Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Leyenová a Smajlov dohodli vznik partnerstva medzi EÚ a Kazachstanom

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v pondelok oznámila, že spolu s predsedom vlády Kazachstanu Alichanom Smajlovom počas klimatickej konferencie COP27 v egyptskom Šarm aš-Šajchu podpísala memorandum o porozumení, ktorým sa vytvára partnerstvo medzi EÚ a Kazachstanom.

Šéfka eurokomisie v stanovisku pre médiá spresnila, že cieľom dohody je zabezpečiť rozvoj bezpečných a udržateľných dodávok surovín a rafinovaných materiálov. Zameriava sa tiež na rozvoj obnoviteľných vodíkových a batériových hodnotových reťazcov s cieľom podporiť zelenú a digitálnu transformáciu ekonomík oboch strán.

,,Bezpečné a udržateľné dodávky surovín, rafinovaných materiálov a obnoviteľného vodíka sú kľúčové na vybudovanie nového, čistejšieho základu pre naše hospodárstva, najmä keď sa vzďaľujeme od našej závislosti od fosílnych palív," vysvetlila Leyenová.

Podľa jej slov partnerstvo s Kazachstanom ukazuje odhodlanie EÚ spolupracovať s partnerskými krajinami na spoločných záväzkoch pre dosiahnutie ekologickejšej a odolnejšej budúcnosti.

Partnerstvo EÚ s Kazachstanom sa sústredí na tri oblasti spolupráce. V prvom rade to bude užšia hospodárska a priemyselná integrácia do strategických hodnotových reťazcov surovín, batérií a obnoviteľného vodíka. Dosiahnuť sa to má identifikáciou spoločných projektov v rámci príslušných hodnotových reťazcov vrátane recyklácie a prilákania súkromných investícií, zosúladením environmentálnych, sociálnych a riadiacich noriem a modernizáciou ťažobných a rafinačných procesov a technológií.

V druhom rade pôjde o zvýšenie odolnosti dodávateľských reťazcov surovín, batérií a obnoviteľného vodíka a to aj prostredníctvom zvýšenie transparentnosti a informovanosti o opatreniach týkajúcich sa investícií, operácií a vývozu relevantných pre rozsah tohto partnerstva.

Do tretice pôjde o užšiu bilaterálnu spoluprácu v oblasti budovania kapacít, zručností, výskumu a inovácií v uvedených oblastiach. Dosiahnuť sa to má prostredníctvom dekarbonizácie hodnotového reťazca surovín vrátane využívania obnoviteľnej energie a digitalizácie, ekologizácie a udržateľnosti ťažobných procesov a zhodnocovaním priemyselného nerastného odpadu a ťažbou kritických surovín z neho.

Podľa Leyenovej EÚ a Kazachstan sa zaviazali vypracovať plán na roky 2023 – 2024 s konkrétnymi spoločnými akciami dohodnutými do šiestich mesiacov od podpisu partnerstva.

Šéfka EK sa v utorok v Šarm aš-Šajchu stretne s prezidentom Namíbie Hageom Geingobom, aby s ním podpísala podobné partnerstvo medzi EÚ a Namíbiou.

(tasr)

Minúta  |  

Fiala: EÚ je na ceste ku klimaticky neutrálnemu kontinentu do roku 2050

Európska únia je na ceste k tomu, aby sa Európa stala prvým klimaticky neutrálnym kontinentom do roku 2050. Uviedol to na sociálnej sieti Twitter český premiér Petr Fiala v rámci stretnutia svetových lídrov na úvod 27. zasadnutia konferencie OSN o zmene klímy (COP27), informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Podľa Fialu je nutné presvedčiť aj mimoeurópske krajiny, aby tento smer nasledovali. ,,Je to dôležité aj preto, aby sme záťaž neniesli a neplatili iba my, ale aj ostatní," spresnil predseda vlády.

Český premiér na konferencii reprezentuje aj Európsku úniu. Zdieľa názor niektorých štátnikov, aby bohaté ekonomiky pomohli rozvojovým krajinám v prechode na zelenú energetiku. ,,Musíme mať záruky toho, že bude skutočne dochádzať k zmenám v týchto krajinách a že to vo výsledku povedie k tomu, že dosiahneme zlepšenie ekologickej situácie a dokážeme zbrzdiť negatívne klimatické zmeny," povedal Fiala.

V pondelok sa v egyptskom Šarm aš-Šajchu stretol so šéfom nórskej energetickej spoločnosti Equinor Andersom Opedalom. Schôdzku označil sa veľmi dôležitú. ,,Nórsko patrilo v minulosti k tým krajinám, ktoré boli významným dodávateľom zemného plynu pre Českú republiku, potom tá spolupráca bola prerušená," povedal Fiala a dodal, že Česko chce na túto spoluprácu opäť nadviazať.

