentu.
(lup)
Účastníci konferencie sa dohodli, že do roku 2035 im bohatšie krajiny každoročne poskytnú aspoň 300 miliárd dolárov. Adresáti tejto pomoci však dohodu kritizovali ako žalostne nedostatočnú.
Nový cieľ má nahradiť predchádzajúci záväzok rozvinutých krajín poskytovať do roku 2020 chudobnejším krajinám 100 miliárd dolárov ročne na financovanie opatrení v oblasti klímy. Tento cieľ bol splnený o dva roky neskôr, v roku 2022, a jeho platnosť sa skončí v budúcom roku.
Rokovania COP29 sa predĺžili, keďže delegáti takmer 200 krajín hľadali konsenzus. Kolaps hrozil po odchode zástupcov najmenej rozvinutých krajín a ostrovných štátov, ktorí žiadali spravodlivejší návrh.
Agentúra Reuters si všíma, že v dohode nie sú stanovené podrobné kroky, ako budú krajiny postupovať v súlade s minuloročným záväzkom zo summitu COP28, že do konca tohto desaťročia upustia od fosílnych palív a strojnásobia kapacitu obnoviteľných zdrojov energie. Rozhodnutie v tejto veci odložili na ďalšie rokovania v roku 2025.
Prijatý dokument COP29 plánuje do roku 2035 každoročne získavať 1,3 bilióna dolárov na podporu chudobnejších krajín v boji proti zmene klímy. India namietala, že suma je nedostatočná, pričom kritiku vyjadril aj generálny tajomník OSN.
Účastníci sa dohodli aj na pravidlách globálneho trhu s uhlíkovými kreditmi, ktorý má mobilizovať miliardy dolárov do klimatických projektov. Uhlíkové kredity vznikajú projektmi, ako je výsadba stromov alebo veterné elektrárne, pričom jeden kredit zodpovedá zníženiu jednej tony emisií. Krajiny a firmy ich môžu nakupovať na dosiahnutie klimatických cieľov.
Na konferencii v Baku sa dohodlo spustenie centralizovaného obchodného systému OSN budúci rok, pričom vyjednávači ladili detaily bilaterálneho systému a sledovania kreditov.
(tasr)
Rollinsová bude zrejme hrať kľúčovú rolu pri prerokovaní obchodnej dohody medzi USA, Kanadou a Mexikom, čo by mohlo zahŕňať zavedenie Trumpom sľúbených ciel.
Nominovaná (52) je výkonnou riaditeľkou neziskovej organizácie America First Policy Institute, ktorá sa venuje presadzovaniu Trumpovho programu a často sa označuje za jeho „Biely dom v očakávaní". V predošlej vláde Donalda Trumpa bola úradujúcou riaditeľkou Rady pre vnútornú politiku USA. Predtým dohliadala na Úrad Bieleho domu pre americké inovácie.
V prípade potvrdenia v Senáte USA by riadila rozsiahly rezort, ktorý má zásadné dôsledky pre amerických občanov a spoločnosť. Zamestnáva približne 100 000 ľudí a dohliada na poľnohospodárske programy, výskum a obchod, bezpečnosť potravín, zdravie zvierat a rastlín i národné lesy. Ministerstvo taktiež spravuje program potravinovej pomoci, ktorý má viac ako 40 miliónov príjemcov.
Trump vo vyhlásení vyzdvihol záväzok svojej nominantky „podporovať amerických farmárov, obhajovať americkú potravinovú sebestačnosť a obnoviť americké malé mestá závislé od poľnohospodárstva".
Budúci americký prezidnet si sobotňajšou voľbou obsadil všetky najvyššie vládne posty. Podľa BBC ide o 15 poradcov, ktorí vedú hlavné oddelenia vlády. Oznámiť má ešte kandidátov na nižšie pozície, ako vedenie Úradu pre malé podniky či Úradu pre vedu a techniku.
(tasr)
V blízkosti izraelského veľvyslanectva v Jordánsku sa v noci na nedeľu strieľalo.
Jordánska polícia oblasť pri izraelskej ambasáde v Ammáne uzavrela a situáciu má pod kontrolou. Na miesto sa okrem nej podľa svedkov ponáhľala k trom zraneným policajtom aj sanitka. Polícia obyvateľov vyzvala, aby nevychádzali z domu.
