Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Európska centrálna banka varovala vlády pred štedrými výdavkami

Európska centrálna banka (ECB) sa sústredila na zníženie inflácie v eurozóne skôr, ako sa zakorení. Zdôraznili dvaja najvyšší predstavitelia banky.

Investori sa snažia odhadnúť, kam je ECB pripravená zájsť v boji proti dvojcifernému rastu spotrebiteľských cien, pričom tlak na centrálne banky na celom svete narastá po tom, ako americký Federálny rezervný systém naznačil síce ďalšie, ale zrejme miernejšie zvýšenia úrokových sadzieb.      

Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v regióne, ktorý zaviedol euro, sa v októbri zrýchlilo na rekordných 10,7 percenta, čo je vyše päťnásobne viac, ako je cieľová inflácia ECB na úrovni 2 percent.      

Prezidentka ECB Christine Lagardová a jej zástupca Luis de Guindos naznačili, že centrálna banka eurozóny je odhodlaná urobiť svoju časť práce. Vyzvali však zároveň 19 vlád v eurozóne, aby sa vyhli príliš štedrým výdavkom, ktoré ženú ceny nahor.      

Lagardová pripustila, že zvýšenie kľúčového úroku ECB (ktorý od júla vzrástol z -0,5 percenta na súčasných 1,50 percenta) zafungovalo s oneskorením. Argumentovala však, že tvorcovia menovej politiky nemajú ten luxus čakať, kým uvidia plný účinok opatrení.      

"Ak by sme napríklad videli, že inflácia sa stáva trvalejšou a hrozí rast inflačných očakávaní, nemohli by sme čakať, kým sa naplno prejaví vplyv politických opatrení," povedala Lagardová. "Potrebovali by sme prijať ďalšie opatrenia, kým nebudeme mať väčšiu istotu, že inflácia sa vráti k cieľu včas," dodala.      

De Guindos vo svojom prejave v Španielsku povedal, že ECB sa musí aj naďalej "zameriavať na znižovanie podpory dopytu a chrániť sa pred rizikom trvalého posunu inflačných očakávaní smerom nahor".      

Obaja poukázali na to, že vlády by mali zavádzať "dočasnú a cielenú" podporu pre domácnosti, ktoré najviac zasiahla súčasná kríza životných nákladov, aby sa vyhli podpore dopytu.      

Lagardová tento týždeň uviedla, že ECB nemôže jednoducho napodobňovať americkú centrálnu banku Fed, pretože ekonomické podmienky v eurozóne a USA sú odlišné. V rovnakom duchu sa vyjadrili aj člen predstavenstva ECB Fabio Panetta a guvernér talianskej centrálnej banky Ignazio Visco.

(tasr)

Minúta  |  

Ruské úrady po leteckom útoku hlásia v Chersone výpadok elektriny i vody

Dodávky elektrickej energie a vody v Ruskom okupovanom ukrajinskom meste Cherson a okolitých oblastiach boli po leteckom útoku prerušené.

"V Chersone a viacerých ďalších častiach tejto oblasti dočasne nie je elektrina či dodávky vody," uviedli Moskvou dosadené úrady na sociálnej sieti Telegram. Výpadok bol podľa úradov spôsobený útokom "organizovaným ukrajinskou stranou", počas ktorého boli poškodené tri stĺpy elektrického vedenia. Špecialisti sa podľa úradov usilujú problém vyriešiť.      

Ide o prvý takýto výpadok v Chersone, ktorý ruské sily obsadili niekoľko dní po začiatku invázie na Ukrajinu vo februári, píše AFP.      

Ruská armáda v posledných týždňoch útočí na energetickú infraštruktúru Ukrajiny, čo spôsobuje hromadné výpadky elektriny na území tejto krajiny. Pohotovostné služby na Ruskom okupovanom juhu Ukrajiny v nedeľu oznámili, že Kachovskú priehradu v Chersonskej oblasti poškodil ukrajinský raketový útok, pripomína AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Počet obetí leteckej nehody v Tanzánii stúpol na 19

Na 19 stúpol počet obetí nedeľnej nehody malého dopravného lietadla v Tanzánii, ktoré sa zrútilo do Viktóriinho jazera pri pokuse o pristátie na letisku. Oznámil to tanzánijský premiér Kassim Majaliwa.

"Všetci Tanzánčania sú s vami v smútku za 19 ľuďmi, ktorí prišli o život počas tejto nehody," povedal premiér davu ľudí na letisku v meste Bukoba, neďaleko ktorého došlo k havárii.      

Lietadlo spoločnosti Precision Air smerovalo v nedeľu z najväčšieho tanzánijského mesta Dar es Salaam do mesta Bukoba, ležiaceho na brehoch Viktóriinho jazera. Na palube sa podľa miestnych úradov v čase nehody nachádzalo celkovo 43 ľudí.      

Predstaviteľ miestnej polície uviedol, že lietadlo narazilo na problémy a zlé počasie, keď sa nachádzalo asi 100 metrov nad zemou. Dodal, že záchranárom sa podarilo z vraku lietadla vyslobodiť pomerne dosť ľudí. Podľa jeho slov sa stroj zrútil do vody približne 100 metrov od letiska.   

(tasr)

Minúta  |  

Migranti zo záchrannej lode pri Sicílii sa nemôžu vylodiť

Talianske úrady skupine približne 30 migrantov nepovolili opustiť záchrannú loď Humanity 1, ktorá zakotvila v prístavnom meste Catania na východnom pobreží Sicílie.

Posádka tejto lode, ktorú prevádzkuje nemecká humanitárna organizácia SOS Humanity, dostala v noci na nedeľu povolenie zakotviť v Caranii.      

