Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vláda schválila novelu umožňujúcu dotovať vysoké ceny energií podnikov

Možnosti štátnej podpory podnikov sa rozšíria o dotácie na vysoké ceny elektriny a plynu. Vyplýva to z novely zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva SR a o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorý v pondelok schválila vláda.

Kabinet Eduarda Hegera (OĽaNO) zároveň požiadal Národnú radu (NR) SR o prerokovanie novely v skrátenom legislatívnom konaní.

"Cieľom návrhu zákona sú legislatívne úpravy, ktoré sú potrebné na to, aby Ministerstvo hospodárstva SR mohlo poskytnúť pomoc podnikom zasiahnutým krízou, na zmiernenie negatívneho vplyvu vysokého nárastu cien elektriny a plynu," uviedol rezort hospodárstva v dôvodovej správe k schválenému materiálu.

Firmy budú musieť o dotáciu požiadať. Maximálnu výšku dotácie, oprávnené obdobie na dotáciu a oprávnený náklad na určenie výšky dotácie určí ministerstvo vo výzve na predkladanie žiadostí. Na dotáciu nebudú mať nárok firmy, na ktoré sa vzťahujú sankcie prijaté Európskou úniou.

Zákon zavádza povinnosť pre dodávateľa elektriny, dodávateľa plynu, prevádzkovateľa distribučnej sústavy alebo prevádzkovateľa distribučnej siete poskytnúť ministerstvu súčinnosť potrenú na posúdenie žiadosti o dotáciu. Sumu za megawatthodinu (MWh) plynu a elektriny na určenie výšky dotácie stanoví nariadením vláda.

Rezort hospodárstva zároveň navrhol, aby sa mohli bežné výdavky na podporu poskytovanú z výdavkov štátneho rozpočtu z dôvodu kompenzácie zvýšenia cien plynu a elektriny rozpočtované v roku 2022 a 2023 použiť do konca roka 2024. Účinnosť zákona má nastať dňom jeho zverejnenia v zbierke zákonov.

(tasr)

Minúta  |  

Juhokórejský exprezident avizoval, že sa možno vzdá psov, ktoré dostal od Kima

Bývalý juhokórejský prezident Mun Če-in v pondelok avizoval, že sa možno bude musieť vzdať páru psov, ktoré dostal v septembri 2018 do daru od severokórejského vodcu Kim Čong-una. Dôvodom je podľa Munovej kancelárie "nevysvetliteľný odpor" zo strany jeho nástupcu v úrade, súčasného juhokórejského prezidenta Jun Sok-jola, informuje agentúra Reuters.

Mun Če-in vychovával oba biele psy kórejskej rasy pchungsan – fenku Komi a psa Songganga – odvtedy, ako ich dostal od Kima na ich treťom spoločnom summite. Staral sa o ne aj potom, keď mu v máji skončilo funkčné obdobie, pričom psy si vzal do svojej súkromnej rezidencie.

Psy sú však z právneho hľadiska štátnym majetkom patriacim do prezidentského archívu, ktorý spravuje ministerstvo vnútra, približuje Reuters. Munova kancelária uviedla, že starostlivosťou o ne bol svojho času poverený – po konzultáciách s archívom aj ministerstvom vnútra – samotný exprezident, čo bolo bezprecedentné rozhodnutie.

Úrady sa následne snažili nájsť pre tento krok aj legislatívnu oporu, a to doplnením príslušného zákona. Ich snahy však zlyhali pre "nevysvetliteľný odpor" zo strany administratívy nového prezidenta Jun Sok-jola, informovala Munova kancelária.

"Zdá sa, že prezidentská kancelária má záporné stanovisko čo sa týka zverenia týchto psov bývalému prezidentovi Munovi," uviedla kancelária na Facebooku. Dodala, že v takomto prípade by sa nedalo už nič robiť, keďže ide o záležitosť založenú "na dobrej vôli oboch strán". Celú vec označila "za poľutovaniahodnú", nakoľko exprezident sa podľa jej vyjadrenia na tieto spoločenské psy citovo naviazal.

Juhokórejské médiá s odvolaním sa na nemenovaných predstaviteľov vlády aj parlamentu informovali, že sa diskutovalo aj o tom, či Munovi v súvislosti s výchovou psov poskytnúť mesačný príspevok vo výške zhruba 2,5 milióna wonov (zhruba 1 800 eur).

Podľa Munovej kancelárie aj juhokórejských médií citujúcich nemenovaných predstaviteľov vlády však konečné rozhodnutie ešte nepadlo a o psoch príslušné úrady stále rokujú.

(tasr)

Minúta  |  

Republika chce v parlamente odvolať Mikulca pre nezvládanie migračnej krízy. Uhrík: Je to nečinný babrák

Hnutie Republika tento týždeň osloví opozičné strany so žiadosťou o zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rasy SR s cieľom odvolať ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO). Ako dôvod na jeho odvolanie uvádza nezvládnutie imigračnej krízy.