Vo štvrti, v ktorej sa prísne strážené veľvyslanectvo nachádza, sa často konajú protesty namierené proti Izraelu. V Jordánsku sa však podľa Reuters organizovali jedny z najpokojnejších zhromaždení v celom regióne Blízkeho východu, kde sú protiizraelské nálady mimoriadne vybičované kvôli vojne v Pásme Gazy.
Mnoho z 12 miliónov obyvateľov Jordánska má palestínsky pôvod. Oni alebo ich rodičia boli vyhnaní alebo utiekli do Jordánska počas bojov, ktoré sprevádzali vznik Izraela v roku 1948. Mnohí z nich majú rodinné väzby na druhej strane rieky Jordán.
(tasr)
Rabín Kogan, s izraelským a moldavským občianstvom, pôsobil v Abú Zabí ako emisár Chabadu. Podľa organizácie zmizol vo štvrtok v Dubaji.
Kancelária izraelského premiéra Benjamina Netanjahua v nedeľu uviedla, že našli telo rabína Zvi Kogana žijúceho v Spojených arabských emirátoch. Podľa vyhlásenia kancelárie bol Kogan zavraždený a išlo o „ohavný antisemitský teroristický čin".
„Štát Izrael bude konať všetkými prostriedkami s cieľom dosiahnuť spravodlivosť voči zločincom zodpovedným za jeho smrť," uviedla kancelária premiéra.
O jeho zmiznutí predtým informovali izraelské médiá. Izraelská špionážna agentúra Mosad mala podozrenie, že išlo o teroristický čin. Úrady sa obávali, že ho uniesli. Mosad spustil rozsiahle vyšetrovanie incidentu spolu s úradmi SAE. Izraelská Národná bezpečnostná rada zároveň pripomenula, že už dlhší čas neodporúča cestovať do Emirátov na iné ako nevyhnutné účely.
Štátna tlačová agentúra WAM v SAE v nedeľu potvrdila jeho zmiznutie, ale nepriznala, že mal izraelské občianstvo. Označila ho len za Moldavca. Ministerstvo vnútra Emirátov zase uviedlo, že Kogan je „nezvestný a mimo dosahu".
Izraelský spravodajský web Ynet s odvolaním sa na bezpečnostné zdroje napísal, že rabína Kogana zavraždili a sledovala ho iránska rozviedka. Hoci Izrael Irán priamo nespomína, AP pripomína, že Teherán v minulosti vykonával únosy v SAE. Táto krajina, ktorá v roku 2020 nadviazala vzťahy s Izraelom, je považovaná za centrum iránskych spravodajských operácií.
(tasr)
Záujemcovia sa môžu prihlásiť do 13. decembra.
Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR vyhlásilo výberové konanie na predsedu a dvoch členov predstavenstva štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP).
Od 13. novembra je riaditeľom a predsedom predstavenstva štátnej VšZP Matúš Jurových. Do funkcie ho vymenoval minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas).
(tasr)
Podľa predstaviteľa Nórskej rady pre utečencov Jana Egelanda je v Sudáne ohrozených 24 miliónov životov.
„Sledujeme neúprosné odpočítavanie do hladomoru, zúfalstva a kolapsu celej civilizácie," dodal. Konflikty ako tie na Ukrajine či na Blízkom východe by podľa jeho vyjadrenia, nemali odvádzať pozornosť od utrpenia ľudí v Sudáne.
„Ak sa všetci zhodneme na tom, že ľudský život je rovnako cenný, nech ste kdekoľvek na svete, potom by mal byť Sudán teraz na prvom mieste nášho zoznamu obáv," dodal Egeland, ktorý nedávno navštívil viaceré oblasti Sudánu.
V mnohých štvrtiach podľa jeho slov videl veľmi jasné známky hrozivej vojny. „Dom za domom, štvrť za štvrťou, vypálené, zničené a vyrabované," uviedol.
Egeland ďalej varoval, že sa môže zopakovať situácia z roku 2015, keď milióny utečencov utekali do Európy z vojnou zmietaných krajín vrátane Sýrie.
