Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ekologickejšie ekonomiky môžu zmierniť kolísanie cien energií, domnieva sa šéfka ECB

Urýchlenie prechodu na obnoviteľnú energiu môže obmedziť šance na bolestivo prudké zvýšenie cien. Uviedla to v pondelok prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová v čase, keď domácnosti v eurozóne čelia prudko rastúcim účtom.

Prechod na ekologickejšie zdroje energie by "znížil riziko prudkého nárastu cien energií", napísala Lagardová v príspevku na blogu po otvorení klimatického summitu OSN COP27 v Egypte.

Spotrebiteľské ceny v euroregióne v októbri vzrástli medziročne o 10,7 percenta. To bolo najviac v histórii bloku a vysoko nad 2-percentným inflačným cieľom ECB, keďže náklady na fosílne palivá prudko vyskočili po ruskej invázii na Ukrajinu. To pociťuje najmä Európa, ktorá roky dovážala obrovské objemy palív potrubím z Ruska.

"Rastúce ceny energií poukázali na to, ako veľmi sme závislí od fosílnych palív a ako nás to robí zraniteľnými," povedala Lagardová. Prechod na obnoviteľné zdroje energie, ako je veterná alebo solárna energia, by viedol k "nižšej a stabilnejšej miere inflácie a lepšiemu fungovaniu našich ekonomík", uviedla.

ECB pristúpila k sérii agresívnych zvýšení úrokových sadzieb v snahe skrotiť tvrdohlavo vysokú infláciu. Eurozóne tiež hrozí v dôsledku vojny na Ukrajine a zdraženia energií "mierna" recesia na prelome rokov, povedala nedávno Lagardová.

Začiatkom tohto mesiaca ECB varovala, že banky môžu od konca roka 2024 čeliť vynúteným opatreniam, ak v rámci svojich klientov neurobia viac pre identifikáciu a riadenie rizík spojených so zmenou klímy.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinský veľvyslanec: Najväčším problémom sú iránske drony v Bielorusku. Sú blízko Kyjeva

Ukrajinský veľvyslanec v Británii Vadym Prystajko v pondelok povedal, že drony iránskej výroby skladuje Rusko v Bielorusku, a to pomerne blízko Kyjeva. Označil ich pritom za najväčší problém Ukrajiny. Vyjadril sa tak v rozhovore pre spravodajskú stanicu Sky News.

Ukrajine sa dosiaľ podľa Prystajka podarilo zneškodniť 70 – 75 percent dronov a rakiet odpálených Ruskom, pričom je podľa neho jasné, že Moskve už zásoba rakiet dochádza. "Ale iránske drony, to je najväčší problém. Sú lacné… prichádzajú v húfoch. Je veľmi ťažké poradiť si s nimi," uviedol Prystajko.

Zároveň vyzval medzinárodné spoločenstvo na politický tlak aj sankcie voči Iránu, pričom povedal, že existujú dôkazy, že Irán poskytol Rusku už tisícky dronov. "Niektoré z nich sú momentálne skladované v Bielorusku, ktoré leží nad Ukrajinou," uviedol a dodal, že tieto drony sú teda "pomerne blízko napríklad aj od Kyjeva".

Prystajko dodal, že je potrebné zatvoriť vzdušný priestor nad Ukrajinou, ale tiež vystupňovať tlak na Rusko aj Irán. Čo sa týka Iránu, treba podľa jeho slov voči tejto blízkovýchodnej krajine zaviesť viac-menej rovnaké politické sankcie ako voči Rusku. Irán podľa neho treba vystaviť tlaku dovtedy, kým už nebude môcť Rusku posielať či vyrábať ďalšie rakety.

Prystajko okrem toho pre Sky News zopakoval aj nedávne slová kyjevského starostu Vitalija Klička, že Kyjevčanov by mohlo byť potrebné evakuovať v prípade, ak neprestanú ruské útoky na tamojšiu energetickú sieť.

"Dúfam, že k tomu nedôjde, pričom stále sa snažíme obnoviť všetky energetické zariadenia… Ak by na to prišlo, museli by sme ich presunúť na západ Ukrajiny, do Ľvova a na ďalšie miesta ležiace blízko Európskej únie," povedal s tým, že by išlo o presun obrovského počtu ľudí. Treba však podľa jeho slov uvažovať, ako by sa to dalo spraviť, a to aj preto, že ukrajinské zimy bývajú pomerne kruté.

(tasr)

Minúta  |  

Neprežila ani desatina. Pri masakri ruských nováčikov utiekli aj velitelia, hovoria pozostalí

V bitke pri okrese Svatovo vraj 2. novembra padli stovky zmobilizovaných Rusov z Voronežskej oblasti. Velenie údajne z boja ušlo.

Pre ruský web Verstka to povedal jeden z preživších mladých Rusov menom Alexej Agafonov. Počet obetí by podľa neho mohol presiahnuť päťsto ľudí.

