Preskočiť na obsah
Minúta  |  

IEA: Európa by mala šetriť s plynom, aby sa vyhla jeho nedostatku v budúcom roku

Európa musí začať okamžite konať, aby zabránila nedostatku zemného plynu v budúcom roku, keďže Rusko obmedzuje svoje dodávky pre vojnu na Ukrajine. Varovala vo štvrtok Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA).

Európa musí začať okamžite konať, aby zabránila nedostatku zemného plynu v budúcom roku, keďže Rusko obmedzuje svoje dodávky pre vojnu na Ukrajine. Varovala vo štvrtok Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA).

Podľa IEA ak Rusko úplne zastaví dodávky plynovodmi a Čína zvýši dovoz skvapalneného zemného plynu (LNG), na ktorý sa Európa spolieha, že nahradí ruský plyn, bude tzv. starý kontinent na budúci rok čeliť nedostatku komodity.

Agentúra odhaduje, že Európe by mohlo na budúce leto chýbať 30 miliárd kubických metrov plynu. Toto číslo predstavuje takmer polovicu plynu potrebného na naplnenie zásobníkov na 95 percent ich kapacity pred začiatkom zimy a zabezpečenie fungovania ekonomiky, uviedla agentúra so sídlom v Paríži vo svojej správe.

Riaditeľ IEA Fatih Birol informoval, že v piatok (4. novembra) bude rokovať s niekoľkými európskymi vládami. "Sme presvedčení, že Európa musí prijať okamžité opatrenia, aby sa vyhla riziku nedostatku zemného plynu v budúcom roku," povedal Birol novinárom. "Bijeme na poplach európskym vládam a Európskej komisii, pokiaľ ide o budúci rok," povedal.

Rusko tento rok drasticky obmedzilo dodávky plynu do Európy, ktorá má podozrenie, že ide o odvetu za jej sankcie proti Moskve po invázii na Ukrajinu. Európa však dokázala pred nadchádzajúcou zimou naplniť zásobníky. IEA odhaduje, že Moskva dodala tento rok do Európy 60 miliárd kubických metrov plynu. Podľa agentúry je však "veľmi nepravdepodobné", že by Rusko poskytlo rovnaké množstvo aj v roku 2023, Naopak, hrozí, že môže svoje dodávky úplne zastaviť.

Čínsky dovoz LNG bol v prvých desiatich mesiacoch tohto roka nižší pre spomalenie ich ekonomiky v dôsledku blokád spojených s ochorením COVID-19. Ale ak druhá najväčšia svetová ekonomika v budúcom roku obnoví svoje nákupy, mohla by získať 85 percent z očakávaného nárastu globálnych dodávok LNG.

Vlády Európskej únie (EÚ) vyzvali podniky a domácnosti, aby túto zimu šetrili s energiou v zredukovali spotrebu o pätnásť percent, zatiaľ čo sa hľadajú alternatívni dodávatelia.

Nórsko predbehlo Rusko a stalo sa hlavným európskym dodávateľom zemného plynu. EÚ dováža LNG z iných krajín rýchlosťou, ktorá spôsobuje problémy v prístavoch. Ceny plynu medzitým výrazne klesli.

Birol upozornil, že európske zásobníky plynu môžu byť v roku 2023 naplnené len na 65 percent v porovnaní s 95 percentami v tomto roku. "So súčasným miernym počasím a nižšími cenami plynu existuje nebezpečenstvo, že sa do rokovaní o dodávkach plynu v Európe vkradne sebauspokojenie, ale ešte nemáme v žiadnom prípade to najhoršie za sebou," uviedol Birol v samostatnom vyhlásení. Varoval pritom, že Európa môže na budúcu zimu čeliť "ešte ťažšej výzve".

