Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nový Zéland: Vrah z Christchurchu sa plánuje odvolať proti trestu na doživotie

Austrálčan Brenton Tarrant, ktorý v roku 2019 v dvoch mešitách v novozélandskom meste Christchurch zastrelil 51 ľudí, sa odvolá proti trestu odňatia slobody na doživotie. V utorok to uviedla hovorkyňa súdu Liz Kennedyová.

Tarrant (32) vyzborejný poloautomatickými zbraňami začal 15. marca 2019 počas piatkových modlitieb strieľať na ľudí v preplnenej mešite Al Noor, z ktorej sa následne presunul do ďalšej mešity Linwood na predmestí Christchurchu, kde pokračoval v paľbe. Oba útoky naživo vysielal na sociálnych sieťach. Medzi obeťami útoku boli aj ženy, deti i ľudia v staršom veku.

Tarrant sa v roku 2020 priznal k 51 obvineniam z vraždy, 40 pokusom o vraždu a k jednému obvineniu z terorizmu, za čo bol odsúdený na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia. AFP pripomína, že to bolo po prvý raz, čo súd na Novom Zélande niekomu vymeral takýto prísny trest.

Tarrantov právnik Tony Ellis uviedol, že jeho klient sa k trestným činom priznal pod nátlakom preto, lebo sa mu zdalo, že to "je najjednoduchšia cesta von".

(tasr)

Minúta  |  

Syn Warrena Buffetta pomôže Ukrajine dodávkami elektrických zariadení

Syn amerického miliardára Warrena Buffetta prisľúbil pomôcť Ukrajine dodávkami rôznych elektrických zariadení. V noci na utorok o tom informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

S podnikateľom a filantropom Howardom Buffettom, ktorý prisľúbil Ukrajine pomoc s nákupom generátorov a ďalších elektrických zariadení pre čerpacie zariadenia, nemocnice a mobilné výhrevne, sa v pondelok v Kyjeve stretol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Podľa vyhlásenia na internetovej stránke ukrajinského prezidenta diskutoval Zelenskyj s Buffettom aj o budúcej účasti jeho spoločností vo fonde na obnovu Ukrajiny, ako i v množstve súkromných projektov.
Najvyšší ukrajinský predstaviteľ sa tiež Buffettovi poďakoval za podporu projektu na založenie továrne na prípravu hotových jedál pre školy, ktorý spustila prvá dáma Olena Zelenská.

Buffettov prísľub zaznel v situácii, keď ukrajinské regióny a mestá vrátane Kyjeva zažívajú výpadky v dodávkach elektriny po tom, čo ruské jednotky začali v rámci eskalácie svojich útokov napádať energetickú infraštruktúru.

(tasr)

Minúta  |  

Grécky premiér ohlásil začiatok prieskumu ložiska plynu pri Kréte

Americká spoločnosť ExxonMobil by mala začať s oneskoreným prieskumom ložiska zemného plynu pri pobreží južného Grécka. V pondelok to oznámil grécky premiér.

Americký energetický gigant začne „v nadchádzajúcich dňoch“ s prieskumom juhozápadne od juhu Peloponézskeho polostrova a ostrova Kréta, povedal Kyriakos Mitsotakis súkromnej Antenna TV.

Projekt kritizujú environmentálne organizácie, podľa ktorých bude mať hlbokomorský prieskum „neúnosné“ následky na ohrozené stredomorské veľryby a delfíny. Kritici tiež upozorňujú na možné riziko únikov a hovoria, že v prípade, že bude projekt úspešný, zvýši v čase globálnej klimatickej krízy využívanie fosílnych palív Gréckom.

Mitsotakis v pondelok trval na tom, že Grécko je naďalej zaviazané „rýchlemu zelenému prechodu“, no dodal, že zároveň musí krajina „zistiť, či má v súčasnosti schopnosti produkovať zemný plyn, ktorý by prispel“ nielen k jej vlastnej energetickej bezpečnosti, ale tiež Európy.

Mitsotakis tiež v pondelkovom rozhovore potvrdil, že Grécko zrušilo tender na privatizáciu prístavu v meste Alexandrupoli. Prístav, ktorý chcú Atény zmeniť na energetické centrum pre dodávky skvapalneného zemného plynu, sa nachádza blízko tureckých hraníc a je tiež kľúčovým logistickým centrom pre americkú armádu vo východnej Európe.

„Vláda sa rozhodla, že Alexandrupoli je v súčasnosti pre našu krajinu taký dôležitý - strategicky, geopoliticky a v súvislosti s energiami, že musí zostať vo verejnom vlastníctve,“ vysvetlil Mitsotakis.

(sita)

Minúta  |  

Súd v Poľsku oslobodil mužov obvinených za strhnutie sochy kontroverzného kňaza

Okresný súd v poľskom meste Gdansk oslobodil v pondelok troch mužov, ktorí boli súdení za to, že v roku 2019 strhli sochu zosnulého kňaza podozrivého zo sexuálneho zneužívania maloletých.

Informovala o tom v pondelok agentúra AP. Verdikt súdu súčasne označila za symbolický okamih vo vyrovnávaní sa s prípadmi sexuálneho zneužívania v radoch hodnostárov cirkvi v Poľsku, považovanom za tradične katolícku krajinu.

Kňaz Henryk Jankowski, ktorý zomrel v roku 2010, sa dostal do povedomia verejnosti v 80. rokoch, keď sa postavil na stranu prodemokratického hnutia Solidarita a jeho vodcu Lecha Walęsu v ich boji proti komunistickému režimu.

