Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Maďarský rezort diplomacie vyzval Putina, aby neprehlboval vojenský konflikt

Maďarské ministerstvo zahraničných vecí vyzvalo ruského vodcu Vladimira Putina, aby sa namiesto vyhlásení, ktoré prehlbujú konflikt, radšej usiloval o prímerie. Referuje o tom web eurointegration.com.ua s odvolaním sa na maďarský index.hu.

Maďarsko tým reagovalo na Putinovo vyhlásenie, že aj Poľsko, Rumunsko a Maďarsko si robia nároky na časti ukrajinského územia. „Vyhlásenia, ktoré prehlbujú vojenský konflikt, nepovažujeme za správne. Namiesto takýchto vyhlásení je nevyhnutné okamžité prímerie a mierové rokovania,“ uviedlo maďarské ministerstvo zahraničných vecí.

Na Putinovo vyhlásenie zareagovali i v Rumunsku a Poľsku. Bukurešť dala najavo, že nemá žiadne nároky a Poľsko obvinilo šéfa Kremľa zo šírenia dezinformácií. Maďarská vláda na Putinovo vyhlásenie nereagovala, novinárom sa však v nedeľu podarilo získať uvedený komentár ministerstva zahraničných vecí.

(sita)

Minúta  |  

Guterres na samite v Egypte: Svet sa rúti do klimatického pekla

Svet sa v dôsledku globálneho otepľovania rúti do "klimatického pekla", uviedol na samite COP27 v Egypte generálny tajomník OSN António Guterres. Varoval, že ľudstvo bude buď spolupracovať v boji proti zmene klímy, alebo zahynie.

Guterres vyhlásil, že v období početných medzinárodných kríz – od pandémie koronavírusu cez ruskú inváziu na Ukrajine až po napäté medzinárodné vzťahy a výkyvy počasia, ktoré ničia ekonomiky – ľudstvo "bojuje o život… a prehráva". Dodal, že svet je "nebezpečne blízko k bodu, odkiaľ už niet návratu".

"Ľudstvo má na výber, môže buď spolupracovať, alebo zahynie. Buď dohoda o klimatickej solidarite, alebo dohoda o spoločnej samovražde," upozornil generálny tajomník OSN.

Guterres vyzval na uzavretie dohody medzi bohatými krajinami a rozvojovými ekonomikami, zameranej na zníženie emisií skleníkových plynov a zaistenie toho, aby globálny nárast teplôt nepresiahol 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s úrovňami spred priemyselnej revolúcie.

V poradí 27. Konferencia zmluvných strán (COP) Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) potrvá v Šarm aš-Šajchu do 18. novembra.

(tasr)

Minúta  |  

Na Ukrajinu dorazili západné protivzdušné systémy NASAMS a Aspide

Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov v pondelok oznámil, že na Ukrajinu dorazili západné systémy protivzdušnej obrany NASAMS a Aspide. Podľa neho posilnia obranu voči ruským útokom, ktoré sa v poslednom čase zameriavajú na ukrajinskú energetickú infraštruktúru.

"Na Ukrajinu dorazili systémy protivzdušnej obrany NASAMS a Aspide! Tieto zbrane výrazne posilnia ukrajinskú armádu a posilnia bezpečnosť našej oblohy," uviedol na sociálnych sieťach Reznikov, ktorý v tejto súvislosti vyjadril vďaku partnerom Ukrajiny – Nórsku, Španielsku a Spojeným štátom.

"Budeme pokračovať v zostreľovaní terčov nepriateľa, ktoré na nás útočia," ubezpečil ukrajinský minister obrany.

NASAMS je systém protivzdušnej obrany stredného až dlhého dosahu vyvinutý nórskou spoločnosťou Kongsberg a americkou firmou Raytheon. MBDA Aspide je taliansky protilietadlový raketový komplet s krátkym až stredným dosahom.

Reznikov už v októbri oznámil, že na Ukrajinu doviezli prvý zo štyroch prisľúbených nemeckých systémov protivzdušnej obrany IRIS-T.

Ruské rakety a drony za posledný mesiac zničili zhruba tretinu ukrajinských elektrární. Vláda v Kyjeve preto vyzvala Ukrajincov, aby v maximálnej možnej miere šetrili elektrinou, hlavne v čase najväčšieho zaťaženia energetickej siete. Po celej Ukrajine v dôsledku ruských útokov dochádza k plánovaným odstávkam aj nepredvídaným výpadkom elektrickej energie.

(tasr)

Minúta  |  

Szijjártó: Maďarsko naďalej podporuje Ukrajinu, odmieta však spoločný úver EÚ

Maďarsko je pripravené pokračovať v poskytovaní finančnej podpory Ukrajine na bilaterálnom základe, ale v nijakom prípade nepodporí spoločnú pôžičku Európskej únie na tento účel, vyhlásil v pondelok v Sofii šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó.

Szijjártó na stretnutí ministrov zahraničných vecí Stredoeurópskej iniciatívy (SEI) v Bulharsku ocenil bruselskú prípravu nového balíčka pomoci pre Kyjev, ako však dodal, Maďarsko pomáha susednej Ukrajine rôznymi spôsobmi už podstatne dávnejšie než krajiny, ktoré sa dnes prezentujú ako najlepší priatelia Kyjeva.