Z lode vystúpilo viac než 140 osôb, píše DPA s odvolaním sa na hovorkyňu SOS Humanity. Pasažierov pred pred vystúpením skontrolovali zdravotníci.      

Skupina približne 30 osôb však nedostala povolenie loď opustiť. Agentúra AP píše, že to bolo 35 ľudí.      

Úrady v nedeľu predpoludním organizácii SOS Humanity prikázali, aby loď prístav opustila. Kapitán plavidla to však odmietol a zdôvodnil to tým, že nemôže vyplávať, kým palubu neopustia všetci migranti.      

Humanitárne organizácie a dvaja talianski zákonodarcovia na Sicílii vyjadrovali nespokojnosť s týmto procesom "selekcie" a označili ho za nezákonný a neľudský, píše AP.      

Pravicová vláda novej talianskej premiérky Giorgie Meloniovej od nástupu do úradu v októbri sprísnila politiku krajiny voči migrantom, pripomína DPA. Zaistila však, aby sa na pevninu dostali zranené osoby, ženy a deti. Ostatní musia zostať na lodiach. Zodpovednosť za migrantov, ktorí sa na palubu záchranárskych lodí nalodili v medzinárodných vodách, podľa Talianska nesú tie krajiny, ktorým lode patria.      

Postup Meloniovej vlády kritizovali viacerí talianski opoziční politici, píše DPA a pripomína vyjadrenia bývalého talianskeho premiéra Enrica Lettu na Twitteri, podľa ktorého je situácia v Catanii v "rozpore s princípmi ľudskosti a medzinárodnými pravidlami".      

Na pridelenie prístavu čakali v nedeľu ďalšie tri lode súkromných humanitárnych organizácií. Na palubách majú spolu približne 900 osôb.

(tasr)

Minúta  |  

Ľavicoví liberáli v eurokomisii chcú zmenu moci v Poľsku, tvrdí prezident Duda

Poľský prezident Andrzej Duda je proti ďalším ústupkom Poľska voči Európskej komisii (EK), ktorá Varšave zablokovala finančné prostriedky na obnovu po pandémii ochorenia COVID-19 pre konflikt o zásadách právneho štátu. Duda to uviedol v rozhovore pre poľský týždenník Sieci, z ktorého čerpal spravodajský portál wpolityce.pl.

"Nebudem ponúkať žiadne ďalšie odpovede na návrhy z druhej strany... Podľa mojich vedomostí sme splnili všetky podmienky na získanie prostriedkov z plánu obnovy," povedal Duda.      

EÚ má Poľsku vyplatiť 35,4 miliardy eur, vrátane 23,9 miliardy eur v priamych dotáciách na financovanie zotavenia sa z koronavírusovej pandémie, pripomína AFP.      

Brusel tieto financie odmieta Varšave vyplatiť, kým Poľsko neupraví právne predpisy, ktoré podľa EÚ zasahujú do nezávislosti poľského súdnictva.      

Súdny dvor Európskej únie udelil Varšave pred viac ako rokom pokutu milión eur denne za to, že Poľsko nerozpustilo disciplinárnu komoru najvyššieho súdu. Jej úlohou je riešiť prehrešky poľských sudcov, kritici ju však považujú za spôsob trestania politicky nepohodlných sudcov.            

Poľsko v reakcii na toto rozhodnutie urobilo niekoľko zmien vo svojich zákonoch. Európska komisia však usúdila, že zmeny nie sú dostatočné.      

Duda v rozhovore pre Sieci povedal, že "ľavicový liberálny tábor, ktorého zástupcovia sú v Európskej komisii vo väčšine, chce za každú cenu vyvolať zmenu moci v Poľsku".

(tasr)

Minúta  |  

Eurokomisia navrhne balík na podporu Ukrajiny

Európska komisia (EK) počas najbližšieho týždňa navrhne balík finančnej podpory pre Ukrajinu na rok 2023, oznámila predsedníčka EK Ursula von der Leyenová na sociálnej sieti.

Von der Leyenová v nedeľu telefonovala s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Hlavnou témou rozhovoru bolo zabezpečenie finančnej pomoci pre Ukrajinu na najbližšie mesiace, uviedla EK vo vyhlásení.      

Von der Leyenová podľa svojich slov tento týždeň navrhne finančný balík EÚ v celkovej výške až 18 miliárd eur, ktorý výrazne pomôže pokryť finančné požiadavky Ukrajiny na rok 2023. Predsedníčka EK a Zelenskyj sa zhodli, že je dôležité zabezpečiť predvídateľné a pravidelné financovanie nevyhnutných funkcií krajiny.      

Táto podpora vo forme dlhodobých pôžičiek s výhodnými podmienkami má podľa EK takisto pomôcť financovať ukrajinské reformy a pomôcť tejto krajine na ceste k členstvu v EÚ. Von der Leyenová opätovne uviedla, že EÚ mieni Ukrajinu podporovať dlhodobo.      

So Zelenským hovorili aj o podpore Organizácie Spojených národov (OSN) v jej úsilí dosiahnuť s Ruskom dohodu o iniciatíve na vývoz obilia cez Čierne more a venovali sa aj plánom na rozšírenie programu EU-Ukraine Solidarity Lanes. Ten sa od začiatku vojny na Ukrajine využíva na vývoz ukrajinského poľnohospodárskeho i nepoľnohospodárskeho tovaru, píše EK.      

Ukrajinský prezident a predsedníčka EK hovorili aj o posilnení sankcií, negatívnej úlohe Iránu, ktorý podporuje agresiu Ruska, a možných reakciách, dodáva EK.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.