Veliteľ výcvikovej vojenskej jednotky 2 079 vraj mladíkom povedal, že pätnásť kilometrov od frontovej línie sa pripoja k „územnej obrane“ v oblasti Svatovo. V skutočnosti však v noci z 1. na 2. novembra celý prápor priviedli na líniu kontaktu a dostali rozkaz zakopať sa tam a udržať pozíciu. Mali pritom len tri lopaty.

„Zakopali sme sa, ako sa dalo, a ráno sa začalo ostreľovanie – delostrelectvo, mínomety, helikoptéry, jednoducho nás strieľali. Keď sa to všetko začalo, velitelia okamžite ušli. Medzi ostreľovaním sme sa snažili kopať, ale helikoptéry nás okamžite zbadali a jednoducho zastrelili. Z 570 ľudí prežilo 29 a ďalších dvanásť bolo zranených,“ povedal Agafonov.

Aj manželka ďalšieho zmobilizovaného pre Verstku uviedla, že "mŕtvych je viac ako polovica". Výpovede o počtoch mŕtvych však nemožno nezávisle overiť, podotýka ruský web.

Miestni a zmluvní vojaci nechcú podľa Agafonova bojovať a do oblasti Svatova privážajú zmobilizovaných nováčikov z celého Ruska, aby zaplnili medzery v obrane. V rovnomennom meste sa podľa jeho slov potulujú „skupiny dvoch až piatich ľudí“ z iných porazených práporov. „Vládne tu úplný zmätok a nezhody. Všetci preživší a noví prichádzajúci sú zoskupení do nových práporov a hodení na front, aby uzavreli líniu obrany“. Ukrajinci podľa neho oslobodili celé územie, kde bojovali zmobilizovaní.

Túto informáciu potvrdila webu aj manželka ďalšieho preživšieho Ludmila Černychová. „Ráno mi zavolal z cudzieho čísla a povedal mi, čo sa stalo, že ich nechali kopať obrannú líniu, zasiahlo ich mínometné ostreľovanie a nejako sa dostali z Krasnodonu do Svatova, kde sa teraz skrývajú. Teraz sa boja niekam ísť, dokonca sa boja vychádzať na kontrolné stanovištia. Vedenie ich opustilo a nevedia, čo majú robiť, len žiadajú o pomoc,“ povedala Černychová.

Poslali aj odkaz guvernérovi Voronežskej oblasti

Príbuzní viacerých nováčikov, ktorí sa v sobotu dostali pod paľbu, zorganizovali zhromaždenie pri budove voronežskej prokuratúry a požadovali, aby im povedali pravdu o osude ich blízkych, píše Verstka. „Telefonicky nám povedali, že naši synovia sú nažive, zdraví a dokonca plnia svoju vojenskú povinnosť. Čo robia, dopekla, živí a zdraví, keď ich tam všetkých zabili?" povedala Oxana Cholodova, matka vojaka Andreja Cholodova.

Pozostalí požadujú, aby zmobilizovaných zbavili povinnosti bojovať. „Teraz žiadajú o pomoc, len aby ich prepustili. Nemôžu tam byť, boja sa. Bombardujú ich. Nie je tam žiaden veliteľ. Chceme, aby to všetci vedeli. Opustili ich ako mačiatka, bez prípravy, bez ničoho. A s manželom máme dcéru, má jeden a pol roka,“ povedala manželka zmobilizovaného Anna.

Zhromaždení aj nahrali protestné video, ktoré poslali guvernérovi Voronežskej oblasti.

https://twitter.com/vidtranslator/status/1589015050001457152

(est)

Minúta  |  

Samit lídrov Rady Európy sa po 18 rokoch uskutoční v máji 2023 v Reykjavíku

Rozhodnutie zvolať samit najvyšších politických predstaviteľov RE, len štvrtý v 73-ročnej histórii tejto organizácie, prichádza po správe, ktorú v októbri predložila skupina na vysokej úrovni.

Skupina, ktorej predsedá bývalá írska prezidentka Mary Robinsonová a pozostáva z vysokých politických predstaviteľov z celého kontinentu, vypracovala 30 odporúčaní, ktoré umožnia Rade Európy efektívne reagovať na výzvy, ako je vojna na Ukrajine, a zdvojnásobiť investície do kľúčovej kompetencie organizácie – podpory demokracie, ľudských práv a právneho štátu.

Dejiskom samitu bude Reykjavík, pretože Island v novembri preberie po Írsku polročné rotačné predsedníctvo Výboru ministrov Rady Európy.

Coveney, ktorý je predsedom Výboru ministrov RE, v tejto súvislosti pripomenul, že už na začiatku írskeho predsedníctva v máji vyzval na samit lídrov tejto 46-člennej organizácie s cieľom reagovať na výnimočné výzvy, ktoré vyvolala vojna na Ukrajine. Vyjadril nádej, že samit v Reykjavíku povedie ku konkrétnym krokom na obnovenie demokracie a posilnenie ľudských práv v Európe.