,,Naším cieľom je dosiahnuť dlhodobý kontrakt na nórsky plyn, čo by nám mohlo ešte viac pomôcť znížiť našu závislosť od Ruska," dodal premiér. Okrem toho hovorili aj o možnosti investícií nórskej firmy v Česku. "Angažujú sa napríklad v oblasti obnoviteľných zdrojov a súvisiacich technológií, a to je pre Českú republiku určite zaujímavé," dodal Fiala.

Premiér sa v pondelok stretol aj s jordánskym kráľom Abdalláhom II., s izraelským prezidentom Jicchakom Herzogom či mongolským prezidentom Uchnágínom Chürelsüchom. Fiala na konferencii  vystúpi v utorok. Zúčastní sa aj na okrúhlom stole o hospodárení s vodou a otvorí panelovú diskusiu o podpore vzdelávania v oblasti klimatických zmien.

(tasr)

Minúta  |  

Francúzsko: Jedenásť biskupov bolo obvinených zo sexuálneho násilia

Jedenásť bývalých i súčasných francúzskych biskupov bolo obvinených zo sexuálneho násilia. V pondelok to uviedol predseda Konferencie biskupov Francúzska Eric de Moulins-Beaufort. TASR prevzala správu z agentúry AFP.

Medzi obvinenými je aj kardinál a bývalý dlhoročný biskup z mesta Bordeaux Jean-Pierre Ricard, ktorý sa priznal k ,,zavrhnutiahodnému" činu na 14-ročnom dieťati, povedal de Moulins-Beaufort novinárom. Všetci obvinení budú čeliť buď trestnému stíhaniu, alebo cirkevnému disciplinárnemu konaniu, uviedol predseda Konferencie biskupov Francúzska. Ricarda vymenoval za kardinála v roku 2016 pápež František, píše AFP.

Francúzski biskupi sa v pútnickom meste Lurdy stretávajú na jesennej konferencii a plánujú diskutovať o zlepšení svojej komunikácie a transparentnosti v súvislosti s obvineniami duchovných zo sexuálnych trestných činov.

Katolícku cirkev vo Francúzsku minulý rok vážne zasiahli zistenia o rozsiahlom zneužívaní maloletých osôb kňazmi a diakonmi z 50. rokov minulého storočia.

Podľa zistení vyšetrovateľov za uplynulých sedem desaťročí francúzski duchovní zneužili 216-tisíc maloletých. Pri započítaní laikov, ktorí pracovali v cirkevných školách či v charite, bolo obeťami sexuálneho násilia až 330-tisíc detí. Vyšetrovatelia vyzvali cirkev, aby obetiam vyplatila odškodné.

(tasr)

Minúta  |  

Čaputová na klimatickom samite: Krátkozraké riešenia len urýchlia deštrukciu planéty

Klimatická kríza nepočká, kým sa vyrieši energetická kríza. Krátkozraké riešenia, ako je prechod zo zemného plynu na uhlie, deštrukciu planéty Zeme len urýchlia. V pondelok to na klimatickom samite OSN (COP27) v Egypte uviedla prezidentka SR Zuzana Čaputová. Zároveň oznámila, že Slovensko plánuje spustiť rozsiahlu dekarbonizáciu ekonomiky.

Čaputová vyhlásila, že Slovensko sa v Egypte pripojí k celosvetovému záväzku znižovať emisie metánu (Global Methane Pledge Initiative). Povedala tiež, že vďaka dekarbonizácii ekonomiky sa do roku 2030 znížia slovenské priemyselné emisie oxidu uhličitého o viac ako 40 percent. Slovensko sa bude rovnako držať plánu odstaviť budúci rok uhoľné elektrárne, a to napriek rekordným cenám energií.

Prezidentka upozornila zhromaždených svetových lídrov, že je potrebné rýchlejšie napredovať smerom k čistej energii a obnoviteľným zdrojom energie vrátane geotermálnej. Vyzdvihla talentovaných Slovákov, ktorí ,,vyvinuli riešenia, ktoré umožnia využitie tejto energie kdekoľvek na svete", čo je dobré pre klímu, planétu aj energetickú bezpečnosť.

Čaputová vyhlásila, že ekologická transformácia nie je lacná záležitosť a zasiahne tých najzraniteľnejších. Vyzvala preto na väčšiu podporu pre najviac postihnuté krajiny, aby sa s touto situáciou dokázali vyrovnať.

,,Od prijatia parížskej klimatickej dohody sa príspevok Slovenska k ekologickému financovaniu zvýšil takmer päťnásobne. Opatrenia v oblasti klímy začleňujeme do rozvojovej pomoci v Európe, Afrike a Ázii. Len v Keni sme podporili 16-tisíc farmárov vysadením milióna kešu stromov, aby ich produkcia bola lokálna a udržateľná," vysvetlila prezidentka. Pripomenula však, že samotné vlády klimatickú krízu nevyriešia a ,,je potrebné zapojiť financovanie zo súkromných a inovatívnych zdrojov, aby každý prijal svoj spravodlivý podiel".