(tasr)
Ukrajina je významným pestovateľom obilia a kukurice, pred začiatkom invázie ruských síl vo februári 2022 vyvážala cez Čierne more asi šesť miliónov ton obilia mesačne.
Obilie vyvezené z Ukrajiny zachránilo doteraz vo svete pred hladom 20 miliónov ľudí. Dodávky ukrajinských potravín sa dostali k 400 miliónom ľudí v 100 krajinách sveta. Na tretej konferencii iniciatívy Obilie z Ukrajiny to v sobotu v Kyjeve povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Rusko po spustení invázie zablokovalo ukrajinské čiernomorské prístavy. Vývoz z nich bol obnovený v júli 2022 v rámci čiernomorskej obilnej iniciatívy - dohody sprostredkovanej OSN a Tureckom. O rok neskôr však od nej Rusko odstúpilo.
„Ceny potravín v Egypte, Líbyi, Nigérii a ďalších afrických krajinách priamo závisia od toho, či môžu poľnohospodári a poľnohospodárske firmy na Ukrajine normálne fungovať. Od toho, ako rýchlo dokážeme vyčistiť naše polia od ruských mín, závisí, ako rýchlo sa obnoví obvyklá stabilita trhu s potravinami,“ hovorí Zelenskyj.
Dronové a raketové útoky ruských síl podľa neho poškodili od júla minulého roka 321 objektov v ukrajinských prístavoch a viac ako 20 obchodných lodí iných krajín.
(tasr, reuters)
Izraelská armáda zatiaľ správu preveruje.
Izraelská rukojemníčka údajne prišla o život na severe Pásma Gazy, kde útočia izraelské sily. Oznámilo to v sobotu ozbrojené krídlo palestínskeho militantného hnutia Hamas, Brigády Izzaddína Kasáma.
Hovorca Brigád Izzaddína Kasáma povedal, že po niekoľkotýždňovom výpadku sa podarilo obnoviť kontakt s únoscami tejto ženy. Následne vyšlo najavo, že bola zabitá na severe Gazy, kde útočí izraelská armáda. Bližšie informácie o totožnosti rukojemníčky hovorca neposkytol a nepovedal ani, kedy presne bola zabitá.
Hamas pri bezprecedentnom teroristickom útoku na Izrael 7. októbra 2023 zabil na území Izraela viac ako tisíc ľudí a 251 ďalších uniesol do Pásma Gazy. Časť z týchto rukojemníkov bolo prepustených počas dohodnutého prímeria, pripadne oslobodených počas bojových operácií izraelskej armády.
Odhaduje sa, že asi 97 z týchto nich sa ešte stále nachádza v palestínskej enkláve. Izraelská armáda sa však domnieva, že 34 z nich už nežije.
(tasr, afp)
Tí, ktorí sa po 1. decembri prihlásia na jeden rok do bojov na Ukrajine, si môžu odpísať nesplatené dlhy v hodnote okolo 92-tisíc dolárov.
Novú legislatívu podpísal ruský prezident Vladimir Putin, vzťahuje sa aj na manželov či manželky nových regrútov.
Zákon sa týka dlhov, pri ktorých bol vydaný súdny príkaz na vymáhanie a exekučné konanie sa začalo pred 1. decembrom 2024.
Parlament schválil návrh zákona začiatkom tohto mesiaca. Legislatíva by sa mala vo veľkej miere týkať mladších Rusov vo veku vhodnom na mobilizáciu a boj.
(mja)
Bývalý ukrajinský vrchný veliteľ tvrdí, že Spojené kráľovstvo ani štáty EÚ by nedokázali dlhodobo vzdorovať ani súčasnému počtu ruských vzdušných útokov.
„Ak hovoríme o krátkodobých vojenských operáciách, európske krajiny sú s najväčšou pravdepodobnosťou pripravené. Podstatou otázky však bolo, či sú pripravené na opotrebovávaciu vojnu," začína Valerij Zalužnyj, ukrajinský veľvyslanec v Spojenom kráľovstve a bývalý vrchný veliteľ ozbrojených síl Ukrajiny.