"To je dôvod, prečo vlády musia okamžite podniknúť kroky na urýchlenie zlepšenia energetickej efektívnosti a urýchlenie zavádzania obnoviteľných zdrojov, tepelných čerpadiel a ďalších krokov na štrukturálne zníženie dopytu po plyne," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Moskva si s Ukrajinou vymenila dovedna 214 zajatcov vrátane obrancov Mariupola

Rusko a Ukrajina si vo štvrtok vymenili dovedna 214 vojnových zajatcov – každá zo strán ich prepustila 107. Mnohí z prepustených Ukrajincov sú zranení bojovníci, ktorí sa svojho času pokúšali pred ruskými silami ubrániť ukrajinské prístavné mesto Mariupol, informuje agentúra Reuters.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že Ukrajina prepustila 107 ruských vojakov, ktorí budú prevezení do Moskvy, kde im bude poskytnutá "nevyhnutná lekárska a psychologická pomoc".

Vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak zase informoval, že až 74 spomedzi dovedna 107 prepustených ukrajinských bojovníkov bolo v apríli a máji obrancami ostreľovaného oceliarenského komplexu Azovstaľ, ktorý bol dejiskom posledných bojov v Rusmi obliehanom v ukrajinskom prístavnom meste Mariupol.

"Podarilo sa nám výmenou získať ťažko zranených (bojovníkov) z Mariupola vrátane tých, ktorí sú pripútaní na lôžko, chlapcov s ranami od šrapnelov na rukách aj nohách, strelnými ranami v rôznych častiach tela. Sú medzi nimi ľudia s amputovanými končatinami aj takí, ktorí si necítia časť tváre, či (iní) s infikovanými ranami," uviedol.

Výmenu zajatcov už predtým avizoval na platforme Telegram líder samozvanej proruskej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Denis Pušilin. Uvádzal vtedy, že z celkového počtu 107 prepustených má byť až 65 ľudí z Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky.

Predchádzajúca výmena zajatcov sa konala 29. októbra. Kyjev vtedy informoval, že zo zajatia sa na Ukrajinu vrátilo 52 ľudí. Ruské ministerstvo obrany uvádzalo, že prepustených bolo vtedy 50 vojakov, ktorí boli "v zajatí v smrteľnom nebezpečenstve".

(tasr, min)

Minúta  |  

Horecký: Nedá sa vytvoriť univerzálny návod, ako majú byť školy zabezpečené

Každé dieťa aj každá škola je jedinečná, a tomu treba prispôsobovať aj krízový manažment a dlhodobé preventívne aktivity. Uviedol to minister školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR Ján Horecký v reakcii na štvrtkový útok študenta v škole v Novákoch.

Vyzval riaditeľov, aby mali riešenie krízových situácií pripravené vopred. "Každá škola musí mať vo svojich vnútorných predpisoch ošetrenú starostlivosť o zdravie a bezpečnosť žiakov, ochranu pred šikanovaním a ďalšími patopsychologickými javmi," doplnil minister. Prosí aj rodičov a učiteľov, aby sa rozprávali so svojimi deťmi a žiakmi. "Chcel by som na všetkých apelovať, prosím, citlivo sa počúvajme, nebojme sa vyhľadať pomoc vždy, keď to potrebujeme," podotkol.

Horecký ozrejmil, že hneď po prijatí informácie o útoku rezort kontaktoval zriaďovateľa školy, ktorý situáciu monitoruje.  "Na mieste je prítomných šesť psychológov, ktorí sú súčasťou intervenčného tímu a už komunikovali so všetkými, ktorých sa táto situácia dotkla," priblížil. Minister telefonoval s riaditeľkou školy a ponúkol jej ďalšiu pomoc.

Školy podľa neho musia byť bezpečným priestorom pre všetky deti. Deklaruje, že rezort spraví všetko pre to, aby sa takéto situácie neopakovali. "Dnes som sa stretol s riaditeľkou Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP) Janette Motlovou, ktorá sa so svojím tímom dlhodobo venuje psychickému zdraviu detí a prevencii v školách. Reflektovať to budú aj štandardy, ktoré vstúpia do platnosti 1. januára 2023, a budú slúžiť ako návod pre každý kolektív, ako zvládať rôzne situácie," priblížil minister. Rezort tiež podľa jeho slov pripravuje národný projekt, ktorý bude mapovať psychické zdravie detí.