Podľa hnutia minister Mikulec nevie zastaviť prúd nelegálnych migrantov na Slovensko. „Je to časovaná bomba, ktorá nám môže veľmi skoro nebezpečne vybuchnúť do tváre. Nikto zo zodpovedných však nič nerobí,“ povedal predseda Republiky Milan Uhrík, ktorý predpokladá, že opoziční partneri zvolanie takejto schôdze bez zaváhania podporia.

Uvedomuje si, že pokusov o odvolanie Mikulca už bolo mnoho, no minister podľa neho musí odísť zo svojej stoličky. „Možno si poviete, že ‚zase ho idete odvolávať? Veď to je už trápne.‘ Áno, je to trápne. Ale je to trápne pre vládu, že tam takéhoto babráka drží, a nie pre opozíciu, ktorá trvá na tom, aby sa problémy na Slovensku riešili a aby bol tento nečinný babrák konečne vymenený,“ vyhlásil Uhrík. Podľa jeho slov je len otázkou času, „kedy títo nelegálni imigranti niekoho okradnú, znásilnia alebo zabijú.“

Ministerstvo vnútra SR na kritiku zo strany hnutia Republika koncom októbra reagovalo, že poslanci za Republiku nemajú o téme ilegálnej migrácie ani elementárne znalosti a zámerne a manipulatívne využívajú svoje fabulácie na zastrašovanie verejnosti. Rezort podčiarkol, že neeviduje žiadne narúšanie verejného poriadku zo strany migrantov.

„Migrantov zo Sýrie a Afganistanu nesmieme zaisťovať proti ich vôli kvôli ľudským právam a európskej legislatíve. Tých je prevažná väčšina a sú nevyhostiteľní, lebo v krajinách ich pôvodu je vojna,“ informoval rezort vnútra. Slovensko ich zaisťuje len na krátky čas pre evidenciu v systémoch cudzineckej polície a na odobratie biometrie.

Ak už raz boli evidovaní a majú potvrdenie, môžu sa voľne pohybovať. Sú informovaní aj v arabčine a v angličtine, no chcú sa čo najskôr dostať preč, väčšinou do Nemecka za príbuznými a známymi. Rezort vnútra podčiarkol, že o azyl u nás nežiadajú a svoje kroky pokladá za dostatočné. Na Slovensku zachytili od 29. septembra do 31. októbra celkovo 2 675 nelegálnych migrantov a 45 prevádzačov.

(sita)

Minúta  |  

Rada slovenských exportérov varuje pred paušálnou škandalizáciou slovenského exportu

Rada slovenských exportérov je znepokojená z toho, aký škandál sa spustil v súvislosti s vývozom niektorých komponentov zo Slovenska smerom do Iránu či iných krajín. Ako zdôrazňuje v zverejnenej tlačovej správe, nesúhlasí s porušovaním sankcií, ak však porušené neboli, je podľa nej nemysliteľné vytvárať verejný či mediálny škandál, keďže to bude mať negatívne následky na slovenských exportérov.

„Vyzývame verejných činiteľov a kompetentné inštitúcie na zmiernenie rétoriky, kým sa celá situácia neprešetrí. Poškodzovanie dobrého mena Slovenska vo svete uprostred energetickej, ekonomickej a bezpečnostnej krízy bude mať ďalšie negatívne dopady na slovenskú ekonomiku," konštatuje rada s tým, že export je absolútne kľúčovou a vitálnou súčasťou slovenskej ekonomiky.

Zo Slovenska vyvezieme ročne tovary v hodnote porovnateľné s 90-timi percentami nášho HDP.

Predseda Rady slovenských exportérov Lukáš Parízek by bol podľa vlastných slov veľmi prekvapený, ak by Slovensko malo byť tou krajinou, kde sa flexibilne a liberálne pristupuje k podpore vývozu. Skôr je podľa neho dlhodobo známe, že slovenskí exportéri si často musia založiť pobočku v zahraničí, napríklad v Čechách, pretože tam majú lepšie podmienky na rozvoj a export, či už čo sa týka povolení a vývozných licencií, alebo podpory finančnými nástrojmi.

„Celý tento škandál môže byť pokojne aj diskreditačná hra konkurenčných spoločností, na ktorú naši politici skočili. Videli sme to už aj v minulosti. Následne naši exportéri stratia obchodné príležitosti, a tie získa naša konkurencia, väčšinou zo západných krajín,“ doplnil Parízek.

Rada slovenských exportérov je profesionálna platforma firiem a odborníkov, ktorá vznikla v roku 2020 s ambíciou podporovať slovenský zahraničný obchod a presadzovať ich záujmy v celospoločenskej diskusii. V súčasnosti má vyše sto partnerov a členov zo všetkých segmentov, ktorí exportujú produkty a služby do celého sveta.

