Nakladanie kapusty bývala spoločenská udalosť

Od kapusty chlapi hustí, hovorí tradičné slovenské príslovie. Koncom októbra a začiatkom novembra nastal čas na nakladanie kapusty do sudov, aby vydržala až do jari. Kapusta patrí v ľudovej strave medzi najrozšírenejšie jedlá a pestuje sa na celom území Slovenska.

Zber kapusty na Slovensku. Foto: archív Kataríny Nádaskej Zber kapusty na Slovensku. Foto: archív Kataríny Nádaskej

Pri sadení kapusty sa obradne pila pálenka, aby kapusta dobre rástla a mala tuhé listy. Niekde jej priesady kropili mliekom, aby bola biela. Pokladalo sa za užitočné, ak pri sadení kapusty bola tehotná žena, aby boli jej hlávky pekné veľké.

Hlávky kapusty po zbere sa uskladňovali aj v surovom stave do pivníc pod domami. Pred nakladaním bolo treba pripraviť sudy, vyumývať ich, na dno vložiť kôpor, zaliať vriacou vodou a sud zakryť, aby sa sparil a prevoňal. Potom sa ešte raz opláchol a vyutieral.

Umytá a nastrúhaná kapusta sa kládla do suda po vrstvách, pridával sa kôpor, chren, kyslé jabĺčka, soľ zmiešaná s rascou, čiernym korením a bobkovým listom. Aby bola kapusta dlho v dobrom stave, bolo ju treba do suda dôkladne natlačiť. To bývala zväčša úloha žien. Vybratej žene dôkladne vyumývali a poutierali nohy, žena si stala do suda a nohami kapustu utláčala.

Strúhanie kapusty na Slovensku. Foto: archív Kataríny Nádaskej

Dobre natlačená kapusta sa prikryla dvomi doštičkami a zaťažila kameňmi. Nechala sa asi týždeň kvasiť v teple a potom sa preniesla na chladné miesto. Po mesiaci už bola sudová kapusta kyslá.

Strúhanie kapusty bývala spoločenská udalosť. Napríklad na Horehroní ju chodili strúhať od domu do domu strúhači (drobáči) v rámci susedskej či rodinnej výpomoci. Pri celom procese nakladania kapusty do sudov si ľudia spievali, rozprávali, vzduchom lietali žarty a prekáračky

Nielen na Slovensku je populárne kvalitné „kyseué zelé“ – nakladaná kapusta zo Záhoria. V Stupave sa každoročne koncom októbra konajú Dni zelá, teda sviatky kapusty, kde je možné sledovať celý priebeh tradičného tlačenia kapusty do sudov a, samozrejme, aj ochutnať množstvo dobrôt z kapusty.

Dni zelá v Stupave. Foto: TASR/Štefan Puškáš

Z čerstvej hlávkovej kapusty sa varievali prívarky, kapusta sa dusila a používala sa ako plnka do kapustníkov. Vonkajšie listy a hlúbiky slúžili ako potrava pre domáce zvieratá. Kyslá kapusta bola jedna z hlavných surovín pri príprave jedál cez celú zimu až do neskorej jari.

Varili sa z nej polievky, prívarky, kapustové strapačky, udusenou kyslou kapustou sa plnili aj koláče, pridávala sa ako príloha k mäsu, jedla sa často aj surová – je totiž bohatým zdrojom vitamínu C. Používala sa aj v ľudovej medicíne, obklady z kyslej kapusty sa dávali na omrzliny, pomáhali pri vysokých horúčkach či bolestiach hlavy.

O kapuste sa vravievalo:

Bez zelí neni veselí.

Od kapusty chlapi hustí.

Kapusta je dobrá, čo sa sviňa cez ňu pováľa. (Teda s bravčovinou.)

Od kapusty vlasy bolia. (Bývalo jej v jedálnom lístku dedinskej domácnosti priveľa.)

Kapusta sedem ráz prihrievaná je najlepšia.

Tota hyža nepusta, dze še vari kapusta.

Autorka je historička a etnologička.