„Poďme si to jednoducho spočítať. Pozrite sa, v októbri bola Ukrajina 1643-krát napadnutá raketami Šachťor a asi 200 raketami proti civilným energetickým zariadeniam. Trendom bude toto číslo zvyšovať. Len v tomto mesiaci, ak spočítame počet dronov Šáhid a rakiet, ktoré zasiahli civilné objekty, dosiahneme číslo tritisíc. A to sa mesiac ešte ani neskončil," hovorí Zalužnyj.
Skonštatoval, že počet ruských útokov stúpa, ale protivzdušná obrana západných štátov má svoje limity.
Napriek tomu, že štáty Európy disponujú dostatočným počtom stíhačiek F-16, ktoré majú vynikajúce spôsobilosti protivzdušnej obrany, ich sieť sa podľa neho môže úplne vyčerpať za 2 až 3 mesiace.
(mja)
V súvislosti so zrútením prístrešku na železničnej stanici v Novom Sade im nariadil srbský súd väzbu vo výške do 30 dní.
Betónový prístrešok nad vchodom do hlavnej železničnej stanice v Novom Sade sa náhle zrútil 1. novembra. Bezprostredne zahynulo 14 ľudí, vrátane detí, tri ďalšie osoby boli vážne zranené, pričom jedna z nich zraneniam medzičasom taktiež podľahla.
K tragédii došlo krátko po tom, ako zmienená stanica prešla rekonštrukciou, ktorú realizovalo konzorcium dvoch čínskych ako aj jednej maďarskej a jednej francúzskej spoločnosti, samotného prístrešku sa však renovácia netýkala. Posledné rekonštrukčné práce sa skončili v júli tohto roka.
Nešťastie vyvolalo vlnu kritiky v celom Srbsku a protesty v Novom Sade aj v hlavnom meste Belehrad. Mnohí Srbi sa domnievajú, že k zrúteniu došlo v dôsledku korupcie a nedostatku transparentnosti stavebných projektov, a teda aj nedbalým prácam pri renovácii stanice.
V reakcii na tragédiu odstúpil minister dopravy a výstavby Goran Vesič ako aj jeho predchodca v tejto funkcii a doterajší minister obchodu Tomislav Momirovič. Odstúpila tiež šéfka štátneho prevádzkovateľa srbských železníc Jelena Tanaskovičová.
Súd v Novom Sade v sobotu informoval, že exminister Vesič a Tanaskovičovej predchodca v úrade Nebojša Šurlan sú podozriví zo spáchania trestného činu proti verejnej bezpečnosti.
Osem ďalších osôb, na ktorých sa vzťahuje väzba, bolo obvinených zo závažného porušenia verejnej bezpečnosti a zadržaných pre obavy z ovplyvňovania svedkov či narúšania verejného poriadku. Tanaskovičová a jedna ďalšia osoba boli na tri mesiace umiestnené do domáceho väzenia s elektronickým dohľadom.
Opozícia a časť verejnosti žiadajú o zverejnenie zmlúv so spoločnosťami, ktoré sa na rekonštrukcii podieľali. Demonštranti dlhodobo vyzývajú na odstúpenie aj premiéra Miloša Vučeviča či starostu Nového Sadu Milana Djuriča. Prezident Aleksandar Vučič však vyhlásil, že k ďalším politickým demisiám už nedôjde.
(tasr)
Šéf európskej diplomacie Josep Borrell pripomenul, že EÚ neprejavila nerozhodnosť, keď ICC vydal zatykač na Vladimira Putina v súvislosti s inváziou na Ukrajinu.
Medzinárodný trestný súd vydal vo štvrtok zatykače na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, jeho bývalého ministra obrany Joava Galanta a vodcu Hamasu Ibrahima al-Masriho za zločiny proti ľudskosti.
Vlády Európskej únie si nemôžu vyberať, či vykonajú zatykače vydané Medzinárodným trestným súdom na dvoch izraelských predstaviteľov a veliteľa Hamasu, povedal v sobotu šéf zahraničnej politiky EÚ.
Borrell, ktorému sa tento mesiac končí funkčné obdobie najvyššieho diplomata Európskej únie, sa domnieva, že záväzky členských štátov sú záväzné aj pre štáty, ktoré sa usilujú o vstup do EÚ.