Budapešť podľa jeho slov vynaložila už desiatky a stovky miliónov eur na podporu zdravotníctva, školstva, kultúrnych inštitúcií a cirkví na Ukrajine, pričom Maďarsko poskytovalo pomoc ešte pred vypuknutím vojny.

Maďarský minister odmietol návrh Európskej komisie na vzatie spoločného úveru. "Raz sme už v prípade koronavírusovej epidémie podporili takýto úver, ale stačilo!" Zdôraznil Szijjártó.

Komisia navrhuje mesačný balík finančnej podpory vo výške 1,5 miliardy eur na pokrytie finančných potrieb Ukrajiny v budúcom roku, pričom táto legislatívna iniciatíva by mala byť predstavená tento týždeň, píše agentúra MTI.

SEI, ktorá vznikla v roku 1989, združuje stredo- a východoeurópske krajiny od Talianska až po Ukrajinu. Jej pôvodným cieľom bolo podporiť európsku integráciu a ekonomické zmeny v reformovaných krajinách.

(tasr)

Minúta  |  

Ekologickejšie ekonomiky môžu zmierniť kolísanie cien energií, domnieva sa šéfka ECB

Urýchlenie prechodu na obnoviteľnú energiu môže obmedziť šance na bolestivo prudké zvýšenie cien. Uviedla to v pondelok prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová v čase, keď domácnosti v eurozóne čelia prudko rastúcim účtom.

Prechod na ekologickejšie zdroje energie by "znížil riziko prudkého nárastu cien energií", napísala Lagardová v príspevku na blogu po otvorení klimatického summitu OSN COP27 v Egypte.

Spotrebiteľské ceny v euroregióne v októbri vzrástli medziročne o 10,7 percenta. To bolo najviac v histórii bloku a vysoko nad 2-percentným inflačným cieľom ECB, keďže náklady na fosílne palivá prudko vyskočili po ruskej invázii na Ukrajinu. To pociťuje najmä Európa, ktorá roky dovážala obrovské objemy palív potrubím z Ruska.

"Rastúce ceny energií poukázali na to, ako veľmi sme závislí od fosílnych palív a ako nás to robí zraniteľnými," povedala Lagardová. Prechod na obnoviteľné zdroje energie, ako je veterná alebo solárna energia, by viedol k "nižšej a stabilnejšej miere inflácie a lepšiemu fungovaniu našich ekonomík", uviedla.

ECB pristúpila k sérii agresívnych zvýšení úrokových sadzieb v snahe skrotiť tvrdohlavo vysokú infláciu. Eurozóne tiež hrozí v dôsledku vojny na Ukrajine a zdraženia energií "mierna" recesia na prelome rokov, povedala nedávno Lagardová.

Začiatkom tohto mesiaca ECB varovala, že banky môžu od konca roka 2024 čeliť vynúteným opatreniam, ak v rámci svojich klientov neurobia viac pre identifikáciu a riadenie rizík spojených so zmenou klímy.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinský veľvyslanec: Najväčším problémom sú iránske drony v Bielorusku. Sú blízko Kyjeva

Ukrajinský veľvyslanec v Británii Vadym Prystajko v pondelok povedal, že drony iránskej výroby skladuje Rusko v Bielorusku, a to pomerne blízko Kyjeva. Označil ich pritom za najväčší problém Ukrajiny. Vyjadril sa tak v rozhovore pre spravodajskú stanicu Sky News.

Ukrajine sa dosiaľ podľa Prystajka podarilo zneškodniť 70 – 75 percent dronov a rakiet odpálených Ruskom, pričom je podľa neho jasné, že Moskve už zásoba rakiet dochádza. "Ale iránske drony, to je najväčší problém. Sú lacné… prichádzajú v húfoch. Je veľmi ťažké poradiť si s nimi," uviedol Prystajko.

Zároveň vyzval medzinárodné spoločenstvo na politický tlak aj sankcie voči Iránu, pričom povedal, že existujú dôkazy, že Irán poskytol Rusku už tisícky dronov. "Niektoré z nich sú momentálne skladované v Bielorusku, ktoré leží nad Ukrajinou," uviedol a dodal, že tieto drony sú teda "pomerne blízko napríklad aj od Kyjeva".

Prystajko dodal, že je potrebné zatvoriť vzdušný priestor nad Ukrajinou, ale tiež vystupňovať tlak na Rusko aj Irán. Čo sa týka Iránu, treba podľa jeho slov voči tejto blízkovýchodnej krajine zaviesť viac-menej rovnaké politické sankcie ako voči Rusku. Irán podľa neho treba vystaviť tlaku dovtedy, kým už nebude môcť Rusku posielať či vyrábať ďalšie rakety.

Prystajko okrem toho pre Sky News zopakoval aj nedávne slová kyjevského starostu Vitalija Klička, že Kyjevčanov by mohlo byť potrebné evakuovať v prípade, ak neprestanú ruské útoky na tamojšiu energetickú sieť.

"Dúfam, že k tomu nedôjde, pričom stále sa snažíme obnoviť všetky energetické zariadenia… Ak by na to prišlo, museli by sme ich presunúť na západ Ukrajiny, do Ľvova a na ďalšie miesta ležiace blízko Európskej únie," povedal s tým, že by išlo o presun obrovského počtu ľudí. Treba však podľa jeho slov uvažovať, ako by sa to dalo spraviť, a to aj preto, že ukrajinské zimy bývajú pomerne kruté.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.