Po Jankowského smrti sa však objavili a pribúdali dôkazy o tom, že sexuálne zneužíval chlapcov a dievčatá.

Keďže úrady v súvislosti s tým odmietli sochu vztýčenú na Jankowského počesť demontovať, vo februári 2019 to urobili traja aktivisti: Konrad Korzeniowski, Rafal Suszek a Michal Wojcieszczuk.

Po svojom čine privolali políciu, priznali sa a vydali aj manifest, v ktorom vysvetlili, že konali v záujme komunity. Vo svojom manifeste trojica mužov obvinila cirkev zo "systémovej spoluúčasti na zle, ktoré ľuďom páchal Henryk Jankowski", a verejným činiteľom vytkli, že tento problém ignorovali.

Vlani súd nižšieho stupňa uznal uvedených troch aktivistov za vinných z urážky a zo zničenia pamätníka. Trest im však pre "nízku spoločenskú škodlivosť" nimi spáchaného činu neuložil. V pondelok ich najvyšší súd v odvolacom konaní oslobodil spod obžaloby. Tento rozsudok je konečný, dodala agentúra AP.

Zamestnanci gdanského prístavu síce svojho času sochu vrátili na pôvodné miesto, ale mestskí zastupitelia odhlasovali jej odstránenie a takisto aj premenovanie námestia, na ktorom stála.

(tasr)

Minúta  |  

Severná Kórea odmietla americké obvinenie, že Rusku dodáva muníciu

Severná Kórea v utorok odmietla americké obvinenia, že Rusku dodáva muníciu do jeho vojny na Ukrajine a zároveň obvinila Spojené štáty z klamstva.

Kórejská ľudovodemokratická republika (KĽDR) sa v uplynulých rokoch čoraz viac zbližuje so svojím tradičným spojencom Ruskom a dokonca naznačila vyslanie robotníkov na pomoc Moskve s obnovou okupovaných území na Ukrajine.

Spojené štáty Severnú Kóreu, ktorá je jednou z najvyzbrojenejších krajín na svete, obvinili, že Rusku, ktoré na Ukrajine vyčerpáva svoje zásoby, dodáva muníciu z obdobia Sovietskeho zväzu.

Hovorca americkej Národnej bezpečnostnej rady John Kirby minulý týždeň uviedol, že podľa Bieleho domu sa Severná Kórea snaží vyvolať zdanie, že muníciu posiela do krajín Blízkeho východu a severnej Afriky.

Nemenovaný predstaviteľ severokórejského ministerstva obrany v reakcii označil obvinenie za „súčasť americkej nepriateľskej snahy pošpiniť obraz“ Severnej Kórey na medzinárodnej scéne a dodal, že s Ruskom nikdy neobchodovali so zbraňami a ani to neplánujú do budúcnosti.

Rusko minulý týždeň poslalo severokórejskému lídrovi Kim Čong-unovi vlak s 30 cenenými orlovskými klusákmi a nasledovať mal ďalší s liekmi. Severná Kórea môže mať podľa expertov záujem aj o ruské palivo, transfery technológií a dodávky materiálu, ktorý potrebuje na posilnenie svojich vojenských schopností.

(sita)

Minúta  |  

Netanjahu začal rokovania o vytvorení novej izraelskej vlády

Líder izraelskej strany jednota (Likud) Benjamin Netanjahu začal v piatok so svojimi ultraortodoxnými a krajne pravicovými spojencami rokovania o vytvorení koaličnej vlády.

Perspektíva, že takto vznikne najpravicovejšia vláda v dejinách Izraela, vyvoláva obavy v Izraeli aj v zahraničí, konštatovala vo svojej správe agentúra AFP.

Podľa najnovších oficiálnych výsledkov predčasných parlamentných volieb, zverejnených vo štvrtok večer, získala strana Likud v 120-člennom Knesete 32 mandátov.      

Ak sa Netanjahu dohodne na koalícii s dvomi ultraortodoxnými stranami a krajne pravicovou stranou Náboženský sionizmus, v parlamente by mohol pôsobiť pravicový blok so 64 poslancami.

Centristický blok odchádzajúceho dočasného premiéra Jaira Lapida získal od voličov 51 mandátov, čo znamená definitívne víťazstvo Netanjahua a koniec bezprecedentnej patovej situácie v politike, ktorá si v Izraeli vynútila pätoro volieb v priebehu necelých štyroch rokov.

Politickí pozorovatelia podľa AFP upozorňujú, že na kľúčové posty vo vláde by sa mohli dostať radikálni predstavitelia krajnej pravice. Šlomo Fišer z Jeruzalemského inštitútu pre židovskú politiku si však myslí, že Netanjahu si je vedomý toho, že by mu to mohlo v zahraničí uškodiť.

"Bibi (Netanjahuova prezývka) je veľmi opatrný. Nechce prísť o svoju medzinárodnú legitimitu... Myslím, že by sa mohol pokúsiť rozšíriť svoju koalíciu, aby minimalizoval vplyv" radikálov, domnieva sa Fišer.

Netanjahu v piatok v statuse na Twitteri napísal, že hovoril s niekoľkými európskymi lídrami vrátane Maďarska a Poľska, ktorí mu zablahoželali. Poďakoval sa svojim voličom a sľúbil, že "vráti Izrael na správnu cestu".

Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Ned Price medzitým odmietol špekulovať o zložení novej izraelskej vlády. Povedal, že Washington dúfa, že "všetci izraelskí vládni predstavitelia budú aj naďalej zdieľať hodnoty otvorenej, demokratickej spoločnosti".

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.