„Členovia, štáty, ktoré podpísali Rímsky dohovor, sú povinní vykonať rozhodnutie súdu. Nie je to dobrovoľné. Nie ste členom súdu a potom sa rozhodnete nevykonať rozhodnutie súdu. Môžete vystúpiť a povedať, už nie som členom, ale pre členský štát, kandidáta na členstvo v Európskej únii, je to povinnosť, medzi podmienkami, ktoré musí splniť, je byť členom medzinárodného súdu. Takže by bolo veľmi smiešne, keby noví členovia mali povinnosť, ktorú súčasní členovia neplnia,“ tvrdí Borell.
(mja)
Samit COP29 sa koná v Baku od 11. novembra za účasti dovedna vyše 50-tisíc delegátov, zastupujúcich 200 štátov sveta vrátane vyše 100 lídrov na úrovni prezidentov a premiérov.
Rokovaniam OSN o zmene klímy (COP29) v azerbajdžanskom Baku stále hrozí kolaps. Dočasne sa z nich totiž stiahli zástupcovia najmenej rozvinutých krajín (LDC) a malých ostrovných štátov.
„Dočasne sme odišli, ale naďalej máme záujem rokovať, kým nedosiahneme spravodlivú dohodu," napísal predseda LDC Evans Njewa v príspevku na sociálnej sieti X. Obdobne sa vyjadrila aj aliancia malých ostrovných štátov, pričom taktiež potvrdila, že sa dočasne stiahla z rokovaní. „Nechceme nič iné, ako pokračovať, ale proces musí byť inkluzívny," uviedla.
Konferencia sa mala skončiť už v piatok, avšak rokovania sa predĺžili po tom, čo azerbajdžanské predsedníctvo predložilo nový návrh dohody, ktorej cieľom je stanoviť, ako budú bohatšie krajiny finančne prispievať na pomoc chudobnejším na boj s dôsledkami klimatických zmien.
Vyzvalo v ňom bohaté štáty, aby do roku 2035 zvýšili objem pomoci pre chudobnejšie krajiny na 250 miliárd dolárov ročne. Aj tento návrh bol však vzápätí rozvojovými krajinami odmietnutý ako žalostne nedostatočný.
Still locked in intense consultations. We remain committed to a fair & balanced process. It's for the survival of our 1.1 billion people and our planet.
— LDC Chair (@LDCChairUNFCCC) November 23, 2024
#ClimateAction #FairFinance#COP29 pic.twitter.com/CYt5wxiASd
(tasr, reuters, dpa)
Nemeckí predstavitelia naznačili, že krajina nevyhovie zatykaču na izraelského premiéra v „dôsledku“ holokaustu.
Viaceré štáty vrátane Spojeného kráľovstva, Talianska a Holandska naznačili, že Benjamina Netanjahua a bývalého ministra obrany Joava Gallanta zatknú po tom, ako na nich Medzinárodný trestný súd vo štvrtok vydal zatykač.
Všetky štáty EÚ sú členmi súdu, čo znamená, že majú mandát na vykonanie zatykačov ICC.
Vzhľadom na historicky zložité vzťahy Nemecka s Izraelom a antisemitizmus však nemeckí predstavitelia uviedli, že je pre nich ťažké uveriť, že krajina zatykač vykoná.
„Ťažko si viem predstaviť, že by sa v Nemecku mohlo na základe toho vykonať zatýkanie,“ povedal Steffen Hebestreit, hovorca nemeckého kancelára Olafa Scholza.
Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková na okraj konferencie COP29 v Baku začiatkom tohto mesiaca zdôraznila, že jej krajina dodržiava ICC na všetkých úrovniach.
„Či izraelský premiér vstúpi do niektorého štátu Európskej únie, je hypotetická otázka. Teraz však skúmame, ako presne sa s ním vysporiadame,“ povedala.
🇩🇪 Germany has suggested it will not arrest Benjamin Netanyahu if he travels to the country because of its Nazi history.
— The Telegraph (@Telegraph) November 22, 2024
Latest updates here 👇https://t.co/su2PgBLenC pic.twitter.com/gJuwC4JYz6
(mja)
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že Ukrajina má šancu na ukončenie vojny v budúcom roku.
