Slováci a Drakula. Majú k sebe bližšie, ako si myslíte

Málokto vie, že Slováci majú v príbehu o Drakulovi prominentné, no nelichotivé postavenie. Sú jeho sluhami, takmer nesvojprávnymi. Barbarskými a zároveň poslušnými.

Bram Stoker napísal Drakulu v roku 1897. Do veľkej miery sa inšpiroval rumunským – transylvánskym (po slovensky sedmohradským) folklórom. V hornatých oblastiach karpatského Rumunska je dodnes živá viera v tzv. „strigojov“. Ide v podstate o zlých duchov a živé mŕtvoly, ktoré vstávajú z hrobu a strašia.

Osobne som poznal istú Rumunku pracujúcu v bratislavskom IBM, ktorá bola o existencii strigojov presvedčená. Tvrdila, že strigojstvo sa prenáša krvou, teda vlastne geneticky. Miestne rituály opisovala nasledovne: „Keď je podozrenie, že človek bude strigoj, stretneš sa s chlapmi v krčme, opiješ ich a zoberieš ich k hrobu. Zavoláš aj kňaza. Strigoja vykopete, odrežete mu hlavu a vyberiete srdce. Kňaz na telo poleje svätenú vodu.“

Celkom brutálne, ale v dnešnom Rumunsku sa s týmito rituálmi ešte stále môžete stretnúť. Jeden z takýchto medializovaných prípadov sa stal v roku 2004 v obci Marotinu de Sus. Po vyhrabaní tela "strigoja" a vybratí jeho srdca opití muži mŕtvolu ešte spálili. Za tento akt boli účastnici rituálu aj trestne stíhaní a neskôr odsúdení na šesť mesiacov väzenia.