Ďalším systémovým krokom je podľa Horeckého nové kurikulum, ktoré kladie dôraz na charakterové vzdelávanie a vzťahovú výchovu. "Jeho cieľom má byť posilnenie kritického myslenia, hodnotového vzdelávania a rozvoj digitálnych zručností," ozrejmil. Dodal, že s ministerstvom vnútra, políciou a ďalšími bezpečnostnými zložkami rezort už dlhšie spolupracuje na nastavovaní bezpečnejšieho školského prostredia.

Horecký pripomenul, že VÚDPaP pre školy dlhodobo pripravuje množstvo materiálov na riešenia rôznych situácií. "Sú zverejnené manuály pre odborných zamestnancov, návod pre krízový manažment v školskom prostredí, ako spoznať a vyrovnať sa s násilím v školách, šikanovaním, kyberšikanou, sú tam aj rôzne skupinové cvičenia a práca so žiakmi," spresnil. Dodal, že nástroje na účely formálneho aj neformálneho vzdelávania poskytuje aj Národný inštitút vzdelávania a mládeže.

(tasr)

Minúta  |  

Prezidentka oznámila dátum konania referenda o možnosti skrátiť volebné obdobie

Referendum o možnosti skrátiť volebné obdobie sa uskutoční v sobotu 21. januára 2023. Termín plebiscitu oznámila vo štvrtok prezidentka SR Zuzana Čaputová.

Ľudia sa budú môcť v referende vyjadriť, či súhlasia s tým, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie referendom alebo uznesením Národnej rady SR. Má to zabezpečiť zmena Ústavy SR.

 "Toto referendum vnímam ako súčasť rok a pol prebiehajúcej kampane jednej politickej strany, preto nebudem vyzývať občanov k účasti, nebudem ich ani od účasti odrádzať," vyhlásila hlava štátu.

Prezidentka vydá rozhodnutie o vyhlásení referenda v piatok (4. novembra). Vyhlásenie všeľudového hlasovania je podľa nej, vyjadrením rešpektu k vôli občanov so zohľadnením nálezu Ústavného súdu SR. "Chcem zdôrazniť, že posúdenie ústavnosti referendových otázok je zverené výlučne ústavnému súdu a nie nám politikom. Rozhodla o tom jediná inštitúcia na to určená, a to je pre mňa a dúfam že aj pre ostatných, záväzné a hodné rešpektu," vyhlásila.

Termín konania referenda prezidentka určila aj s ohľadom na novú právnu úpravu, ktorá zaviedla možnosť požiadať o hlasovanie poštou zo zahraničia. Pripomenula, že voliči, ktorí nemajú trvalý pobyt na území SR a voliči, ktorí majú trvalý pobyt na území SR, ale v čase referenda sa budú zdržiavať mimo jej územia, môžu požiadať o hlasovanie poštou ministerstvo vnútra alebo obec trvalého pobytu.

Prezidentka pripomenula, že referendová otázka neobsahuje to, že by sa mohlo referendum o skrátení volebného obdobia konať iba v nejakom časovom pásme. Rozumie tomu, že by určenie časového ohraničenia bolo pre stabilitu demokracie vhodné.

Hlava štátu tiež určila lehotu na utvorenie volebných okrskov a určenie volebných miestností do 10. novembra 2022. Okresné a okrskové volebné komisie, ako aj okrskovú volebnú komisiu pre osobitný volebný okrsok treba utvoriť do 24. novembra.

Referendum inicioval Smer-SD s ďalšími opozičnými stranami. Žiadali dve otázky, tú o bezodkladnej demisii vlády dala prezidentka posúdiť Ústavnému súdu SR. Ten vyhlásil, že nie je v súlade s ústavou. Otázka preto v referende nebude.

Ústava hovorí, že výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bude rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.