„Sme otvorení [diskusii o ukončení vojny, pozn. red.], zopakujem to, a mimochodom, lídrom afrických krajín, Ázie a arabských štátov... Sme pripravení pozrieť si ich návrhy. Chcem vidieť aj návrhy nového prezidenta Spojených štátov amerických. Myslím si, že tieto návrhy uvidíme v januári. A myslím si, že budeme mať plán na ukončenie tejto vojny,“ vyhlásil Zelenskyj v sobotu počas 3. medzinárodnej konferencie o potravinovej bezpečnosti.
Dodal, že nechce, „aby ľudí ovplyvňovali ruské dezinformácie o tom, že existuje len náš (ukrajinský) plán a nechceme počuť iných partnerov z iných kontinentov. To nie je pravda.“
„Som presvedčený, že máme šancu, aby sme ukončili vojnu. Existujú na to vhodné kroky… Chápeme, že Rusko všetky tieto kroky nepodnikne. Ale existuje Charta OSN a všetky naše kroky, ktoré budú založené na Charte OSN, budú podporovať naši partneri,“ skonštatoval.
Zelenskyj tiež poznamenal, že jeho stretnutie s Trumpom závisí od mnohých faktorov vrátane jeho legitimity, pričom prípravné stretnutia sú možné ešte pred inauguráciou.
(mja)
Austin v telefonáte podľa hovorcu amerického ministerstva obrany „zopakoval záväzok USA dosiahnuť diplomatické riešenie v Libanone, ktoré umožní izraelským a libanonským civilistom bezpečný návrat do ich domovov na oboch stranách hranice".
Americký minister obrany Lloyd Austin telefonoval v sobotu s izraelským ministrom obrany Jisraelom Kacom, pričom zdôraznil odhodlanie USA dosiahnuť diplomatické riešenie situácie v Libanone. Izrael zároveň vyzval, aby zlepšil "hrozné" podmienky v Pásme Gazy.
„Minister Austin zdôraznil dôležitosť zaistenia bezpečnosti a ochrany libanonských ozbrojených síl a síl UNIFIL (mierových síl OSN) v Libanone," informuje Pentagón.
Šéf amerického rezortu obrany taktiež vyzval izraelskú vládu, aby pokračovala v prijímaní opatrení na zlepšenie hrozných humanitárnych podmienok v Gaze a zdôraznil záväzok USA zabezpečiť prepustenie všetkých rukojemníkov vrátane občanov USA. Austin a Kac sa rozprávali aj o prebiehajúcich izraelských operáciách.
(tasr, reuters, afp)
Nigerská junta je pri moci júla 2023, keď prevratom zvrhla dovtedajšieho prezidenta Mohameda Bazouma.
Európska únia stiahne svojho veľvyslanca z Nigeru. Oznámila to v sobotu Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ). K takémuto kroku pristupuje Únia po tom, ako nigerská vládnuca junta spochybnila jej prerozdeľovanie humanitárnej pomoci určenej pre obete záplav.
Nigerská junta obvinila vo svojom piatkovom vyhlásení veľvyslanca EÚ z netransparentného rozdeľovania pomoci v hodnote 1,3 milióna eur na pomoc obetiam povodní v tejto africkej krajine. Junta tvrdí, že pomoc dostalo viacero medzinárodných mimovládnych, no bez spolupráce s nigerskými úradmi, v dôsledku čoho nariadila vo veci audit.
ESVČ sa v sobotu vyjadrila, že „Európska únia vyjadruje svoj hlboký nesúhlas s obvineniami a odôvodneniami", predloženými tamojšou prechodnou vládou. „EÚ sa preto rozhodla povolať svojho veľvyslanca z Niamey na konzultácie do Bruselu," dodala služba.
(tasr, reuters)
Eurokomisia by mala zistiť, či Musk koná v súlade so zákonom o digitálnych službách (DSA).
Niektorí poslanci Európskeho parlamentu vyzývajú Európsku komisiu, aby prešetrila, či majiteľ sociálnej siete X Elon Musk umelo zvyšuje viditeľnosť a dosah svojich vlastných príspevkov na tejto platforme.
Návrh podpísalo 42 zákonodarcov zo skupín Zelených, Socialistov a demokratov (S&D), Ľavice, Obnovme Európu a Európskej ľudovej strany (EPP).
