Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Na Ukrajinu dorazili západné protivzdušné systémy NASAMS a Aspide

Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov v pondelok oznámil, že na Ukrajinu dorazili západné systémy protivzdušnej obrany NASAMS a Aspide. Podľa neho posilnia obranu voči ruským útokom, ktoré sa v poslednom čase zameriavajú na ukrajinskú energetickú infraštruktúru.

"Na Ukrajinu dorazili systémy protivzdušnej obrany NASAMS a Aspide! Tieto zbrane výrazne posilnia ukrajinskú armádu a posilnia bezpečnosť našej oblohy," uviedol na sociálnych sieťach Reznikov, ktorý v tejto súvislosti vyjadril vďaku partnerom Ukrajiny – Nórsku, Španielsku a Spojeným štátom.

"Budeme pokračovať v zostreľovaní terčov nepriateľa, ktoré na nás útočia," ubezpečil ukrajinský minister obrany.

NASAMS je systém protivzdušnej obrany stredného až dlhého dosahu vyvinutý nórskou spoločnosťou Kongsberg a americkou firmou Raytheon. MBDA Aspide je taliansky protilietadlový raketový komplet s krátkym až stredným dosahom.

Reznikov už v októbri oznámil, že na Ukrajinu doviezli prvý zo štyroch prisľúbených nemeckých systémov protivzdušnej obrany IRIS-T.

Ruské rakety a drony za posledný mesiac zničili zhruba tretinu ukrajinských elektrární. Vláda v Kyjeve preto vyzvala Ukrajincov, aby v maximálnej možnej miere šetrili elektrinou, hlavne v čase najväčšieho zaťaženia energetickej siete. Po celej Ukrajine v dôsledku ruských útokov dochádza k plánovaným odstávkam aj nepredvídaným výpadkom elektrickej energie.

(tasr)

Minúta  |  

Szijjártó: Maďarsko naďalej podporuje Ukrajinu, odmieta však spoločný úver EÚ

Maďarsko je pripravené pokračovať v poskytovaní finančnej podpory Ukrajine na bilaterálnom základe, ale v nijakom prípade nepodporí spoločnú pôžičku Európskej únie na tento účel, vyhlásil v pondelok v Sofii šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó.

Szijjártó na stretnutí ministrov zahraničných vecí Stredoeurópskej iniciatívy (SEI) v Bulharsku ocenil bruselskú prípravu nového balíčka pomoci pre Kyjev, ako však dodal, Maďarsko pomáha susednej Ukrajine rôznymi spôsobmi už podstatne dávnejšie než krajiny, ktoré sa dnes prezentujú ako najlepší priatelia Kyjeva.

Budapešť podľa jeho slov vynaložila už desiatky a stovky miliónov eur na podporu zdravotníctva, školstva, kultúrnych inštitúcií a cirkví na Ukrajine, pričom Maďarsko poskytovalo pomoc ešte pred vypuknutím vojny.

Maďarský minister odmietol návrh Európskej komisie na vzatie spoločného úveru. "Raz sme už v prípade koronavírusovej epidémie podporili takýto úver, ale stačilo!" Zdôraznil Szijjártó.

Komisia navrhuje mesačný balík finančnej podpory vo výške 1,5 miliardy eur na pokrytie finančných potrieb Ukrajiny v budúcom roku, pričom táto legislatívna iniciatíva by mala byť predstavená tento týždeň, píše agentúra MTI.

SEI, ktorá vznikla v roku 1989, združuje stredo- a východoeurópske krajiny od Talianska až po Ukrajinu. Jej pôvodným cieľom bolo podporiť európsku integráciu a ekonomické zmeny v reformovaných krajinách.

(tasr)

Minúta  |  

Ekologickejšie ekonomiky môžu zmierniť kolísanie cien energií, domnieva sa šéfka ECB

Urýchlenie prechodu na obnoviteľnú energiu môže obmedziť šance na bolestivo prudké zvýšenie cien. Uviedla to v pondelok prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová v čase, keď domácnosti v eurozóne čelia prudko rastúcim účtom.

Prechod na ekologickejšie zdroje energie by "znížil riziko prudkého nárastu cien energií", napísala Lagardová v príspevku na blogu po otvorení klimatického summitu OSN COP27 v Egypte.

Spotrebiteľské ceny v euroregióne v októbri vzrástli medziročne o 10,7 percenta. To bolo najviac v histórii bloku a vysoko nad 2-percentným inflačným cieľom ECB, keďže náklady na fosílne palivá prudko vyskočili po ruskej invázii na Ukrajinu. To pociťuje najmä Európa, ktorá roky dovážala obrovské objemy palív potrubím z Ruska.

"Rastúce ceny energií poukázali na to, ako veľmi sme závislí od fosílnych palív a ako nás to robí zraniteľnými," povedala Lagardová. Prechod na obnoviteľné zdroje energie, ako je veterná alebo solárna energia, by viedol k "nižšej a stabilnejšej miere inflácie a lepšiemu fungovaniu našich ekonomík", uviedla.