(tasr)

Minúta  |  

Biden ide do kampane, chce pomôcť odvrátiť volebný neúspech demokratov

Americký prezident Joe Biden sa od štvrtka osobne zapája do záveru kampane demokratov pred budúcotýždňovými voľbami do Kongresu. Ako poznamenala agentúra AFP, Biden sa takto chce pokúsiť zachrániť demokratov pred volebnou porážkou.

Americký prezident Joe Biden sa od štvrtka osobne zapája do záveru kampane demokratov pred budúcotýždňovými voľbami do Kongresu. Ako poznamenala agentúra AFP, Biden sa takto chce pokúsiť zachrániť demokratov pred volebnou porážkou.

Biden sa vydáva na cestu do štátov Nové Mexiko, Kalifornia a Illinois, pričom svoju misiu ukončí v sobotu v Pensylvánii. AFP poukázala na fakt, že Biden strávi veľa času kampaňou v oblastiach, ktoré sú považované za bašty demokratov, ako je napríklad Kalifornia, čo naznačuje, že Demokratická strana je v defenzíve.

Prieskumy ukazujú, že republikáni vo voľbách pravdepodobne ovládnu Snemovňu reprezentantov a možno aj Senát. V súčasnosti majú demokrati tesnú väčšinu v oboch, ale ich verejná podpora klesá najmä pre nespokojnosť občanov s vysokou infláciou.

Počas predvolebnej kampane republikánov sa potvrdilo, že najväčší vplyv v strane má stále bývalý prezident Donald Trump. Mnohí pozorovatelia aj preto očakávajú, že v prezidentských voľbách v roku 2024 bude opäť kandidovať. Trump sa svoj posledný míting pred voľbami chystá usporiadať vo štvrtok večer v štáte Iowa.

Iowa, vidiecky a prevažne belošský štát, bol dlho považovaný za takzvaný swing state, kde je podpora obyvateľstva vo voľbách viac-menej rovnomerne rozložená medzi dve hlavné strany. Zdá sa však, že Iowa sa mení na baštu konzervatívcov.

Nové Mexiko, kam sa chystá Biden, doteraz fungovalo skôr ako bašta demokratov. Pravica tam však nedávno zabodovala, najmä v kampani svojho uchádzača na post guvernéra, ktorá sa sústreďovala na otázky bezpečnosti.

Na budúci utorok (8. novembra) sa v USA uskutočnia dôležité voľby, ktoré sa pravidelne konajú v polovici funkčného obdobia úradujúceho prezidenta, tzv. midterm elections. Bude sa v nich rozhodovať o všetkých kreslách v Snemovni reprezentantov aj o viac než tretine Senátu. Voliči budú vyberať aj guvernérov v desiatkach amerických štátov a rozhodovať o obsadení množstva ďalších úradov na štátnej i lokálnej úrovni.

Biden v stredu predniesol prejav, v ktorom vyzval voličov, aby pomohli zachrániť americkú demokraciu, ktorú podľa neho ohrozujú lži, násilie a spochybňovanie volebného procesu zo strany protrumpovských republikánov.

V Novom Mexiku v príhovore na pôde jednej z tamojších štátnych univerzít chce Biden pripomenúť sprístupnenie vysokoškolského štúdia aj menej solventným Američanom. Toto je možné po tom, ako sa vláda USA nedávno rozhodla čiastočne odpustiť dlhy miliónom Američanov. Ide o krok ostro kritizovaný republikánskou opozíciou, ktorá ho považuje za príliš drahý.

(tasr)

Minúta  |  

Stanislav Halama

Majster sveta v pretláčaní rukou

  Ako mladý sa pretláčal so svojimi rovesníkmi len tak zo zábavy. Aj keď ho viackrát volali, na profesionálnej úrovni to robiť nechcel. Až niekoľko rokov po úraze, kedy na čas ochrnul na pol tela, rozhodol sa venovať armwrestlingu aj súťažne. Do najnovšieho podcastu na terajsok.sk prijal pozvanie tohtoročný majster sveta aj Európy v pretláčaní rukou Stanislav Halama.  

https://vimeo.com/766779302

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.