Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Netanjahu začal rokovania o vytvorení novej izraelskej vlády

Líder izraelskej strany jednota (Likud) Benjamin Netanjahu začal v piatok so svojimi ultraortodoxnými a krajne pravicovými spojencami rokovania o vytvorení koaličnej vlády.

Perspektíva, že takto vznikne najpravicovejšia vláda v dejinách Izraela, vyvoláva obavy v Izraeli aj v zahraničí, konštatovala vo svojej správe agentúra AFP.

Podľa najnovších oficiálnych výsledkov predčasných parlamentných volieb, zverejnených vo štvrtok večer, získala strana Likud v 120-člennom Knesete 32 mandátov.      

Ak sa Netanjahu dohodne na koalícii s dvomi ultraortodoxnými stranami a krajne pravicovou stranou Náboženský sionizmus, v parlamente by mohol pôsobiť pravicový blok so 64 poslancami.

Centristický blok odchádzajúceho dočasného premiéra Jaira Lapida získal od voličov 51 mandátov, čo znamená definitívne víťazstvo Netanjahua a koniec bezprecedentnej patovej situácie v politike, ktorá si v Izraeli vynútila pätoro volieb v priebehu necelých štyroch rokov.

Politickí pozorovatelia podľa AFP upozorňujú, že na kľúčové posty vo vláde by sa mohli dostať radikálni predstavitelia krajnej pravice. Šlomo Fišer z Jeruzalemského inštitútu pre židovskú politiku si však myslí, že Netanjahu si je vedomý toho, že by mu to mohlo v zahraničí uškodiť.

"Bibi (Netanjahuova prezývka) je veľmi opatrný. Nechce prísť o svoju medzinárodnú legitimitu... Myslím, že by sa mohol pokúsiť rozšíriť svoju koalíciu, aby minimalizoval vplyv" radikálov, domnieva sa Fišer.

Netanjahu v piatok v statuse na Twitteri napísal, že hovoril s niekoľkými európskymi lídrami vrátane Maďarska a Poľska, ktorí mu zablahoželali. Poďakoval sa svojim voličom a sľúbil, že "vráti Izrael na správnu cestu".

Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Ned Price medzitým odmietol špekulovať o zložení novej izraelskej vlády. Povedal, že Washington dúfa, že "všetci izraelskí vládni predstavitelia budú aj naďalej zdieľať hodnoty otvorenej, demokratickej spoločnosti".

(tasr)

Minúta  |  

Biden pred voľbami vyzval Američanov, aby bránili demokraciu

Americký prezident Joe Biden pred utorkovými voľbami do oboch komôr Kongresu varoval, že víťazstvo republikánov by mohlo oslabiť demokratické inštitúcie krajiny a zmariť mnohé úspechy jeho vlády.

"Cítime v kostiach, že naša demokracia je ohrozená a vieme, že toto je vaša chvíľa na jej obranu," povedal Biden pred jasajúcim davom na pôde univerzity v meste Bowie neďaleko Washingtonu. "Moc je vo vašich rukách," dodal.

Podľa predpovedí nestranných analytikov republikáni majú potenciál dosiahnuť v kongresových voľbách úspechy a ovládnuť nielen Snemovňu reprezentantov, ale aj Senát.

Aj keby republikáni podľa AFP získali kontrolu iba nad Snemovňou reprezentantov, zmarilo by to Bidenovu legislatívnu agendu na posledné dva roky jeho prvého funkčného obdobia a potenciálne by to mohlo viesť k oslabeniu podpory Washingtonu Ukrajine, ktorá čelí ruskej invázii.

Bývalý prezident Donald Trump v pondelok pred svojimi podporovateľmi na zhromaždení v meste Vandalia v americkom štáte Ohio oznámil, že v utorok 15. novembra plánuje na Floride urobiť "veľké vyhlásenie".

Ako pripomenula agentúra AP, Trump minulý štvrtok jasne naznačil, že by sa mohol opätovne uchádzať o post šéfa Bieleho domu. Na mítingu v americkom štáte Iowa vtedy povedal, že v roku 2024 bude "veľmi pravdepodobne znova" kandidovať.

Američania si budú v utorok 8. novembra voliť všetkých 435 členov Snemovne reprezentantov a 35 zo 100 členov Senátu. V niektorých štátoch sa budú konať aj regionálne voľby či voľby guvernérov.

(tasr)

Minúta  |  

Scholz na COP27: Prechod na obnoviteľné zdroje energie je nevyhnutný

Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz považuje prechod od fosílnych palív k obnoviteľným zdrojom energie v dôsledku ruského napadnutia Ukrajiny za nevyhnutný. Vyjadril sa tak v prejave na klimatickom samite OSN (COP27) v egyptskom letovisku Šarm aš-Šajch.

Scholz pripustil, že Nemecko znovu uviedlo do prevádzky uhoľné elektrárne a dodal, že ide o "nevyhnutnú a dočasnú záležitosť" z dôvodu zníženia energetických dodávok z Ruska. Trval však na tom, že Nemecko je aj naďalej odhodlané postupne vyradiť uhlie. Dodal, že "nesmie nastať globálna obnova fosílnych palív".

Scholz takisto povedal, že jeho vláda verí, že budúcnosť patrí veternej či slnečnej energii a je ochotná pomôcť aj iným krajinám pri prechode na obnoviteľné zdroje. Nemecko je pripravené poskytnúť väčšiu finančnú podporu chudobným krajinám na boj proti zmene klímy, pričom vlani na tento účel poskytlo 5,3 miliardy eur, dodal.