ECB pristúpila k sérii agresívnych zvýšení úrokových sadzieb v snahe skrotiť tvrdohlavo vysokú infláciu. Eurozóne tiež hrozí v dôsledku vojny na Ukrajine a zdraženia energií "mierna" recesia na prelome rokov, povedala nedávno Lagardová.

Začiatkom tohto mesiaca ECB varovala, že banky môžu od konca roka 2024 čeliť vynúteným opatreniam, ak v rámci svojich klientov neurobia viac pre identifikáciu a riadenie rizík spojených so zmenou klímy.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinský veľvyslanec: Najväčším problémom sú iránske drony v Bielorusku. Sú blízko Kyjeva

Ukrajinský veľvyslanec v Británii Vadym Prystajko v pondelok povedal, že drony iránskej výroby skladuje Rusko v Bielorusku, a to pomerne blízko Kyjeva. Označil ich pritom za najväčší problém Ukrajiny. Vyjadril sa tak v rozhovore pre spravodajskú stanicu Sky News.

Ukrajine sa dosiaľ podľa Prystajka podarilo zneškodniť 70 – 75 percent dronov a rakiet odpálených Ruskom, pričom je podľa neho jasné, že Moskve už zásoba rakiet dochádza. "Ale iránske drony, to je najväčší problém. Sú lacné… prichádzajú v húfoch. Je veľmi ťažké poradiť si s nimi," uviedol Prystajko.

Zároveň vyzval medzinárodné spoločenstvo na politický tlak aj sankcie voči Iránu, pričom povedal, že existujú dôkazy, že Irán poskytol Rusku už tisícky dronov. "Niektoré z nich sú momentálne skladované v Bielorusku, ktoré leží nad Ukrajinou," uviedol a dodal, že tieto drony sú teda "pomerne blízko napríklad aj od Kyjeva".

Prystajko dodal, že je potrebné zatvoriť vzdušný priestor nad Ukrajinou, ale tiež vystupňovať tlak na Rusko aj Irán. Čo sa týka Iránu, treba podľa jeho slov voči tejto blízkovýchodnej krajine zaviesť viac-menej rovnaké politické sankcie ako voči Rusku. Irán podľa neho treba vystaviť tlaku dovtedy, kým už nebude môcť Rusku posielať či vyrábať ďalšie rakety.

Prystajko okrem toho pre Sky News zopakoval aj nedávne slová kyjevského starostu Vitalija Klička, že Kyjevčanov by mohlo byť potrebné evakuovať v prípade, ak neprestanú ruské útoky na tamojšiu energetickú sieť.

"Dúfam, že k tomu nedôjde, pričom stále sa snažíme obnoviť všetky energetické zariadenia… Ak by na to prišlo, museli by sme ich presunúť na západ Ukrajiny, do Ľvova a na ďalšie miesta ležiace blízko Európskej únie," povedal s tým, že by išlo o presun obrovského počtu ľudí. Treba však podľa jeho slov uvažovať, ako by sa to dalo spraviť, a to aj preto, že ukrajinské zimy bývajú pomerne kruté.

(tasr)

Minúta  |  

Neprežila ani desatina. Pri masakri ruských nováčikov utiekli aj velitelia, hovoria pozostalí

V bitke pri okrese Svatovo vraj 2. novembra padli stovky zmobilizovaných Rusov z Voronežskej oblasti. Velenie údajne z boja ušlo.

Pre ruský web Verstka to povedal jeden z preživších mladých Rusov menom Alexej Agafonov. Počet obetí by podľa neho mohol presiahnuť päťsto ľudí.

Veliteľ výcvikovej vojenskej jednotky 2 079 vraj mladíkom povedal, že pätnásť kilometrov od frontovej línie sa pripoja k „územnej obrane“ v oblasti Svatovo. V skutočnosti však v noci z 1. na 2. novembra celý prápor priviedli na líniu kontaktu a dostali rozkaz zakopať sa tam a udržať pozíciu. Mali pritom len tri lopaty.

„Zakopali sme sa, ako sa dalo, a ráno sa začalo ostreľovanie – delostrelectvo, mínomety, helikoptéry, jednoducho nás strieľali. Keď sa to všetko začalo, velitelia okamžite ušli. Medzi ostreľovaním sme sa snažili kopať, ale helikoptéry nás okamžite zbadali a jednoducho zastrelili. Z 570 ľudí prežilo 29 a ďalších dvanásť bolo zranených,“ povedal Agafonov.

Aj manželka ďalšieho zmobilizovaného pre Verstku uviedla, že "mŕtvych je viac ako polovica". Výpovede o počtoch mŕtvych však nemožno nezávisle overiť, podotýka ruský web.