,,Už aj naša generácia pociťuje reálne účinky klimatickej krízy. Príliš dlho sme hovorili o tom, prečo a ako. Teraz je čas konať," upozornila prezidentka. Dodala, že samit COP27 sa musí stať ,,míľnikom, ktorý premení kolektívnu zraniteľnosť na kolektívnu odolnosť".

(tasr)

Minúta  |  

Stanový tábor v Kútoch tvorí centrum približne pre 200 nelegálnych migrantov

Stanový tábor v Kútoch v súčasnosti tvorí centrum približne pre 200 nelegálnych migrantov. TASR o tom informoval tlačový odbor Ministerstva vnútra (MV) SR. Ako doplnilo ministerstvo, počty sa menia veľmi rýchlo.

,,Prichádzajúcimi alebo skôr prechádzajúcimi osobami je stanový tábor vnímaný len ako krátka zastávka na ceste do západnej Európy. V priemere v stanovom mestečku zostávajú dva až tri dni," informovalo ministerstvo.

V súčasnosti sa pracuje aj na inštalácii kamier v okolí stanového mestečka. ,,Každá osoba, ktorá bola zachytená, je cudzineckou políciou lustrovaná v informačných systémoch. Doteraz nebolo zo strany nelegálnych migrantov zaznamenané žiadne protiprávne konanie. Naopak, sú vďační za poskytnutú pomoc a dokonca pomáhajú pri zabezpečovaní chodu stanového mestečka," doplnilo ministerstvo.

Väčšina zachytených migrantov pochádza zo Sýrie. Prekážku k zákonnému vyhosteniu tvorí vyhlásený vojnový stav v ich krajine. ,,Poskytnutím stravy či tepla im zabezpečíme najnutnejšie potreby, preto následne nemajú potrebu zo stanového mestečka odchádzať. Títo ľudia u nás nežiadajú o azyl. Uvedomujú si, že pokiaľ by oň požiadali, boli by umiestnení do niektorého z centier Migračného úradu MV SR. Ich cieľom je dostať sa do Nemecka," uviedlo MV SR.

Ministerstvo ďalej informuje, že stanové mestečko vzniklo v Kútoch, keďže ide o dopravný uzol, ktorým sa vedia migranti dostať do Česka a následne do Nemecka. ,,Zároveň aj pre snahu zamedziť prespávaniu migrantov na železničnej stanici. Vzdialenie sa od tejto cesty by im skomplikovalo ich plán dostať sa tam. Zároveň je to výhodnejšie z hľadiska zabezpečovania verejného poriadku, poskytovania pomoci a prehľadu o fluktuácii osôb," doplnilo ministerstvo.

(tasr)

Minúta  |  

Analýza tlačových správ potvrdila nezrozumiteľnosť komunikácie Európskej komisie

Politológ Christian Rauh z berlínskeho centra sociálneho výskumu (WZB) potvrdil dlhoročnú reputáciu Európskej komisie (EK) o ťažko zrozumiteľnej komunikácii a používaní zložitého žargónu. Informuje o tom web Politico.

Rauh, ktorý pre svoju štúdiu analyzoval 45-tisíc tlačových správ Komisie, konštatuje, že sú komplikované aj v porovnaní s inými vládami. To však podľa neho nekomplikuje život len novinárom, ale predstavuje to aj politický problém. Nezrozumiteľná komunikácia totiž necháva množstvo priestoru pre euroskeptikov a miestnych politikov, ktorí chcú za všetko viniť Brusel, aby prišli s vlastnými prekladmi.

„Technokratická komunikácia tak príliš jednoducho nahráva do karát tým, ktorí chcú vytvárať obraz bruselskej elity, ktorá je odtrhnutá od európskych občanov,“ píše Rauh v Journal of European Integration.

Rauh analyzoval dáta z tlačových správ Komisie počas 35 rokov v anglickom jazyku, pričom sledoval faktory, akými sú komplikovanosť gramatiky a žargón.

Pre porovnanie sa tiež pozrel na noviny, politologické abstrakty a komunikáciu britskej a írskej vlády. I keď nie je prekvapením, že Komisia bola technickejšia ako bulvár, národné vlády sa tiež prezentovali prístupnejším jazykom a používaním bežných slov, čím podľa Politica eliminovali vysvetlenie, že Komisia musí znieť zvláštne, pretože sa zaoberá technickými záležitosťami vlády.

Z pohľadu toho, ako ľahko sa texty čítajú, skončili horšie ako Komisia len politologické materiály, no pokiaľ ide o používanie žargónu, predbehli autori správ Komisie dokonca aj akademikov.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.