"Pre Island je veľkou cťou byť hostiteľom štvrtého samitu. Island je presvedčený, že Rada Európy, najstaršia celoeurópska organizácia na kontinente, má zohrávať kľúčovú úlohu ako strážca ľudských práv, demokracie a právneho štátu. Spoločne musíme zaistiť, aby Rada Európy bola vhodná na to, aby plnila súčasné a budúce výzvy, ako aj očakávania budúcich generácií," uviedla Jakobsdóttir v správe pre médiá.

Podľa slov generálnej tajomníčky RE bude samit jedinečnou príležitosťou formovať poslanie organizácie v novej európskej geopolitickej architektúre. "Prispeje to aj k zviditeľneniu Rady Európy v našich členských štátoch na najvyššej politickej úrovni," skonštatovala Pejčinovičová Buričová.

Predchádzajúce samity šéfov štátov a vlád Rady Európy boli vo Viedni (1993), Štrasburgu (1997) a vo Varšave (2005).

(tasr)

Minúta  |  

FinStat: Najziskovejšou firmou boli vlani US Steel Košice. Firma zaplatila aj najviac daní

Firmou s najvyšším vykázaným ziskom za rok 2021 vo výške 648,2 milióna eur boli US Steel Košice.

Spoločnosť bola zároveň aj najväčším platcom dane z príjmu, keď so splatnou daňou v sume 152,7 milióna eur predbehla aj dlhoročnú jednotku v najväčšej splatnej dani, a to prepravcu plynu eustream. Ten vykázal splatnú daň z príjmu vo výške 126 miliónov eur, vyplýva z dát zverejnených spoločnosťou FinStat.

"V porovnaní s rokom 2020, kedy suma splatnej dane medziročne klesla o 0,89 percenta, evidujeme rast splatnej dane na analyzovanej vzorke 250-tisíc slovenských firiem, ktoré podali účtovnú závierku za rok 2021, až o 30,3 percenta," uviedla Miriama Pudišová zo spoločnosti FinStat. Prvých sto najväčších platcov zaplatilo podľa nej spolu 43,5 percenta z celkovej sumy splatnej dane 3,442 miliardy eur.

U. S. Steel Košice mal najväčší medziročný nárast v splatnej dani a jeho tržby oproti roku 2020 vzrástli o 110 percent na 3,589 miliardy eur. Ďalšou firmou s významným medziročným rastom v uhradenej splatnej dani je Slovnaft, ktorý prešiel zo straty 81 miliónov eur do zisku 253 miliónov eur a zaplatil splatnú daň vo výške 50 miliónov eur. V rebríčku sa posunula vyššie aj Kia Slovakia, ktorej splatná daň bola 61 miliónov eur.

Do prvej desiatky firiem s najvyšším ziskom sa okrem spomínaných spoločností dostali aj SPP Infrastructure, Slovenská sporiteľňa, Slovenský plynárenský priemysel, Stredoslovenská energetika, Volkswagen Slovakia a Tatra banka.

Zaujímavým je podľa Pudišovej aj rast splatnej dane pri firmách, ktoré ju mali v predošlom roku nulovú, alebo im vzrástla niekoľkostonásobne, ako napríklad Marelli PWT Kechnec Slovakia, OKTE, sli.do, alebo už zlúčená Penta Investments.

(tasr)

Minúta  |  

Kaczyňski: Plot proti migrantom na poľských hraniciach s Kalinigradom by mohol nahradiť múr

Plot na hraniciach medzi Poľskom a ruskou enklávou Kaliningrad by mohol byť v prípade zhoršenia bezpečnostnej situácie nahradený múrom. V pondelok to povedal predseda poľskej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kaczyňski.

Poľsko začalo minulý týždeň s výstavbou 2,5 metra vysokého a tri metre dlhého plota, ktorý bude pozostávať z troch radov žiletkového drôtu, aký používa armáda na celom svete.

Rozhodnutie vystavať dočasnú bariéru, ktoré má byť dokončená o mesiac, súvisí s hustejším leteckým spojením z Blízkeho východu a severnej Afriky do Kaliningradu. Varšava podozrieva Rusko, že plánuje podporovať ilegálnu emigráciu ázijských a afrických utečencov do Poľska.

"Ak sa situácia zhorší, postaví sa aj múr – taký, ako na poľsko-bieloruských hraniciach… Skrátka, musíme sa brániť," vyhlásil Kaczyňski. Dodal, že utečenci z Blízkeho východu, ktorí prichádzajú do Kaliningradsej oblasti, by mohli byť využití rovnakým spôsobom, ako na hraniciach medzi Poľskom a Bieloruskom.

Poľsko totiž obviňuje Moskvu a Minsk zo zneužívania migrantov v rámci tzv. hybridnej vojny zameranej na destabilizáciu Európy.

Agentúra PAP pripomína, že Poľsko na začiatku októbra dokončilo na svojich hraniciach s Bieloruskom výstavbu 186 kilometrov dlhého oceľového múru so žiletkovým drôtom navrchu. V súčasnosti naň inštaluje elektronickú bariéru, ktorá bude pozostávať z kamier, termovízneho vybavenia a senzorov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.