Miestni a zmluvní vojaci nechcú podľa Agafonova bojovať a do oblasti Svatova privážajú zmobilizovaných nováčikov z celého Ruska, aby zaplnili medzery v obrane. V rovnomennom meste sa podľa jeho slov potulujú „skupiny dvoch až piatich ľudí“ z iných porazených práporov. „Vládne tu úplný zmätok a nezhody. Všetci preživší a noví prichádzajúci sú zoskupení do nových práporov a hodení na front, aby uzavreli líniu obrany“. Ukrajinci podľa neho oslobodili celé územie, kde bojovali zmobilizovaní.

Túto informáciu potvrdila webu aj manželka ďalšieho preživšieho Ludmila Černychová. „Ráno mi zavolal z cudzieho čísla a povedal mi, čo sa stalo, že ich nechali kopať obrannú líniu, zasiahlo ich mínometné ostreľovanie a nejako sa dostali z Krasnodonu do Svatova, kde sa teraz skrývajú. Teraz sa boja niekam ísť, dokonca sa boja vychádzať na kontrolné stanovištia. Vedenie ich opustilo a nevedia, čo majú robiť, len žiadajú o pomoc,“ povedala Černychová.

Poslali aj odkaz guvernérovi Voronežskej oblasti

Príbuzní viacerých nováčikov, ktorí sa v sobotu dostali pod paľbu, zorganizovali zhromaždenie pri budove voronežskej prokuratúry a požadovali, aby im povedali pravdu o osude ich blízkych, píše Verstka. „Telefonicky nám povedali, že naši synovia sú nažive, zdraví a dokonca plnia svoju vojenskú povinnosť. Čo robia, dopekla, živí a zdraví, keď ich tam všetkých zabili?" povedala Oxana Cholodova, matka vojaka Andreja Cholodova.

Pozostalí požadujú, aby zmobilizovaných zbavili povinnosti bojovať. „Teraz žiadajú o pomoc, len aby ich prepustili. Nemôžu tam byť, boja sa. Bombardujú ich. Nie je tam žiaden veliteľ. Chceme, aby to všetci vedeli. Opustili ich ako mačiatka, bez prípravy, bez ničoho. A s manželom máme dcéru, má jeden a pol roka,“ povedala manželka zmobilizovaného Anna.

Zhromaždení aj nahrali protestné video, ktoré poslali guvernérovi Voronežskej oblasti.

https://twitter.com/vidtranslator/status/1589015050001457152

(est)

Minúta  |  

Samit lídrov Rady Európy sa po 18 rokoch uskutoční v máji 2023 v Reykjavíku

Rozhodnutie zvolať samit najvyšších politických predstaviteľov RE, len štvrtý v 73-ročnej histórii tejto organizácie, prichádza po správe, ktorú v októbri predložila skupina na vysokej úrovni.

Skupina, ktorej predsedá bývalá írska prezidentka Mary Robinsonová a pozostáva z vysokých politických predstaviteľov z celého kontinentu, vypracovala 30 odporúčaní, ktoré umožnia Rade Európy efektívne reagovať na výzvy, ako je vojna na Ukrajine, a zdvojnásobiť investície do kľúčovej kompetencie organizácie – podpory demokracie, ľudských práv a právneho štátu.

Dejiskom samitu bude Reykjavík, pretože Island v novembri preberie po Írsku polročné rotačné predsedníctvo Výboru ministrov Rady Európy.

Coveney, ktorý je predsedom Výboru ministrov RE, v tejto súvislosti pripomenul, že už na začiatku írskeho predsedníctva v máji vyzval na samit lídrov tejto 46-člennej organizácie s cieľom reagovať na výnimočné výzvy, ktoré vyvolala vojna na Ukrajine. Vyjadril nádej, že samit v Reykjavíku povedie ku konkrétnym krokom na obnovenie demokracie a posilnenie ľudských práv v Európe.

"Pre Island je veľkou cťou byť hostiteľom štvrtého samitu. Island je presvedčený, že Rada Európy, najstaršia celoeurópska organizácia na kontinente, má zohrávať kľúčovú úlohu ako strážca ľudských práv, demokracie a právneho štátu. Spoločne musíme zaistiť, aby Rada Európy bola vhodná na to, aby plnila súčasné a budúce výzvy, ako aj očakávania budúcich generácií," uviedla Jakobsdóttir v správe pre médiá.

Podľa slov generálnej tajomníčky RE bude samit jedinečnou príležitosťou formovať poslanie organizácie v novej európskej geopolitickej architektúre. "Prispeje to aj k zviditeľneniu Rady Európy v našich členských štátoch na najvyššej politickej úrovni," skonštatovala Pejčinovičová Buričová.

Predchádzajúce samity šéfov štátov a vlád Rady Európy boli vo Viedni (1993), Štrasburgu (1997) a vo Varšave (2005).

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.