„Nárast počtu zobrazení sa týka aj Muskových príspevkov o otázkach EÚ a členských štátov na sociálnej sieti X vrátane prokremeľskej propagandy o vojne na Ukrajine alebo antisemitských konšpiračných teórií,“ píše sa v interpelácii.
Podkladom na vyšetrovanie by podľa signatárov mala byť štúdia austrálskej univerzity v Queenslande, ktorá skúma viditeľnosť a dosah Muskových príspevkov v posledných mesiacoch. Výsledky štúdie naznačujú, že algoritmus sa nedávno zmenil v prospech Muskových príspevkov. Pojem algoritmus označuje výpočty, ktoré určujú, kde, kedy, ako a komu sa príspevky na platforme zobrazujú.
Počet zobrazení Muskových príspevkov prudko vzrástol od júla, keď verejne vyjadril podporu prezidentskej kandidatúre Donalda Trumpa. Aj príspevky iných významných politických účtov sa počas kampane zobrazovali viac, ale v Muskovom prípade bol nárast nepomerne väčší.
Výsledky naznačujú, že platforma mohla selektívne zviditeľniť určité príspevky alebo účty. Štúdia zatiaľ neprešla nezávislým odborným posúdením.
(mja)
Na nábreží Dunaja sa v sobotu ráno začala potápať jedna zo zakotvených lodí, dôvodom bolo zatekanie do podpalubia.
Do podpalubia potápajúcej sa lode na nábreží Dunaja už voda nepriteká. Hasiči svoj zásah ukončili krátko po 14.00. Hasičský a záchranný zbor o tom informoval na sociálnej sieti.
Na mieste podľa neho zostal dopravný inšpektorát, Štátna plavebná správa a členovia dobrovoľného hasičského zboru obce Ružinov a Staré Mesto.
„Hasičom sa podarilo stiahnuť vodný stĺpec v podpalubí a preverili, že ďalšia voda už do podpalubia nepriteká. Počas zásahu odčerpávali vodu pomocou kalových a elektrických čerpadiel," priblížili hasiči.
Na lodi sa nenachádzali žiadne osoby. Na mieste zasahovala polícia i hasiči.
(tasr)
Cesta I/72 vedúca cez Čertovicu bude uzavretá od 20.00 do 7.00 ráno.
Horský priechod Čertovica bude v noci zo soboty na nedeľu (24. novembra.) uzavretý pre všetku dopravu. Dôvodom je zaťažkávacia skúška mosta v katastri obce Jarabá v okrese Brezno. Vodiči budú musieť využiť obchádzkové trasy cez Donovaly alebo horský priechod Vernár.
Výnimku na prejazd úsekom budú mať len vozidlá integrovaného záchranného systému. Pre nákladné vozidlá je odporúčaná obchádzka cez Donovaly, osobné autá môžu využiť horský priechod Vernár.
„Vodiči budú upozornení o obchádzkových trasách a uzáverách dopravným značením. Dopravné značenie bude umiestnené v Banskej Bystrici na obchvate, na cestách prvej triedy v Breznianskom okrese a v okrese Liptovský Mikuláš aj na diaľnici D1," priblížil riaditeľ Krajského dopravného inšpektorátu v Banskej Bystrici Vladimír Farkaš.
Čertovicou prejde podľa posledného sčítania dopravy za 24 hodín približne 5-tisíc vozidiel, z toho vyše 650 nákladných. Horský priechod v sobotu uzavrú pre zaťažkávaciu skúšku mosta za Jarabou, ktorý v ostatných mesiacoch prešiel komplexnou rekonštrukciou. Práce boli zamerané na zosilnenie a sanáciu nosnej konštrukcie, náklady presiahli 1,7 milióna eur s DPH.
(tasr)
Londýnska Metropolitná polícia polícia zneškodnila "podozrivý balík", ktorý sa našiel pri železničnej stanici Euston v centre Londýna.
„Špecialisti vykonali kontrolovanú explóziu a policajné kordóny následne boli zrušené," napísala metropolitná polícia v príspevku na sociálnej sieti X.
Britská rozhlasová stanica LBC News predtým informovala, že stanicu Euston evakuovali. Polícia bezprostredne po náleze podozrivého balíka informovala, že miesto preventívne uzavrela.
We’re aware of reports online about an incident in the vicinity of Euston Station.