(sita)

Minúta  |  

Na hraniciach sa pre prílev ilegálnych migrantov už nemajú tvoriť kolóny. Mala to sľúbiť česká strana

Česká strana prisľúbila slovenským autodopravcom, že sa na hraniciach už nebudú tvoriť kolóny kamiónov. Uviedol to Stanislav Skala z Únie autodopravcov Slovenska (UNAS).

V pondelok od polnoci do zhruba 05.00 dopravcovia blokovali hraničný priechod na diaľnici D2 Brodské – Lanžhot. Vyzývali na riešenie problémov, ktoré spôsobuje zavedenie hraničných kontrol Českej republiky na hraniciach so Slovenskom.

Česká strana podľa Skalu autodopravcom odkázala, že situácia s hromadením kamiónov na slovenskej strane v dôsledku kontrol bude vyriešená a doprava bude priebežná. Priblížil, že na urýchlenie dopravy vytvorili tri jazdné pruhy.

"Sľúbili nám, že sa tam už nebudú tvoriť žiadne kolóny," vyhlásil Skala v pondelok. Blokovanie priechodu preto dopravcovia ukončili. Ak by sa predsa na hraničnom priechode do ČR znova začali tvoriť kolóny, avizoval, že autodopravcovia ho v piatok zablokujú znova.

Pondelkovým blokovaním diaľničného priechodu do Českej republiky chceli autodopravcovia upozorniť na situáciu, ktorá vznikla v dôsledku hraničných kontrol.

"Nekonečné rady kamiónov, ktoré sa vytvárajú na území Slovenskej republiky na diaľnici D2 smer ČR, sú už neznesiteľné. Naši i zahraniční dopravcovia čakajú v radoch od šiestich do ôsmich hodín bez stravy, zabezpečenia pitného režimu a sociálnych zariadení," uvádzali vo vyhlásení z minulého týždňa UNAS a Asociácia Žltý Anjel Asistance24 (AZAA24).

Dodali, že dopravcom zároveň pri kontrolách vznikajú veľké finančné straty.

Česká republika ohlásila dočasné zavedenie kontrol na hraniciach so Slovenskou republikou pre zvýšenú nelegálnu migráciu koncom septembra.

(tasr)

Minúta  |  

Na arménsko-azerbajdžanskych hraniciach sa pred rokovaniami v USA opäť strieľalo

Arménsko a Azerbajdžan sa navzájom obviňujú zo zodpovednosti za streľbu, ktorá v pondelok ráno vypukla na ich nepokojných spoločných hraniciach. K vyostreniu napätia došlo niekoľko hodín pred arménsko-azerbajdžanskými rozhovormi vo Washingtone, informuje agentúra AFP.

Najnovšiu prestrelku hlásili z takzvaného východného sektora hraníc medzi oboma postsovietskymi republikami, ktoré vedú dlhodobý spor o región Náhorný Karabach (arménsky Arcach).

Podľa vyhlásenia Jerevanu azerbajdžanské sily spustili paľbu na pozície arménskej armády. Ministerstvo obrany v Baku, naopak, tvrdí, že strieľať začali arménski vojaci, a to údajne na viacerých úsekoch hraníc.
Arménsky rezort obrany uviedol, že k zraneniam nedošlo a situácia v pohraničnej oblasti zostáva "relatívne stabilná".

Rolu hegemóna v kauzazskom regióne tradične zohrávalo Rusko. Moskva je však v dôsledku vojenskej invázie na Ukrajinu čoraz viac medzinárodne izolovaná, takže vedúcu úlohu v snahách o normalizáciu vzťahov medzi Arménskom a Azerbajdžanom preto v poslednom čase prevzali Spojené štáty a EÚ, približuje AFP.

Minulý týždeň zorganizoval arménsko-azerbajdžanské rokovania šéf Kremľa Vladimír Putin, čo pozorovatelia vnímajú ako pokus Moskvy o opätovné prevzatie iniciatívy v snahách o urovnanie karabašského konfliktu.

Arménsko a Azerbajdžan viedli už dve vojny o sporné územie Náhorného Karabachu – jednu v 90. rokoch a druhú v roku 2020. Začiatkom septembra 2022 prepukli medzi oboma bývalými sovietskymi republikami opäť ťažké boje, ktoré si vyžiadali vyše 280 životov a zastavilo ich až prímerie sprostredkované Spojenými štátmi.

Na rokovaniach vo Washingtone sa v pondelok stretnú šéfovia diplomacií Arménska a Azerbajdžanu Ararat Mirzojan a Džejhun Bajramov s ministrom zahraničných vecí USA Antonym Blinkenom.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.