Nová talianska premiérka Georgia Meloniová na samite vyhlásila, že jej pravicová vláda je odhodlaná naďalej plniť klimatický cieľ v oblasti redukcie emisií skleníkových plynov v súlade s parížskou dohodou, píše agentúra Reuters.

Taliansko od februárovej ruskej invázie na Ukrajinu dramaticky znížilo svoju závislosť od ruského plynu. Meloniová uviedla, že krajina bude v rámci stratégie energetickej diverzifikácie naďalej spolupracovať s niekoľkými africkými štátmi. Dodala, že krajiny musia urobiť viac v boji proti klimatickej zmene.

(tasr)

Minúta  |  

Drvivá väčšina Ukrajincov podľa prieskumu očakáva prosperujúcu budúcnosť v EÚ

Najmenej 88 percent Ukrajincov verí, že ich krajina bude o desať rokov prosperujúcim členom Európskej únie. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie (KIIS), ktorý bol zverejnený v pondelok.

Ukrajina požiadala o členstvo v EÚ krátko po tom, ako Rusko vo februári spustilo rozsiahlu inváziu, a Kyjevu bol v júni udelený štatút kandidátskej krajiny. Invázia pripravila o život tisíce civilistov a zdevastovala rozsiahle územia a infraštruktúru.

Na prieskume sa zúčastnilo 1 000 respondentov z celého územia Ukrajiny s výnimkou anektovaného Krymského polostrova a ďalších oblastí, ktoré boli pred ruskou inváziou z 24. februára okupované predstaviteľmi dosadenými Moskvou, uvádza Reuters.

Ukrajinci boli v súvislosti so šancou svojej krajiny na vstup do EÚ optimistickí aj na východe krajiny, kde prebiehajú mimoriadne ťažké boje, ukázal prieskum.

Výsledky prieskumu ukázali, že 76 percent respondentov vidí budúcnosť svojej krajiny v EÚ. Iba päť percent opýtaných uviedlo, že sa domnieva, že vojna v konečnom dôsledku zanechá krajinu ekonomicky zničenú a vyvolá veľký exodus, hromadný odchod ľudí z vlasti.

(tasr)

Minúta  |  

Na ruského vojaka hádzali z dronov granáty. Neuveriteľnou reakciou dvakrát utiekol hrobárovi z lopaty

Na ukrajinskom fronte sa niekedy odohrávajú neuveriteľné veci. Jednu z nich zachytáva video, na ktorom Ukrajinci zhadzujú z bezpilotných lietadiel na ruského vojaka granáty.

Nové video z bojov na Ukrajine ukazuje, ako osamelý ruský ženista prežije niekoľko po sebe nasledujúcich granátových útokov z ukrajinských dronov. Jednoducho chytí granáty do ruky a odhodí ich od seba.

Na zábery upozornil twitterový kanál What's the media hiding?, ktorý reakciu vojaka opísal ako neuveriteľnú.

Pri priblížení videa to vyzerá, že vojak je zranený. Či z bojov nakoniec naozaj vyviazol živý, nie je známe.

https://twitter.com/narrative_hole/status/1589006544448163842

Minúta  |  

Sunak prisľúbil po stretnutí s Macronom boj proti nelegálnej migrácii

Nový britský premiér Rishi Sunak v pondelok prisľúbil, že jeho vláda bude v spolupráci s európskymi partnermi bojovať proti nelegálnej migrácii cez Lamanšský prieliv. Uviedol to po prvom osobnom stretnutí s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom v rámci klimatického summitu OSN (COP27) v Egypte. TASR informuje podľa správy agentúry AFP.

,,Bolo skvelé stretnúť sa s prezidentom Macronom, aby sme hovorili nielen o riešení nelegálnej migrácie, ale aj o mnohých ďalších oblastiach, v ktorých chceme s Francúzmi úzko spolupracovať," povedal Sunak pre britské médiá. Dodal, že vidí príležitosť úzko spolupracovať nielen s Francúzskom, ale aj s inými európskymi krajinami.

,,Viac podrobností o tom budete počuť v nasledujúcich týždňoch, keď sa tieto rozhovory uskutočnia medzi všetkými našimi tímami," povedal britský premiér. Podľa vlastných slov je optimistický, že Británia dokáže zvládnuť výzvu nelegálnej migrácie v spolupráci s európskymi partnermi.

Sunak zaujal k Macronovi oveľa pozitívnejší postoj ako jeho predchodkyňa Liz Trussová, ktorá neslávne odmietla povedať, či bol pre ňu Macron priateľom alebo nepriateľom, všíma si AFP.

Tento rok sa cez Lamanšský prieliv na malých člnoch dostalo do Británie približne 40-tisíc migrantov, pričom do konca roka by to mohlo byť 50-tisíc či dokonca 60-tisíc.

Prílev migrantov spôsobil chaos v žiadostiach o azyl a zvýšené náklady na ich ubytovanie. Britská vláda denné náklady odhaduje na asi 6,8 milióna libier.

Macron a Sunak sa na stretnutí dohodli, že v súvislosti s otázkou migrácie ,,zostanú v kontakte", uviedol Elyzejský palác. Témou diskusie bola aj vojne na Ukrajine, pričom obe strany sa dohodli na podpore ,,životne dôležitých potrieb" ukrajinských ozbrojených síl počas zimy.

Francúzsky prezident zároveň pozval britského premiéra na konferenciu o Ukrajine, ktorá sa uskutoční 13. decembra v Paríži.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.