— Metropolitan Police (@metpoliceuk) November 23, 2024
Police cordons are in place as a precaution while officers investigate a suspect package.
We will provide further updates on this thread in due course.
(tasr, reuters)
Kurská ofenzíva bola prvou pozemnou inváziou cudzej mocnosti do Ruska od druhej svetovej vojny.
Ukrajina stratila viac ako 40 percent územia v ruskej Kurskej oblasti, ktorého sa rýchlo zmocnila pri nečakanom augustovom vpáde, keďže ruské sily podnikli vlny protiútokov.
Zdroj z prostredia ukrajinského generálneho štábu uviedol, že Rusko nasadilo do Kurskej oblasti približne 59-tisíc vojakov, pretože kyjevské sily tam rýchlo postupovali, lebo zastihli Moskvu nepripravenú.
„Najviac sme kontrolovali asi 1 376 štvorcových kilometrov, teraz je toto územie samozrejme menšie. Nepriateľ zvyšuje intenzitu svojich protiútokov,“ povedal zdroj.
„Teraz kontrolujeme približne 800 štvorcových kilometrov. Toto územie budeme držať tak dlho, ako to bude z vojenského hľadiska vhodné,“ dodal.
Úderom na Kursk chcel Kyjev zastaviť ruské útoky na východe a severovýchode Ukrajiny, prinútiť Rusko, aby stiahlo sily postupne postupujúce na východ, a poskytnúť Kyjevu ďalšie páky pri prípadných budúcich mierových rokovaniach.
(mja)
Nezaradený poslanec Rudolf Huliak uverejnil status na Telegrame, v ktorom navrhol vlastné riešenie aktuálnej koaličnej krízy.
„Predseda vlády SR Robert Fico odporučil podpredsedovi NR SR a predsedovi SNS Andrejovi Dankovi, aby vyriešil svoj problém, ktorým je odchod troch poslancov NR SR (Rudolfa Huliaka, generála Ivana Ševčíka a Pavla Ľuptáka), ktorí opustili práve jeho poslanecký klub," píše v úvode Huliak.
Podľa poslanca práve Národná koalícia, z ktorej pochádzajú traja vymenovaní odídenci z klubu SNS, vyhrala tomuto zoskupenia voľby, lebo získala dokopy takmer 111-tisíc hlasov.
Pripomenul, že po odchode tejto trojice, Danko nevie garantovať desať poslaneckých hlasov, ktoré by udržali klub SNS.
Huliak sa domnieva, že komfortným riešením pre koalíciu je návrat Tomáša Tarabu, Štefana Kuffu, Filipa Kuffu a Martiny Šimkovičovej do poslaneckých lavíc, čím klub SNS zanikne a môže vzniknúť klub nezávislých poslancov. Zároveň by sa poslanec Dušan Muňko zo Smeru, ktorý hosťuje v klube SNS, mohol vrátiť do svojej domovskej strany.
„Koalícia bude mať bez Andreja Danka 78 hlasov. A ak je Andrej Danko, ako sám o sebe hovorí, dobrý priateľ Roberta Fica, môžu si ho recipročne „adoptovať“ do poslaneckého klubu Smer-SSD," uzavrel Huliak.
(mja)
Za volebným víťazstvom socialistickej strany Die Linke stáli mladí Berlínčania – takmer polovica voličov vo veku od 25 do 34 rokov…
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že vláda zatiaľ nenašla spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov štátu po zrušení …
Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…
Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…
Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…
Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…
Fed napriek Trumpovi zvýšil sadzby a preukázal svoju nezávislosť. Kým trhy očakávajú lacnú ropu, v útrobách bánk ticho tikajú mili…
Víťazstvo strany Ľavica v Berlíne znamená pre CDU historickú potupu. Po troch volebných porážkach za dva týždne sa Friedrich Merz …
Voľby sa zaobišli bez násilností a výtržností. Nie však bez náznakov možného blížiaceho sa povolávania záložníkov.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová svojím prejavom o „stave Únie“, predneseným v Európskom parlamente, onen st…
Kratšie viazanosti patria medzi vyhľadávané možnosti, no odborníci upozorňujú na riziko. Kto chce pokojnejšie splácanie, mal by zv…